Reforma vzdelávania: Príprava na život alebo na prácu?

Oznámenie Európskej komisie s názvom „Rethinking education“  (Prehodnotenie vzdelávania) vyšlo v novembri 2012. Pre členské štáty má odporúčací charakter. Európsky parlament k nemu zaujme stanovisko prostredníctvom správy europoslankyne Kataríny Neveďalovej (Smer-SD, S&D).

Proces zbierania podnetov začala okrúhlym stolom 23 stakeholderov na európskej úrovni.

Anna Carla Pereira z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru hovorí, že hlavnými otázkami, ktorými sa oznámenie Európskej komisie zaoberalo sú:

Aké sú výstupy európskeho vzdelávacieho systému, aké sú vhodné zručnosti pre pracovný trh, aké reformy vzdelávanie potrebuje a tiež, s akými zdrojmi ich je možné realizovať.

Pereirová vysvetľuje, že oznámenie sa zaoberá úlohou vzdelávania v širšom kontexte: „Vzdelávanie nie je len na to, aby sme získali prácu, ale plní aj iné úlohy – aktívne občianstvo, individuálne naplnenie, demokratická participácia“. Medzi týmito dvoma aspektmi podľa nej nie je nevyhnutne rozpor. „Pri znížených rozpočtoch musíme s dostupnými zdrojmi urobiť čo najviac“.

Napriek tomu vyčíta oznámeniu Komisie úzky záber a absenciu holistického prístupu k vzdelávaniu napríklad David Lopez z Európskej platformy občianskych spoločností pre celoživotné vzdelávanie. Neformálne vzdelávanie má podľa dôležitú úlohu – pomôcť ľuďom pochopiť komplexný svet v ktorom žijú.

Podľa Maartina Coertjensa z organizácie Concord ide oznámenie EK nesprávnym smerom, resp. sa pýta sa zlú otázku.

„Táto generácia je najvzdelanejšia, čo tu kedy bola, napriek tomu je obrovský podiel mladých ľudí mimo zamestnania“, vysvetľuje. Riešenie nie je podľa neho dať im ďalší titul alebo viac ich vzdelať. „Riešenie je dať im zručnosti a spraviť ich politicky uvedomelými, aktívnymi v spoločnosti, aby vedeli spochybniť sociálny systém, ktorý nedokáže pre tak veľké percento zabezpečiť prácu, ktorý dovoľuje rastúcu nerovnosť v Európe, ktorý firmám zvyšuje zisky ale nenúti ich časť reinvestovať do spoločnosti.“

Zástupkyňa európskej odborovej organizácie Agnes Roman pripomína, že ekonomická kríza mimoriadne tvrdo dolieha práve na učiteľov. Oznámenie by mala podľa nej aj v tomto smere obsahovať odporúčania pre členské štáty. Odbory majú zároveň pocit, že oznámenie je veľmi naviazané na pracovný trh, no vzdelávací systém by mal predovšetkým pripraviť ľudí na život vo všeobecnosti a vštepiť im ochotu vzdelávať sa po celá život.  

Maxime Cerruiti z organizácie zastreľujúcej biznis sektor na európskej úrovni, BusinessEurope, naopak považuje prepojenie vzdelávania a pracovného trhu za kľúčové, čoho súčasťou je aj odhad potrieb pracovného trhu. Na jednej strane sú to chýbajúce „high skills“ napríklad na poli IT a na druhej strane stredné odborné školstvo a učilištia.

Výkonný riaditeľ automobilky Hyudai Stephen Stacey verí, že zamestnávatelia nesú spoluzodpovednosť za lepšiu prípravu mladých ľudí na povolenie. Automobilka plánuje spustiť pilotný projekt, medzi iným aj na Slovensku, zameraný na odbornú prípravu. Dobrovoľníci z firmy sa budú podieľať na vzdelávaní žiakov aj učiteľov.

Prvá výmena názorov v Európskom parlament sa uskutoční už v apríli, návrh správy bude potom predložená výboru a následne plénu EP.  

Na Slovensku sa mobilizujú najmä zamestnávatelia

O alarmujúcej situácii v slovenskom odbornom vzdelávaní hovoria aj slovenské zamestnávateľské zväzy. Odhadujú, že z celkového počtu absolventov SOŠ sa v praxi v odbore uplatní asi 6 %. Ešte v roku 1991 bolo pritom Slovensko kvalitou odborného školstva na špici. Odvolávajú sa na údaje OECD.

Zamestnávatelia združení v Rade vlády pre odborné vzdelávanie a prípravu navrhujú reformu stredného školstva, v ktorom „si každý absolvent nájde svoje uplatnenie“. Liberalizácia školstva, v ktorom školy dostávajú normatív na žiaka bez kritéria kvality a zamestnateľnosti absolventov podľa zamestnávateľov „dosiahla svoje dno“.

Východiskom pre reformu má byť definovanie potrieb zamestnávateľov po profesiách a regiónoch Slovenska. Sú si pritom podľa slov Júliusa Hrona, viceprezidenta ZAP SR, vedomí, že bez zmeny nastavenia myslenia rodičov, ktorí uprednostňujú vzdelávanie na všeobecných  gymnáziách, sa žiadna reforma nemôže podariť. Apelujú na „propagáciu potrebných povolaní v médiách“.

Pri školách a pri úradoch práce by sa mal podľa neho postupne zriadiť systém kariérneho poradenstva a nastaviť meranie kvality výstupov výučby, pričom zamestnávatelia tvrdia, že sa nechcú zbaviť svojho dielu zodpovednosti za odporné vzdelávanie.

Realizáciu reformy si predstavujú v rôznych etapách do roku 2020, pričom želaným stavom po transformácii je, aby si 70 % absolventov našlo uplatnenie v odbore, ktorý študovali. Diskutovať o nej chcú s vládou. Spoliehajú sa „na podporu Európskej únie“ v kontexte nového programového obdobia 2014-2020.

Inšpiráciu slovenské zamestnávateľské zväzy čerpajú aj zo švajčiarskeho modelu, kde je odborné vzdelávanie populárne, teší sa dobrému imidžu v spoločnosti, pričom systém zostáva priepustný a absolvent odbornej prípravy môže v konečnom dôsledku študovať aj na vysokej škole. Na to, aby mohol študent nastúpiť na odborné stredoškolské vzdelávanie musí mať isté učňovské miesto v konkrétnej firme. Náklady na vzdelávanie sa delia medzi štát a danú firmu.