Technológie na výrobu zbraní či špehovanie čaká prísnejší režim

sledovanie, bezpečnosť, IKT

(zdroj: Jonathan McIntosh/Flickr)

Zoznam položiek s dvojakým použitím uvádza stovky zápisov. Okrem prístrojov na výrobu jadrových reaktorov, štiepnych materiálov, bojových chemických látok, vírusov či výbušných systémov obsahuje aj telekomunikačné zariadenia a množstvo softvéru.

Skúsenosti z minulých rokov ukázali, ako sa vývoz zdanlivo neškodnej technológie môže zmeniť na nástroj na potláčanie ľudských práv. Týka sa to napríklad zariadení na monitorovanie elektronickej komunikácie, ktoré v Egypte alebo v Maroku pomáhali potláčať arabskú jar.

Prax si vynútila zmenu

Európska komisia chce legislatívu z roku 2009 prispôsobiť meniacim sa podmienkam vo svete. V návrhu nariadenia, ktorý získala redakcia EurActiv.com sa doslova uvádza, že „kľúčové ustanovenia zohľadnia skúsenosti z praxe“. Uniknutý materiál kladie špeciálny dôraz na oblasť informačných technológií.

Zahrnutie nových technologických riešení by niektorých výrobcov podľa ich vlastných slov potrápilo. „Nedá sa podozrievať každú jednu vec v odvetví, vrátane tých neškodných. Zavalilo by to úrady, ktoré vydávajú povolenia,“ argumentuje zdroj z podnikového prostredia.

Mark Bromley z Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) tvrdí: „Veľké množstvo diskusií, ktoré sa na túto tému v posledných rokoch viedli, naznačovalo, že sa bude v prípade IKT sledovania hľadať jednotné riešenie.“

Presný zoznam výrobkov, na ktorých vývoz bude potrebné získať povolenie, ešte nie je známy. V otázke kybernetického sledovania však návrh uvádza, že zneužitie týchto technológií ohrozuje medzinárodnú bezpečnosť, bezpečnosť EÚ, vlád, spoločností a občanov a ohrozuje tiež ochranu ľudských práv a digitálnych slobôd.

Významnou novinkou by mala byť výmena informácií z členských štátov o tom, aké vývozy tovaru dvojakého použitia schvália. Niektorí experti už dnes hovoria, že ešte vhodnejším riešením je zverejňovanie povolení. Zamedzilo by sa tomu, že benevolentnejšie štáty lákajú podniky získavať povolenia v cudzine.

„V prvom rade by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie transparentnosti tým, že členské štáty sprístupnia dáta zo svojich licenčných mechanizmov,“ komentoval Edin Omanovic z londýnskej mimovládky Privacy International.

Negatívna skúsenosť

Úvahy o ďalšom obmedzovaní predaja nástrojov pre rôzne monitorovacie centrá sa neobjavujú náhle. Už v roku 2011 hovorila niekdajšia komisárka EÚ pre digitálnu agendu Neelie Kroesová o potrebe uchrániť občanov mimo Európskej únie od špehovania na internete.

Za obdobie od roku 2011 sa však pre túto myšlienku podarilo získať len 3 milióny eur.

Príkladom neželaného exportu technológií do zahraničia môže byť minuloročný prípad z Talianska, odkiaľ softvérová firma Hacking Team dodávala spyware vládam v Turecku, Sudáne či v Saudskej Arábii. Potvrdila to uniknutá emailová komunikácia a firma stratila povolenie na export.

Konečný návrh nového nariadenia, ktoré stanoví režim na vývoz položiek s dvojakým použitím, by sa mohol objaviť už v septembri.