Regionálna politika a rozvoj regiónov pohľadom vlády Róberta Fica

fico, smer

 

Pozadie

Predkladaný dokument neobišiel regionálnu politiku, investičné stimuly a i tak často skloňované fondy EÚ. V návrhu programového vyhlásenia (PVV) je naznačená aj istá reforma v regionálnej politike. Prioritami sú znalostná ekonomika, infraštruktúra, riešenie regionálnych rozdielov a znižovanie chudoby a riešenie problémov životného prostredia. Prvé tri priority si stanovila aj predchádzajúca Dzurindova vláda.

Otázky

Eurofondy

  • v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy vytvoriť podmienky na efektívne a transparentné využívanie fondov EÚ v súlade so všetkými predpismi EÚ a SR;;

  • čo najefektívnejšie absorbovať eurofondy v novom programovom období a sústrediť ich na tzv. inovatívne finančné nástroje;

  • dosahovať multiplikačný efekt eurofondov a štátneho rozpočtu;

  • zabezpečiť plynulé dočerpanie finančných prostriedkov predvstupových fondov EÚ a štrukturálnych fondov EÚ i Kohézneho fondu zo skráteného programového obdobia 2004 – 2006;

  • v rámci nového programovacieho obdobia 2007 – 2013 zaviesť vhodný systém finančného riadenia so zapojením územnej samosprávy do tohto procesu a celý systém založiť na viaczdrojovom financovaní využívajúcom zdroje štátneho rozpočtu, samospráv a zdroje EÚ.

Vláda SR navrhuje, aby sa čerpanie štrukturálnych fondov sústredilo na nasledovné vecné okruhy, ktoré sa premietnu do Národného strategického referenčného rámca:

1) poznatková ekonomika, podpora inovácií a podpora konkurencieschopnosti;
2) dobudovanie infraštruktúry v oblasti železníc, diaľnic a vodného hospodárstva;
3) využitie Sociálneho, Kohézneho fondu a komunitných iniciatív tak, aby boli riešené problémy rozvoja regiónov, znižovanie chudoby a celkové medziregionálne rozdiely;
4) riešenie vybraných problémov v oblasti životného prostredia a pôdohospodárstva.

 Investície a regionálny rozvoj

  • zamerať sa na podporu investičných projektov z oblasti znalostnej ekonomiky a projekty s vyššou pridanou hodnotou;;

  • pripraviť nový zákon o investičných stimuloch, ktorý zrovnoprávni domácich a zahraničných investorov a transparentnosť procesu poskytnutia investičných stimulov;

  • ďalej podporovať rozvoj priemyselných parkov a priemyselných zón ako nástroja zmenšovania disparít medzi regiónmi;

  • prehodnotiť efektívnosť poskytovania investičných stimulov vo väzbe na regionálny a ekonomický rozvoj SR.

 Regionálna politika

  • zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít kombináciou kombináciu centrálnych rozvojových impulzov a jednotlivých politík samosprávnych krajov;

  • prehlbovať kompetencie samosprávnych krajov, ktoré by mali získať viac zodpovedností a zároveň aj patričné finančné zdroje pre výkon rozvojových politík na svojom území;.

  • vyrovnávanie regionálnych rozdielov riešiť prostriedkami štrukturálnych fondov EÚ s príspevkom štátneho rozpočtu a v previazanosťou rozvojových politík jednotlivých rezortov a samosprávnych krajov;

  • spracovať ucelenú víziu regionálneho rozvoja Slovenska na obdobie nasledujúcich dvadsať rokov a na ňu naviazať ciele „Národného strategického referenčného rámca (NSRR)“;

  • novelizovať zákon na podporu regionálneho rozvoja, kde sa upraví pôsobnosť orgánov štátnej správy, samosprávnych krajov a obcí, čím sa budú rešpektovať princípy kohézie a subsidiarity posilnením vplyvu regionálnych samospráv na umiestňovanie zdrojov EÚ;

  • prehodnotiť spracovaný návrh NSRR pokiaľ ide o počet a obsahovú náplň operačných programov a zohľadniť pripomienky Európskej komisie s osobitným dôrazom na „Regionálny operačný program“;

  • riešiť zlepšenie dostupnosti územia a podporovať rozvoj celoštátnej i regionálnej dopravnej infraštruktúry;

  • skvalitniť prácu centrálnych administratívnych štruktúr a preniesť plnú zodpovednosť samosprávnych krajov za implementáciu uceleného operačného programu príslušného regiónu a pripraviť pre to inštitucionálny rámec;

  • podporovať rozvoj malého a stredného podnikania s diferencovaným prístupom pre zaostávajúce regióny Slovenska;

  • rozvíjať teritoriálnu spoluprácu vo všetkých formách s ťažiskom na cezhraničnú spoluprácu susediacich regiónov a aj v rámci nej bude posilnená zodpovednosť samosprávnych krajov;

  • riešiť sociálno-ekonomické problémy rómskej komunity v rámci širšieho územia, v ktorom tieto komunity žijú;

  • spracovať a realizovať komunikačný plán ohľadom aktivít v oblasti regionálneho rozvoja, ktorým popri informovanosti  sa zvýš motivácia občanov obcí a miest Slovenska na zlepšovaní svojich životných podmienok.

Pozície

Dzurindova vláda ešte pred skončením svojho funkčného obdobia schválila národný strategický referenčný rámec smerovania 400 miliárd korún pre roky 2007- 2013 dosť náhlivo.

Rýchlosť schvaľovania kritizovali aj mimovládne organizácie. Upozorňovali, že vláda nepočkala ani na hodnotenie vplyvov na životné prostredie, ktoré vyžaduje európska legislatíva. Európskej komisii treba záväzné nasmerovanie financií z eurofondov predložiť v novembri tohto roka.

Podpredseda vlády Dušan Čaplovič sa vyjadril, že na takéto hodnotenie počkajú. Chcú zohľadniť aj požiadavky na trvalo udržateľný rozvoj, zvýši sa podpora alternatívnych zdrojov energie. Program podpory znalostnej ekonomiky chce vláda rozdeliť na samostatné časti – vedu a výskum, informačnú spoločnosť a podporu inovácií, a rozdeliť medzi ministerstvá. Dnes platí, že znalostná ekonomika patrí len pod ministerstvo financií. Čaplovič upozorňuje, že to odporuje nariadeniam Európskej únie, podľa ktorých by tá istá inštitúcia nemala rozhodovať o projektoch, dohliadať na ich plnenie, schvaľovať financovanie a kontrolovať žiadateľov.

Ex-minister výstavby a regionálneho rozvoja, László Gyurovszky,  upozornil na faktické chyby v programe vlády a neodbornosť zostavovateľov dokumentu. „To, že Národný strategický referenčný rámec chce financovať poľnohospodárstvo, je také faux pas, aké ešte v žiadnom PVV nebolo. Národný strategický referenčný rámec je financovaný z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu a žiaden z týchto fondov nemôže financovať poľnohospodárstvo,“ vysvetlil v rámci rozpravy v Národnej rade SR Gyurovszky. Vláda podľa neho v PVV zabudla tiež na to, že pri financovaní zo štrukturálnych fondov existuje spoluúčasť konečných prijímateľov.