Zanedbanie podpory internetovej ekonomiky môže mať rozsiahle dôsledky

zdroj europarl.europa.eu

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Internetová ekonomika

Lídri budú koncom októbra osobitnú pozornosť venovať potenciálu digitálneho hospodárstva. IT sektor totiž dokázal rásť aj počas krízy. Informačné technológie sa stali neoddeliteľnou súčasťou každodenného života všetkých. Predstavujú nové nástroje a spôsoby komunikácie a otvárajú príležitosti na tvorbu pracovných miest.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso najvyšším predstaviteľom členských krajín EÚ v súvislosti s nadchádzajúcou summitom rozoslal list, v ktorom zdôraznil, že oživenie ekonomiky je len veľmi slabé a treba podporovať rast, ktorý možno očakávať aj od inovácií, jednotného digitálneho trhu a služieb v EÚ.

"Digitálne služby a telekomunikácie sú kľúčovými hnacími silami rastu a produktivity vo všetkých odvetviach hospodárstva. Zatiaľ však naplno nevyužívame potenciál jednotného trhu v oblasti telekomunikácií a elektronických nástrojov a EÚ v týchto odvetviach predbiehajú medzinárodní konkurenti," poukázal Barroso v liste.

Na európskej úrovni existuje viacero iniciatív v rámci Digitálnej agendy EÚ s cieľom vybudovať jednotný digitálny trh, prepojiť celú Európu, zvýšiť dôveru a bezpečnosť pri využívaní IT a podporiť výskum a inovácie v tejto oblasti.

Internet tiež predstavuje takmer neobmedzený priestor pre inovácie a podnikanie, ktoré sa nemusia riadiť hranicami štátov. Na urýchlenie rozvoja a vzájomného prepojenia európskych lokálnych podnikateľských ekosystémov s cieľom pomôcť začínajúcim podnikom v oblasti technológií etablovať sa a rozvíjať sa v Európe až po globálnu úroveň sa zameriava iniciatíva Start-up Europe.

Európska komisia minulý týždeň tiež zverejnila nový plán „Otváranie systémov vzdelávania, ktorá podporuje digitálnu gramotnosť a tvorivosť. „Digitálne zručnosti majú zásadný vplyv na rozvoj vedomostne orientovanej spoločnosti, bolo by preto dobré, aby to všetci pochopili a plne využívali informačné technológie či už pri štúdiu alebo pri práci,“ zdôraznil šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.

Poukázal, že v roku 2015 bude Európe chýbať 900 tisíc odborníkov na informačné technológie. Členské krajiny pritom zápasia s rekordnou nezamestnanosťou, najmä medzi mladými.

Internet – zdroj rastu a zamestnanosti

Weboví podnikatelia majú globálne významný hospodársky a spoločenský vplyv. Začínajúce podniky napríklad v USA počas prvého roku svojej existencie každoročne vytvoria tri milióny pracovných miest.

Podľa údajov Boston Consulting Group internetová ekonomika by mala v najbližších piatich rokoch  na rozvinutých trhoch krajín skupiny G20 ročne rásť na úrovni 8 %, v prípade rozvíjajúcich trhov by malo ísť o 18 %. Toto tempo ďaleko presiahne tradičné ekonomické sektory. Slovenská internetová ekonomika podľa očakávaní bude do roku 2016 rásť o 12 % ročne a dosiahne 4,5 % HDP.

Do roku 2016 by sa tak počet ľudí pracujúcich v IKT sektore na Slovensku mohol zdvojnásobiť na 80 tisíc. Internetová ekonomika pritom narozdiel napríklad od dopravnej infraštruktúry nevyžaduje náročné finančné dotácie štátu. Príkladom sú Košice, kde sa počet zamestnancov v IKT sektore bez výraznej podpory štáty za ostatných päť rokov strojnásobil z dvoch na šesť tisíc.

Rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer podčiarkol, že podľa štúdií, desať rokov pretrváva nárast exportu počítačových služieb zo Slovenska do sveta. Dnes počítačové služby spolu s biznis službami tvoria asi tretinu exportu služieb zo SR. „Ide teda o veľmi zaujímavý vývozný artikel. Nepotrebuje pritom energie, ani suroviny.“

Ako poukázal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Peter Javorčík paradoxom je, že hoci panuje všeobecné presvedčenie, že digitálna ekonomika je jedným z hlavných zdrojov rastu, v rámci európskeho trhu v tejto oblasti stále existuje pomerne veľa bariér.

„Práve tam, kde by sa čakala väčšia otvorenosť je tomu práve naopak. V Európe si čoraz viac uvedomujeme, že zaostávame za hlavnými konkurentmi či už Spojenými štátmi alebo Áziou. Jednak je to dôsledok fragmentácie, ktorá neumožňuje aktivity v takej miere, ako sú bežné v USA, ale takým budíčkom sú aj správy podobné tej, že pomaly posledný veľký výrobca hardvéru smartfónov bol kúpený Microsoftom,“ zdôraznil.

Diskusia európskych lídrov má byť impulzom, aby sa záležitosti, ktoré dlhé roky ležia ľadom na nižšej úrovni pohli ďalej. Slovensko podľa Javorčíka bude podporovať snahu o odstraňovanie bariér v rámci jednotného digitálneho trhu.

