Tieto vás neprežijú. Slovenka navrhla okuliare, čo sa rozložia v komposte

Zdroj: Crafting Plastics!

Kúpite si fľašu vody. Vodu vypijete, plastovú fľašu vyhodíte. Ak nejde do triedeného zberu, skončí na skládke. V prírode sa potom rozkladá 500 rokov.

Len za osem rokov (2005 – 2012) dokázali európski spotrebitelia vyprodukovať 15 miliónov ton odpadu z plastových obalov.

Slovenská dizajnérka Vlasta Kubušová to chce zmeniť. Plánuje naučiť ľudí pozerať sa na veci inak. Pomocou okuliarov. Biodegradovateľných okuliarov.

Ideálny produkt

„Produktoví dizajnéri väčšinou pracujú tak, že idú do obchodu, kúpia si materiál v rámci cenových možností a niečo z neho vyrobia,“ hovorí Kubušová pre EurActiv.sk. „Ja som sa rozhodla, že keď budem niečo vyrábať, chcem presne vedieť, čo je ten materiál zač.“

Mladá produktová dizajnérka sa však nepustila do dizajnu plastových fliaš. Vybrala si slnečné okuliare.

„Okuliare sú ideálny produkt. Každý ho pozná. Má ho doma alebo si ho plánuje kúpiť,“ rozpráva Kubušová o svojej motivácii. Jej cieľovou skupinou sú ľudia, ktorí si okuliare kupujú každý alebo každý druhý rok, aby sa prispôsobili najnovšej móde.

Vybrala si produkt každodennej spotreby, ktorý však podlieha sezónnym náladám. Na rozdiel od plastovej flaše. „My sme sa rozhodli spopularizovať biomateriál tým, že ho urobíme viac sexy a viac trendy.“

Rozložia sa za pár mesiacov

Kubušovej biodegradovateľné slnečné okuliare by sa mali v industriálnom komposte, kde je vysoká teplota a potrebné mikroorganizmy, rozložiť za pár mesiacov.

Vyrobené sú totiž z „prírodného“ plastu. Pochádza z rôznych rastlinných látok, ktoré sa nachádzajú v kukuričnom škrobe, v cukrovej trstine a v brazílskej tapioke.

„Osemdesiat percent všetkých plastových okuliarov je z acetátu, čo je syntetický plast,“ rozpráva o svojich zisteniach Kubušová. Rozkladajú sa potom stovky rokov.

Pre svoje biodegradovateľné okuliare vybrali s kolegami slogan „Tieto vás neprežijú.“

Spolupracuje so slovenskými vedcami

Na myšlienke biodegradovateľných okuliarov postavila svoj magisterský projekt, s ktorým sa prihlásila na Berlínsku univerzitu umení. Prijali ju.

Na univerzite sa produktová dizajnérka Vlasta Kubušová stretla s módnou dizajnérkou Verenou Michels. Založili spolu štúdio Crafting Plastics!.

Zároveň Kubušová spolupracuje aj s Oddelením plastov, kaučuku a vlákien na Slovenskej technickej univerzite, ktoré vedie prof. Pavel Alexy.

„On so svojím tímom prihlásil patent na biodegradovateľný plast, ktorý je stopercentne z obnoviteľných zdrojov,“ vysvetľuje Kubušová. „Venujú sa hlavne obalovému dizajnu. Tam je najväčšia potreba nahradiť to prírodnými plastami.“

Ľudia nemajú vzťah k objektom

Podľa údajov Eurostatu skončí až polovica všetkého plastového odpadu v Európskej únii na skládkach. A to je ešte ten lepší prípad. Inde totiž končí plast namiesto recyklácie v oceánoch. Vytvára tam plastové polievky. Potravinovým reťazcom sa dostáva do tiel morských cicavcov a vtákov a pomaly ich zabíja.

Čítajte aj: Igelity v telách veľrýb. Diskusia o odpadoch sa rozprúdila

„Pokiaľ nebude medzi spotrebiteľmi – nielen vedcami – väčšie uvedomenie, bude strašne dlho trvať, kým sa zbavíme plastov a dostaneme sa k obnoviteľným zdrojom,“ myslí si Kubušová.

„Máme tu nadmernú konzumáciu, lebo ľudia nepoznajú pôvod materiálov a postup pri ich výrobe. Nemajú vzťah k objektom, ktoré používajú,“ opisuje logiku svojho nápadu.

Kubušová chce ukázať, že s plastom sa dá pracovať aj remeselnými metódami. O tom je aj názov štúdia Crafting Plastics!, ktoré založila v Berlíne spolu s ďalšími Slovákmi.

Nemecký príklad

Spolupracujú s tamojšou technickou univerzitou. Z Berlínu poskytla Kubušová pre EurActiv.sk telefonický rozhovor.

Práve Nemecko má podľa najnovších štatistík Eurostatu jedny z najlepších výsledkov v spracovaní odpadu. Síce ho produkuje najviac na hlavu v EÚ, najväčší podiel však recykluje. Pri Slovensku je to presne naopak.

Čítajte aj: Obmedzenie skládkovania na 10 % je pre Slovensko príliš ambiciózne

Kubušová v Berlíne požiadala o vládny grant, aby mohol projekt biodegradovateľných okuliarov fungovať ešte aspoň rok v testovacej fáze.

Dajú sa aj zjesť

Vynález treba ešte dotiahnuť a prispôsobiť výrobným podmienkam. „Meníme pomery biopolymérov, aby vydržali dostatočnú teplotu počas laserovania,“ hovorí dizajnérka.

Dôležité je tiež vyskúšať si čas biodegradácie. „Aby sme boli poctiví k zákazníkom.“

Prvým zákazníkom ponúkajú dizajnéri okuliare s tým, že sami sa ešte o ňom potrebujú veľa naučiť.

Zdravia sa to však netýka. „Ten materiál nie je absolútne škodlivý. Dá sa aj zjesť. Hodíte to panvicu a zjete,“ smeje sa Kubušová.

Spolu s vedkyňou v Bratislave pracujú na tom, aby aj šošovky boli z biodegradovateľného plastu. „Keď sa nám toto podarí, tak by to bolo dokonalé,“ predstavuje si dizajnérka. „To je ešte na niekoľko rokov. Musí to byť dokonalé. Lebo inak to môže niekomu poškodiť zrak,“ vysvetľuje.

Pršiplášte i hračky

Kubušová hovorí, že oslovila aj jedného výrobcu plastov, po čase však stratil záujem. „Vnímajú to tak, že investícia z ich strany je tak obrovská, že sa im to neoplatí,“ opisuje reakciu firmy.

Z biodegradoveľného plastu by pritom bolo podľa nej možné vyrábať aj pršiplášte či hračky.

Dizajnérka si uvedomuje, že ide o „veľmi rizikový projekt“. No verí si. Prvú sadu okuliarov predstavilo Crafting Plastics! na tohtoročnom Milan Design Week.

„Zdalo sa nám dôležité s tým začať. Chceli sme mať koncept a produkt, ktorý dokáže, že to funguje. Lebo aj vedci v Bratislave to zo začiatku brali tak, že sa hrám. Ale keď sa chce, tak sa dá.“

Zdroj: Crafting Plastics!

Zdroj: Crafting Plastics!