Záujem o nepublikované dokumenty EÚ rastie

ilustračné foto, zdroj: flickr, autor: Nic´s events

Oproti roku 2009 narástol počet žiadostí o prístup k dokumentom európskych inštitúcií podľa nariadenia č. 1049/2001 o 18 %. Celkovo ich bolo 6361. Lisabonská zmluva ešte rozšírila výpočet orgánov či agentúr EÚ, ktoré spadajú pod úpravu spomínaného nariadenia. Novelizácia nariadenia je stále v legislatívnom procese.

„Tieto čísla odrážajú rastúci záujem o aktivity Komisie, čo vítam. Zverejňovane dokumentov je často vo verejnom záujme a je kľúčovou cestou k dosiahnutiu transparentnosti. Väčšia transparentnosť zabezpečí, že Komisia a jej práca budú otvorené voči verejnej kontrole“, vyhlásil eurokomisár zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu Maroš Šefčovič.

Komisia zverejnila výročnú správu za rok 2010 mapujúcu žiadosti občanov o prístup k dokumentom. Štatisticky ich počet narastá. Ide pri tom o počet žiadostí, nie žiadaných dokumentov, pretože žiadateľ môže pri jednej príležitosti požadovať dokumentov viac, dokonca celé súbory. Žiadosti o dokumenty, ktoré sú v tom čase verejne prístupné sa takisto do štatistiky nepočítajú.

Ľudí najviac zaujímali dokumenty z oblasti hospodárskej súťaže , týkalo sa jej takmer 10 % žiadostí . Nasledujú hlavné oblasti politík EÚ ako vnútorné veci a spravodlivosť, doprava a energetika, vnútorný trh, daňová politika a colná únia, zdravie a ochrana spotrebiteľa, životné prostredie a priemyselná politika.

Najpočetnejšou skupinou žiadateľov sú akademici (až 23 % žiadostí), nasledujú právnické firmy a tretí sektor (MVO, záujmové združenia), častou skupinou sú aj novinári. Pri 33 % žiadostí Komisia neeviduje informácie o socio-profesnom profile žiadateľov. Najväčší podiel žiadostí prichádza od osôb či subjektov etablovaných v Belgicku a potom z najľudnatejších členských štátov. Mierne narástol počet žiadostí z „nových“ členských krajín, predovšetkým z Českej republiky a Poľska. Zo Slovenska prišlo do Bruselu 0,56 % z celkového počtu žiadostí.

V 82 % prípadov Komisia žiadosti vyhovela úplne, v 5 % umožnila čiastočný prístup a 12 % žiadostí zamietla.  V takýchto prípadoch sú hlavnými dôvodmi nemarenie prebiehajúcej inšpekcie, vyšetrovania alebo auditu a ochrana rozhodovacieho procesu v rámci Komisie, prípadne ochrana obchodných záujmov. Niektoré z dopytov boli riešené na základe iného právneho rámca, napríklad o nariadení o ochrane osobných údajov (45/2001)

Prípadné sťažnosti voči tomu, ako Komisia rieši žiadosti o prístup k dokumentom má v právomoci Európsky ombudsman. Niektoré z rozporných prípadov končia pred súdom. Ako príklad možno uviesť žalobu K liberálnej britskej europoslankyne Sophie in´t Veld (prípad T-529/09), ktorej bol odmietnutý prístup k dokumentu – názoru právnej služby Rady EÚ na otvorenie rokovaní o medzinárodnej dohodu medzi USA a EÚ o poskytovaní bankových údajov pre účely boja proti terorizmu (tzv. dohoda SWIFT).

Podľa nej Rada nedostatočne zdôvodnila, ako by sprístupnenie celého dokumentu mohlo ohroziť medzinárodné vzťahy.