Reformy poľnohospodárskej politiky sú nevyhnutné

 

Pozadie

Zníženie bremena byrokracie je jedným zo základných cieľov EÚ pre dosiahnutie Lisabonských cieľov. A keďže je Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zodpovedná za najväčšiu časť pravidiel a regulácií EÚ, je ju potrebné revitalizovať, aby sa znížili byrokratické riziko pre farmárov i národné administratívy.

Zjednodušenie fungovania SPP sa začalo už v roku 1992, najväčšia časť práce sa však urobila pri reforme v roku 2003, zavedením nového systému priamych platieb (tzv. jednotná platobná schéma), podľa ktorého sa už podpora neviaže na produkciu.

Odvtedy už farmári nezískavajú rôzne typy podpory z rozličných schém určených pre jednotlivé produkty, ale len ročnú podporu, odvodenú od veľkosti ich fariem. Musia pri tom splniť viacero požiadaviek v súvislosti s verejným zdravím, stavom rastlín a hospodárskych zvierat, i starostlivosťou o životné prostredie a správnym zaobchádzaním so zvieratami.

Vďaka tejto reforme bolo v rokoch 2003 – 2004 odstránených 520 legislatívnych nariadení rôzneho druhu.

Na konferencii o zjednodušení SPP, na ktorej sa 3.-4. októbra stretli experti z rôznych krajín Európy, však komisárka Fischer Boel a komisár pre podnikanie Günter Verheugen zdôrazňovali, že európska poľnohospodárska legislatíva môže a musí byť ďalej zjednodušovaná, v zhode s dokumentom „Lepšia regulácia pre rast a zamestnanosť v Európskej únii“, vydanom v roku 2005.

Otázky

Hlavnými oblasťami, v ktorých môže byť Spoločná poľnohospodárska politika revidovaná, aby prispela k vyššiemu rastu a zamestnanosti v EÚ, sú:

  • Priame platby

Jednotná platobná schéma stále umožňuje viacero výnimiek, vytvorených pre špecifické potreby v určitých regiónoch. Komisárka Boel však chce zrušiť všetky výnimky a tým znížiť administratívne bremeno.

Okrem toho sa vďaka zvýšenej transparentnosti pokiaľ ide o adresátov dotácií ukázalo, že fondy na podporu farmárov EÚ nie sú vždy vynakladané efektívnym spôsobom. Podľa údajov z nich benefitujú najmä veľké poľnohospodárske firmy, ktoré získavajú najväčšie sumy, a administratívne náklady sa zas zvyšujú kvôli nutnosti spracovať mnoho drobných platieb pre malé farmy.

V prejave v júli 2006 preto komisárka naznačila, že pri dlhodobejšej reforme SPP bude potrebné vytvoriť „vrchný a spodný limit sumy, ktorú môžu farmári získať podľa Jednotnej platobnej schémy“.

  • Organizácie spoločného trhu

Organizácie spoločného trhu sú série pravidiel, ktoré riadia trh EÚ pre jednotlivé poľnohospodárske produkty, ako hovädzie mäso či obilniny. V súčasnosti existuje 21 samostatných organizácií, v decembri 2006 však Komisia predstaví plán, ako ich nahradiť jednotou, ktorá harmonizuje pravidlá intervencie, dovozné colné kvóty, refundáciu exportu, zabezpečovacie opatrenia a štátnu pomoc.

Nové pravidlá môžu viesť k zrušeniu produkčných kvót, ktoré stále existujú v niektorých organizáciách trhov, napríklad pri mlieku. Fischer Boel to vysvetľuje slovami: „Ak nedáme producentom možnosť zvyšovať produkciu bez toho, aby investovali (do nákladných produkčných kvót, napríklad na mlieko)… obmedzujeme schopnosť sektora rozvinúť sa a byť v budúcnosti konkurencieschopný.

