Únia dotvára nástroje na podporu kreatívnych a kultúrnych odvetví

Zdroj: http://mindspower.com/mantras-to-innovation/how-to-kill-creativity/

Kreatívne sektory zodpovedajú za 4,5 % európskeho HDP a 8,5 milióna pracovných miest (3,8 %). Vyplýva to z správy EÚ o konkurencieschopnosti z roku 2010. V časoch hospodárskej stagnácie majú vyššiu mieru rastu ako väčšina ostatných odvetví hospodárstva (3,5 oproti 1 %, roky 2000-2007).

Kultúrnemu sektoru sa dostalo väčšej pozornosti v kontexte obchodných rokovaní medzi EÚ a USA.

Tvorivé a kultúrne odvetvia sú katalyzátormi a šíriteľmi inovácií a ich vplyv sa neobmedzuje na odvetvie ale sa prelieva aj do iných sektorov hospodárstva. Tvoria pracovné miesta, ktoré nie je možné jednoducho premiestniť, na rozdiel od výroby, a prínos spoločenskej hodnoty je tak vyšší.

Na základe tohto hodnotenia európske inštitúcie hľadajú cesty ako podporiť potenciál odvetví. Prvým krokom bola Zelená kniha o kultúrnom a tvorivom priemysle z roku 2010, následne prebehla verejná konzultácia. Jej výsledkom je oznámenie Komisie „Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov záujme rastu a zamestnanosti v EÚ“.   

Ako problémy pre sektor identifikoval materiál – prechod na digitalizáciu, globalizáciu, veľkú jazykovú a kultúrnu roztrieštenosť trhov a ťažký prístup k financovaniu. Veľké rozdiely sú v EÚ napríklad v rozvoji špecifickej infraštruktúry. Kým v Španielsku pripadá na jednu kinosálu 10 tisíc obyvateľov, v Rumunsku je to 184 tisíc.

Pomoc navrhuje Komisia zamerať na šesť oblastí:

  • rozvoj zručností,
  • prístup k financovaniu,
  • šírenie nových podnikových modelov,
  • rozšírenie publika,
  • prístup k medzinárodným trhom a 
  • posilnenie prepojenia s inými odvetviami.

Európsky parlament v svojom stanovisku zdôrazňuje, že kultúrne a tvorivé odvetvia by mali mať svoje silné miesto v programových dokumentoch jednotlivých krajín na roky 2014-2020 pre čerpanie európskych fondov.

Spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre správu „o podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti“ Marie-Therese Sanchez Schmidt sa vo všeobecnosti stotožňuje s odporúčaniami, ktoré v oznámení prináša Komisia. K spolupráci pritom vyzýva členské štáty na všetkých územných úrovniach a tiež súkromný sektor.

Správa je na programe aktuálnej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu.

Europoslankyňa však zároveň žiada lepšie štatistické zmapovanie tohto segmentu hospodárstva v zmysle priamych a nepriamych pracovných miest a hospodárskej činnosti (obratu).

Rezervy vidí aj vo vzdelávaní najmenších detí v oblasti kultúry, v lepšom regulačnom rámci a možno i v daňových úľavách.

Korene a rozmach nachádzajú aktivity v týchto sektoroch často na lokálnej úrovni preto ich treba podporovať vytvorením miestnych regionálnych sietí, klastrov a podnikateľských inkubátorov, ktoré posilňujú synergiu a pomáhajú pri hľadaní financovania.

Netreba podľa europoslankybe zabúdať ani na aspekt, že odvetvia kultúry a tvorivosti prispievajú k zachovaniu kultúrneho, historického a architektonického dedičstva a to zase pomáha rozvoju cestovného ruchu.

Program „Kreatívna Európa“

V novom programovom období 2014-2020 bude pre potreby tvorivých a kultúrnych odvetví zabezpečené financovanie z rozpočtu EÚ cez program „Creative Europe“. Na sedem rokov hospodári s rozpočtom 1,8 miliardy eur.

Vzniká zlúčením súčasných programov Kultúra, Media a Media Mundus z programového obdobia 2007-2013. Nová alokácia predstavuje rozpočtový nárast o viac ako tretinu oproti minulému obdobiu, no pokles oproti pôvodnému návrhu európskeho rozpočtu. 

Oprávnenými sektormi sú architektúra, archívy, knižnice, výtvarné umenie, audiovízia (film, televízia, videohry a multimédia) kultúrne dedičstvo, dizajn, festival, hudba, divadlo, vydavateľstvo, rádio a pod.

Uchádzať sa o financovanie v jednotlivých osiach programu budú môcť len organizácie, nie jednotlivci. Cieľom programu je zasiahnuť 300 tisíc umelcov a 8 tisíc organizácií.

Európska investičný fond poskytne záruky na komerčné pôžičky. Tie sú stále problematické nakoľko chýba schopnosť hodnotiť kultúrne a tvorivé projekty z hľadiska kreditného rizika. Výhodou garančnej schémy oproti grantovej je, že môže prilákať ďalších investorov zo súkromného sektoru.

Najväčšie diskusie sa vedú ohľadne detailnosti návrhu programu Kreatívna Európa, vyšpecifikovaní jednotlivých osí, najmä tej pre médiá. Asociáciu Európskych múzeí zase znepokojuje, že v návrhu Komisie nie sú múzeá špeciálne spomenuté ako katalyzátory regenerácie urbánneho priestoru a nie je celkom uznané ich miesto v kultúrnej politik. 

Talianska spravodajkyňa Európskeho parlamentu pre program Kreatívna Európa Silvia Costa pripomína, že projekty podporené z toho programu budú musieť mať európsku pridanú hodnotu. Program povzbudzuje najmä špecifické projekty a fúziu naprieč tvorivými sektormi, napríklad medzi filmom a turistickým ruchom. Ako príklad uvádza brazílsky film natočený v toskánskej scenérii, čo malo za následok 50 % nárast počtu turistov z Brazílie v Toskánsku v nasledujúcom roku.

Štruktúru programu schválil uplynulý týždeň výbor Európskeho parlamentu pre kultúru, vzdelávanie a médiá. Zaoberať sa ňou ešte bude plénum. 

Pozície

Slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová a členka výboru pre kulúru a vzdelávanie EP (Smer-SD) oceňuje na programe najmä pomoc s prístupom k financiám pre malé a stredné podniky, či organizácie pôsobiace v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti.

"Slovenský kreatívny priemysel podobne ako v iných členských štátoch čelí rôznym spoločným výzvam a ťažkostiam. Rámcový program Tvorivá Európa prináša predpoklady pre rozvoj potenciálu, ďalšieho rastu a posilňovanie konkurencieschopnosti aj slovenského kreatívneho priemyslu."

"Verím, že v budúcnosti sa nám podarí na európskej úrovni v spolupráci s členskými štátmi presadiť navýšenie rozpočtu pre tento segment priemyslu. Investovanie do tejto oblasti totiž prináša viaceré pozitíva, nielen pre európsky HDP, ale najmä tvorivosť, ktorá zohráva zásadnú úlohu v modernom vzdelávaní a podnecuje inovácie."