Vedci spoja sily na podporu Podunajskej stratégie

Európska komisia spolu s vedcami a tvorcami politík zo 14 krajín podunajskej oblasti vo štvrtok (16.5.) predstavila šesť vedeckých zoskupení, ktoré majú podporiť hospodársky rozvoj regiónu, a to v oblastiach vody, pôdy, bioenergie, vzduchu, výmeny a harmonizácie údajov a inteligentnej špecializácie.

„Cieľom stratégie EÚ pre podunajskú oblasť je zvýšiť rast a počet pracovných miest v regióne prostredníctvom lepších politík a lepšieho financovania. Veda nám v tom môže veľmi pomôcť, a to tak, že tvorcom politík poskytne dôkazmi podložené údaje a umožní im prijímať kvalifikované rozhodnutia v prospech regiónu, ktorý sa vyznačuje obrovskou geopolitickou a hospodárskou rôznorodosťou,“ uviedol počas predstavovania vedeckých clusterov podpredseda EK Maroš Šefčovič.

Podunajská oblasť zahŕňa 14 krajín: Nemecko, Rakúsko, Maďarsko, Českú republiku, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Ukrajinu a Moldavsko. V tejto oblasti žije viac ako 100 miliónov ľudí.

Synergia s budúcimi politikami

„Dunajská stratégia EÚ je spoločnými projektmi a riešeniami a nadregionálnym významom príležitosťou lepšie zohľadňovať globalizáciu a reagovať na ňu. Ak totiž spoločenstvo nevyužije potenciálne možnosti a výhody, ktorými v súčasnosti ešte disponuje, stratí šancu ďalšieho rozvoja a v globálnom meradle sa môže stať chudobnejúcim a bezvýznamným regiónom,“ uviedol vo svojom prejave premiér Robert Fico.

„Toto je podstatou snahy EÚ – zostať vysoko atraktívnym, konkurencieschopným, sociálno-trhovým hospodárstvom a súčasne zachovať európske sociálne modely,“ dodal Fico.

Slovensko má podľa jeho slov eminentný záujem realizovať projekty, ktoré budú v synergii s ďalšími politikami a iniciatívami na úrovni EÚ.

„V rámci programovacieho procesu súvisiaceho so spoločným strategickým rámcom európskych štrukturálnych a investičných fondov pre roky 2014 až 2020 je výzvou týchto dní hľadanie foriem zakomponovania Dunajskej stratégie do partnerských dohôd štátov, ktoré sú súčasťou tejto stratégie,“ zdôraznil predseda slovenskej vlády.

Vpred spoločne, nie rozdrobene

Podľa eurkomisárky pre výskum, inovácie a vedu Máire Geoghegan-Quinn je Podunajská stratégia „vynikajúci príklad nadnárodnej spolupráce v oblasti vedy a tvorby politík, ktorou sa stanovuje referenčná úroveň pre EÚ i mimo nej. Tieto zoskupenia môžu povzbudiť vedeckú a hospodársku výkonnosť v tomto regióne“.

Vedecké zoskupenia zamerané na vodu, pôdu, bioenergiu a vzduch sa budú týmito kľúčovými zdrojmi zaoberať z hľadiska zistených potrieb – ochrany životného prostredia, zavlažovania a rozvoja poľnohospodárstva a energetiky.

Zoskupenie pre údaje má uľahčiť výmenu a harmonizáciu jasných a porovnateľných údajov v oblastiach, ako sú biodiverzita, riečna morfológia, riziko záplav a sucha, pôdy, plodiny, energetické zdroje a potenciál. Zároveň zriadi spoločný prístup k údajom pre celý región, ktorého prvá prevádzková verzia by mala byť dostupná v decembri tohto roku.

Zoskupenie pre inteligentnú špecializáciu bude skúmať možnosti, ako sústrediť zdroje na kľúčové vedecké priority založené na hospodárskom potenciáli podunajskej oblasti namiesto prílišného rozdrobovania snáh a investícií.

Partneri sa do skupín zapoja podľa vlastného výberu, svojich priorít a odborných znalostí. Zatiaľ čo vedecká komunita sa bude pravidelne stretávať, tvorcovia politík budú informovaní o dosiahnutých výsledkoch raz ročne.

Z radov politických zástupcov boli v Bratislave prítomní aj námestník ministra pre strategické záležitosti maďarského ministerstva hospodárstva Zoltán Cséfalvay, rakúsky federálny minister pre vedu a výskum Karlheinz Töchterle, zástupca rumunského ministra pre vysokoškolské vzdelávanie, vedecký výskum a technologický rozvoj Mihnea Costoiu a europoslankyňa Edit Herczog (Socialisti a demokrati, Maďarsko).

(EurActiv/TASR)