Správa o konkurencieschopnosti v EÚ odhalila veľké rozdiely

Správa o konkurencieschopnosti bola zverejnená 14.októbra. Potvrdzuje veľké rozdiely medzi severnými a západnými krajinami na jednej strane, a zaostalejším východom a juhom EÚ.

Produktivita pracovnej sily a inovácie sú nad priemernými hodnotami v Írsku či Nemecku, výrazné nedostatky sú evidentné v Bulharsku či Španielsku.

Sledovanie rovnováhy

Správa je súčasťou nových kompetencií Komisie, ktorá má monitorovať makroekonomický vývoj v členských krajinách. Včasné odhalenie makroekonomickej rovnováhy v EÚ má pomôcť predchádzať opakovaniu „gréckeho scenára“.

Podľa nových pravidiel už Komisia nesleduje len dodržiavanie limitov v oblasti deficitu a celkového dlhu. Môže tiež iniciovať „procedúru nadmernej nerovnováhy“ a navrhnúť hospodárske sankcie voči krajinám, ktoré neriešia štrukturálne hospodárske nerovnováhy.

Sankcie sú uvalené vo dvoch krokoch. Na začiatku musí krajina zložiť úročený depozit. V druhom kroku, ak krajina stále neprijíma potrebné kroky, môže byť depozit konvertovaný na pokutu až do výšky 0,1% HDP. Sankcie je možné uvaliť aj v prípade, ak štát dva krát po sebe nepredloží dostatočný plán nápravy.

Slovensko: zaostáva v inováciách

Slovensko správa zaraďuje medzi krajiny, ktoré dobiehajú priemer EÚ v ukazovateli HDP na hlavu, a ktoré majú obchodnú špecializáciu v sektoroch s vysokou inovačnou intenzitou a v technologickom priemysle. Spolu s Českou republikou, Maďarskom, Maltou, Poľskom a Slovinskom sa nám podľa Komisie podarilo dosiahnuť štrukturálny prechod od pracovne náročnej priemyselnej výroby k výrobe založenej na technológiách, a to ako v produkcii, tak v obchode.

Okrem všeobecnej výzvy na „vytvorenie a udržanie… potrebných rámcových podmienok pre zaistenie výrazného zlepšenia podnikateľského prostredia, ako základného predpokladu pre tvorbu rastu a pracovných miest“, sa dokument v záverečnom hodnotení venuje špecificky dvom oblastiam:

  • Slovensko vytvorilo právny rámec pre podporu modelov udržateľnej produkcie a spotreby, má sa však zamerať na implementáciu existujúcich nástrojov posilnenia „zelenej“ ekonomiky. Cieľom nie je len splnenie environmentálnych cieľov, ale aj využitie podnikateľských príležitostí , ktoré ponúkajú.
  • V oblasti výskumu, vývoja a inovácií chýba národný koordinovaný prístup. Hlavnými výzvami sú slabá tvorba ľudského kapitálu, nízka úroveň financovania a kvality podporených aktivít, silná byrokracia, nízka účasť slovenských podnikov v programoch podpory výskumu, vývoja a inovácií a slabé prepojenie medzi priemyslom a akademickým sektorom.

Kľúčové indikátory

Komisia v správe použila tri skupiny indikátorov: produktivitu práce, inovácie, a byrokratické prekážky pre podnikateľov.

V produktivite práce vo výrobnom sektore sa na špici umiestnilo Írsko. Na druhej strane rebríčka sa nachádza Bulharsko, Litva, Rumunsko a Lotyšsko.

V oblasti inovácií Komisia chváli Nemecko a Luxembursko – v týchto krajinách majú inovatívne firmy viac ako 60% na celkovom počte spoločností. Na druhej strane, v Maďarsku, Poľsku či Lotyšsku je ich menej ako tretina.

Byrokracia

Znižovanie s byrokraciou je jednou z priorít Komisie pri posilňovaní konkurencieschopnosti EÚ.

Na spodku rebríčka sú Taliansko, Maďarsko, Grécko a Portugalsko. Ich regulačné systémy predstavujú pre firmy značnú záťaž. Fínsko, Estónsko a Dánsku sú zas považované za krajiny s najpriaznivejším podnikateľským prostredím.

Medzi riešeniami navrhovanými Komisiou je modernizácia verejnej správy, posilnenie verejnej infraštruktúry, či zlepšenie systému zdaňovania firiem.

Komisia sa nevyjadruje k politicky citlivej otázke výšky daní. Navrhuje však „zníženie bremena plnenia daňových požiadaviek“, napríklad „zvýšením transparentnosti a znížením komplexnosti daňových zákonov a nariadení, zjednodušením platobných procedúr, vrátane prostredníctvom využitia e-governmentu, a zabezpečením stability daňovej legislatívy“, píše sa v dokumente Komisie, zverejnenom spolu so správou.

Ďalšie kroky

  • január – júl 2012: EÚ semester koordinácie hospodárskej politiky