Priemysel 4.0 dostáva konkrétnejšie obrysy

. Podpredseda Komisie pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip, (zdroj: Európska komisia)

Rozsiahle investície do digitálnej infraštruktúry majú do roku 2021 zvýšiť príjmy európskeho priemyslu o 110 miliárd eur ročne.

„Európa má veľmi konkurencieschopnú priemyselnú základňu a je svetovým lídrom v dôležitých odvetviach. Toto vedúce postavenie si však dokáže udržať, len ak svoj priemysel úspešne a rýchlo digitalizuje. Cieľom našich návrhov je zabezpečiť, aby sa tak stalo,“ povedal pri včerajšom predstavovaní plánov na realizáciu jednotnej digitálnej ekonomiky komisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günther Oettinger.

Európska komisia pri tejto príležitosti zverejnila 4 oznámenia, v ktorých potrebné kroky ďalej špecifikuje. Podpredseda Komisie pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip tvrdí, že technológie, ako napr. cloud computing, veda založená na údajoch a internet vecí potrebujú náležitý rozsah a Európska únia sa takým rozsahom stane.

Zabezpečiť to má 50 miliárd eur, z ktorých viac ako 22 miliárd prinesú verejno-súkromné partnerstvá PPP. Tie by tak mali prepojiť vedecké aktivity financované z programu Horizont 2020 a súkromné spoločnosti. Ďalších 5,5 miliardy poputuje na národné a regionálne vytváranie inovačných hub-ov.

Veda v oblakoch

Na rozvoj cloud computingu, ktorému sa venuje samostatné oznámenie, poputuje 6,7 miliardy eur. Z rozvoja služieb a prvotriednej infraštruktúry majú mať osoh najmä výskumní a technickí odborníci. Následne sa však dôjde aj k rozšíreniu do verejného sektoru.

„Vzali sme do úvahy žiadosť vedeckej komunity o infraštruktúru pre otvorenú vedu a vďaka tomuto komplexnému plánu sa môžeme pustiť do práce. Prínos otvorených dát pre Európu v oblasti vedy, hospodárstva a spoločnosti bude obrovský,“ verí eurokomisár pre výskum, vedu a inováciu Carlos Moedas.

Zavádzanie širokopásmových sietí, veľkokapacitných skladovacích zariadení a výkonných superpočítačov umožní nahromadenie veľkého množstva dát. Otázky spojené s ich vlastníctvom plánuje európska exekutíva vyriešiť ešte tento rok. Cieľom je opätovná využiteľnosť údajov, ľahký prístup a úspora nákladov pre podniky, priemysel i verejné služby.

Günther Oettinger doplnil: „Našou ambíciou je do roku 2020 byť jedným z troch najlepších poskytovateľov vysokovýkonnej výpočtovej techniky. Budeme skúmať aj potenciál kvantových technológií, ktoré by mohli vyriešiť výpočtové problémy, ktoré sú nad možnosti súčasných superpočítačov.“

Štvorica zainteresovaných komisárov vydala spoločnú výzvu, aby Európa nepremeškala štvrtú priemyselnú revolúciu.

Čítajte viac: Budúcnosť európskeho priemyslu je digitálna

Usmernenie priemyslu

Súbor nových opatrení smeruje k rýchlejšiemu vytváraniu spoločných európskych noriem, akými sú napríklad 5G siete či kybernetická bezpečnosť. Európska komisia zároveň dúfa, že sa jej podarí prekonať zaostávanie malých a stredných podnikov a digitalizácie tradičných odvetví, t.j. agropotravinárstva, oceliarstva, textilného a stavebného priemyslu.

V Európe je už údajne pripravených 30 národných a regionálnych iniciatív na realizáciu priemyselnej revolúcie. Ako príklad takejto iniciatívy cituje Komisia koncepciu Smart Industry for Slovakia, ktorú v marci predstavilo ministerstvo hospodárstva. [EurActiv.sk, 14. 3. 2016]