„Je to dané aj tým, že tento segment je veľmi dynamický a rozhodovacie procesy na európskej úrovni sú zdĺhavé. Dôkazom je aj telekomunikačný balík prijatý v roku 2009 a nedávno bol predložený nový,“ pripustil. Práve v rámci telekomunikačného balíka bude snaha o nastavenie infraštruktúry tak, aby bola lacnejšia a otvorenejšia. Aj tu sa však prejavuje európsky paradox v tom, že neexistuje paneurópsky operátor mobilných sietí.

Úsilie sa bude vynakladať aj väčšej harmonizácii internetového obchodu, aby sa harmonizovali požiadavky, ktoré jednotlivé krajiny kladú na to ako má vyzerať webstránka či akým spôsobom môže firma predávať tovary a služby, aby nebolo 28 rôznych pravidiel. S tým súvisí aj otázka bezpečnosti platieb, znižovania poplatkov za platobné karty, ale aj otázka harmonizácie ochrany duševného vlastníctva a ochrany osobných údajov.

Treťou kľúčovou oblasťou bude podpora inovácií a financovanie inovatívnych malých a stredných podnikov a start-upov cez rizikový kapitál alebo úvery Európskeho investičného fondu. Investície rizikového kapitálu na Slovensku dosahujú do 5 USD na osobu ročne, kým v Izraeli je to okolo 250 USD a v USA 70 USD.

„Na niektoré nápady s využitím internetu stačí relatívne málo peňazí, napríklad na vytvorenie internetového obchodu,“ poukázal predseda predstavenstva spoločnosti Neulogy Ivan Štefunko. Ak by však niekto chcel vytvoriť už niečo zložitejšie, na to treba investovať veľmi veľa peňazí. Slovenským startupom podľa neho nechýbajú nápady, ani technológia, ale financovanie.

„Nejde pritom o triviálne financovanie. Pri nápadoch sa súťaží v globálnom prostredí o prvenstvo, takže treba postupovať rýchlo. Na Slovensku banky počiatočný kapitál neposkytujú, berú osobné záruky. Ľudia, ktorí zakladajú firmy na Slovensku, nemajú takýto majetok,“ vysvetlil a zároveň dodal, že v najbližších dňoch bude na Slovensku, ako v poslednej krajine EÚ, spustená iniciatíva JEREMIE, vďaka ktorej budú mať firmy možnosť získať financovanie rizikovejšieho charakteru. Mohla by podporiť 30 – 40 vysoko inovatívnych spoločností.

Digitálna agenda bude podľa slov štátneho tajomníka dôležitou témou agendy slovenského predsedníctva EÚ v roku 2016 a predsedníctva V4 v roku 2014. Ako vysvetlil, Slovensko má v oboch prípadoch ambíciu aj priestor viac prispievať do európskej diskusie a nielen konzumovať prijaté opatrenia či už v prípade internetovej ekonomiky alebo kybernetickej bezpečnosti.

Zanedbanie podpory – rozsiahle dôsledky pre budúcnosť

Často spomínanou globálne úspešnou slovenskou firmou je spoločnosť ESET, ktorá je svetovým lídrom v poskytovaní počítačovej ochrany pre domácich užívateľov a firmy. Ako zdôraznil Anton Zajac, spolumajiteľ ESET-u, najväčším nepriateľom internetovej ekonomiky na Slovensku je, že na celom svete všetci vedia, aký je trend a pozerajú sa na to, ako bude vyzerať budúcnosť. Podľa jeho slov je preto treba, aby sa systémovo robili inovácie a štruktúra vzdelávania bola taká, ako si bude vyžadovať pracovný trh o päť rokov.

Podobne sa na trend pozerá aj Rasťo Kulich, riaditeľ Google na Slovensku. Ak sa podľa jeho slov podpora rozvoja internetovej ekonomika nestane top témou na Slovensku, predbehnú nás iné krajiny – Estónsko, Poľsko  či západná Európa. Poukázal na to, že Poľsko získava veľa investícií a Rumunsko sa stáva novou hviezdou a pracuje na tom, aby tam internetová ekonomika bola veľkým sloganom a snažia sa do nej investovať.

„Bol by som veľmi rád, keby sa internetová ekonomika posunula v priorite nielen súkromných firiem, ale aj slovenskej vlády na tú najvyššiu priečku. Momentálne sú tam automobilky, ktoré sú tiež dôležité, ale treba si uvedomiť, že tento priemysel nie je slovenského pôvodu a o 10 až 15 rokov tu nemusí byť,“ zdôraznil.

Podľa jeho slov treba preto najbližších pár rokov na Slovensku využiť na vytvorenie vlastného kľúčového sektora a práve internetová ekonomika je na to z jeho pohľadu ako stvorená. „Slovensko disponuje šikovnými ľuďmi schopnými tvoriť vhodné produkty. V informatických súťažiach sme na 7. mieste na svete. Slovensko vďaka IT dosahuje globálne úspechy,“ vysvetlil.

„Je veľmi málo vecí, v ktorých sme dobrí. Máme malý trh a na internetový sektor sú pomerne nízke náklady. Je to jedna z mála šancí, kde Slovensko môže byť svetové, ak sa veci pohnú dobrým smerom a nebude sa tu preregulovávať,“ uzavrel.