  • Sektorové reformy

V reforme v roku 2003 bolo vynechaných niekoľko citlivých sektorov, napríklad cukor, víno, banány a iné ovocie a zelenina. Zastarané pravidlá, nadmerné produkčné kvóty a všeobecne štedré subvencie však spôsobili, že nekonkurencieschopní farmári produkujú obrovské prebytky a EÚ musí následne míňať obrovské prostriedky na ich skladovanie, resp. spracovanie.

Táto situácia tiež spôsobila, že mnohí obchodní partneri obviňujú z dumpingových cien.

Napriek silnej opozícii európskych farmárov, pre ktorých bude zníženie subvencií znamenať zníženie príjmov, bol sektor výroby cukru reformovaný – nový režim začal platiť v júli 2006. V súčasnosti sa diskutuje o vinárstve, pestovaní banánov, ovocia a zeleniny.

Pozície

Viceprezident Európskej komisie zodpovedný za podnikanie a priemysel Günter Verheugen povedal: „Európske potravinárstvo je číslom jedna pokiaľ ide o obrat (asi 800 miliárd eur, 13,6% z celkového obratu EÚ), je väčšie než automobilový priemysel (11,3%), či chemický priemysel (9,1%), je tiež najväčším priemyselným zamestnávateľom s asi 4,1 miliónmi zamestnancov. Je samozrejmé, že konkurencieschopnosť európskeho potravinového priemyslu závisí od zdravého a dynamického európskeho hospodárstva.“

„Európske poľnohospodárstvo preto hrá dôležitú úlohu v Lisabonskej stratégii, opätovne naštartovanej začiatkom roku 2005 ako Stratégia pre rast a pracovné miesta. Snažíme sa o modernú a jednoduchú európsku legislatívu a dosiahneme to len vtedy, ak môžeme počítať aj so zahrnutím Spoločnej poľnohospodárskej politiky.“

Komisárka pre poľnohospodárstvo a vidiecky rozvoj Marianne Fischel Boel povedala, že zjednodušenie SPP „uľahčí život farmárom, umožním im vyjsť z kancelárií do polí. Zníži tiež byrokratické bremeno administratív.“

Zdôraznila však: „Zjednodušenie nie je o „zrušení SPP“, nie je ani o oslabení kontroly toho, ako sú míňané peniaze daňových poplatníkov.“ Znamená skúr skvalitnenie SPP tak, aby „naďalej zohrávala kľúčovú úlohu vo vidieckej ekonomike EÚ… Jedna vec sa mi zdá zrejmá: ak chce SPP prežiť vlnu vonkajších zmien, ktoré idú proti nej, musí mať silu jednoduchosti.“

Poukázala tiež na fakt, že „obmedzenie“ subvencií európskym farmárom bude jedna z otázok, z ktorou sa bude treba vysporiadať, ak chceme čeliť „tlaku na ušetrenie v rámci SPP“ a získať „širšiu spoločenskú akceptáciu našej reformovanej SPP“.

Na spomínanej konferencii sa však ozval aj hlas jedného z prítomných farmárov: „Európska poľnohospodárska politika začala ísť reformami v roku 1993 nesprávnym smerom.“ Tým, že na konkurenciu odpovedala znížením cien a zavedením priamych platieb, a nie ochranou trhu clami, „sú naše produkty predávané na iných trhoch pod cenu a my musíme žiť s imidžom niekoho, kto je závislý na subvenciách“. Od EÚ žiadal, aby sa vrátila k „starému dobrému dovoznému clu“, pričom súčasný systém spájajúci subvencie so splnením ďalších požiadaviek označil za „logický ako spájanie dopravných pravidiel s platbami sociálneho zabezpečenia“.

Ďalšie kroky

  • 2008: hodnotenie stavu poľnohospodárskej politiky EÚ.
  • 2009: všeobecná revízia rozpočtu EÚ, ktorá zahrnie aj alternatívy budúcnosti SPP po roku 2013.