STU spolutvorí ekologickejšiu chémiu

Autor: renjith krishnan (FreeDigitalPhotos.net)

Na projekte s názvom BIONEXGEN spolupracuje 17 výskumných inštitúcií, univerzít, vrátane Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, ďalej malé a stredné podniky i nemecký chemický gigant BAS.

Medzinárodné tímy skúmajú nové vhodné enzýmy, použiteľné na ekologickejšie chemické procesy. Venujú sa výrobným postupom pri produkcii špeciálnych chemikálií s využitím biokatalýzy, fermentácií či biologických oxidácií. Nové postupy nájdu uplatnenie pri výrobe zložiek liekov, prídavných látok do potravín, do kozmetických a čistiacich prípravkoch, alebo aj pri výrobe hnojív či pohonných látok.

Projekt spolufinancuje Európska komisia v rámci 7. rámcového programu sumou takmer 7,8 milióna eur. Celkové náklady projektu sú 10,64 miliónov eur.

Projekt BIONEXGEN umožní priemyslu využívať vo väčšej miere obnoviteľné zdroje so zníženou produkciou skleníkových plynov v porovnaní s fosílnymi palivami. Ďalším pozitívnym efektom bude, že pri nových postupoch sa spotrebuje menej energie a vznikne pri nich výrazne menej toxických odpadov než pri konvenčných chemických procesoch.  

STU spolupracuje v rámci projektu predovšetkým s Univerzitou v Manchestri, ktorá je hlavným koordinátorom projektu, ale aj s Dánskou technickou univerzitou a Českou akadémiou vied.

Patentované mikroorganizmy

Tím FCHPT STU pod vedením Martina Rebroša sa venuje predovšetkým biokatalýze. Ide o proces modifikácie látok bežne dostupných v prírode na vzácne látky potrebné v priemysle pomocou mikroorganizmov.

O aké mikroorganizmy pri výrobe konkrétnej látky ide a ako prebieha proces tzv. imobilizácie týchto organizmov, to je predmetom patentovej ochrany. Členovia tímu STU sú spoluautormi medzinárodného patentu na výrobu biopalív práve pomocou fermentácie s imobilizovanými mikroorganizmami. Výrobu biopaliva – bioetanolu, ktorý sa dnes povinne pridáva do pohonných hmôt, táto technológia dokáže skrátiť 9-násobne. Ďalším prínosom je, že sa mikroorganizmy na tento proces dajú používať opakovane. Rýchlejšie a efektívnejšie dokáže tím vyrobiť aj palivo novej generácie – biobutanol.

„Byť súčasťou tohto projektu je veľkým ocenením pre náš tím. Biokatalýze sa venujeme na Slovenskej technickej univerzite dlhodobo, máme špičkové laboratória a prístroje a náš aplikačne zameraný výskum nachádza uplatnenie vo výrobe. Vieme totiž realizovať výskum priamo u nás vo všetkých jeho častiach – teda od základného v podmienkach laboratória až po výrobu vo veľkých množstvách. Platí totiž, že to, čo sa podarí v malom množstve v rámci základného výskumu, nemusí vyjsť pri výrobe vo veľkom, resp. výroba si žiada ďalšie modifikácie, ktoré dokážeme zabezpečiť,“ uviedol Martin Rebroš.