Eurofondy a regióny

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Hospodárske noviny online

Autor analýzy sa venuje otázke, či plnia eurofondy deklarovaný cieľ znižovania regionálnych rozdielov. Podľa neho je logické očakávať, že ak eurofondy majú prispievať k stanovenému cieľu zmierňovať rozdiely medzi regiónmi, tak podporované by mali byť prioritne tie regióny, ktoré štatisticky vykazujú akési zaostávanie, napríklad na základe miery nezamestnanosti.

Prerozdeľovanie eurofondov z priority Lokálna infraštruktúra do jednotlivých regiónov bolo výrazne nerovnomerné. Na jednom póle sú okresy, ktoré získali z eurofondov podporu na spolufinancovanie projektov vyššiu než 150 miliónov korún, medzi nimi Dunajská Streda (284 mil. Sk), Nové Zámky (194 mil. Sk), Komárno (187 mil. Sk), Šaľa (161 mil. Sk) a Rimavská Sobota (154 mil. Sk). Protipól predstavujú okresy Košice II až IV a Žarnovica, v ktorých nebol podporený ani jeden projekt.

Vzhľadom na výrazne odlišný počet obyvateľov jednotlivých okresov je vhodnejšie porovnávať výšku prerozdelených eurofondov do regiónov v prepočte na počet ich obyvateľov. V skupine okresov, v rámci ktorých boli projekty z eurofondov v prepočte per capita podporené najväčšmi, sú nielen okresy s nadpriemernou výškou nezamestnanosti (napr. Rimavská Sobota, Veľký Krtíš a Sobrance – všetky viac než 20 %), ale i okresy s nezamestnanosťou na úrovni priemeru (napr. Tvrdošín, Dolný Kubín a Šaľa), či okres Dunajská Streda s výrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti (7,4 %, priemer za SR bol 11,4 %). Na druhej strane, medzi okresmi, kam putuje z eurofondov najnižšia podpora v prepočte na obyvateľa, sú napríklad okresy Košice-okolie, Lučenec, Gelnica či Poltár, pričom všetky mali vyššiu nezamestnanosť než 20 % (údaje sú za rok 2005).

Dôvod, prečo eurofondy ani nemôžu v plnej miere prispievať k deklarovanému cieľu znižovania regionálnych rozdielov, a, naopak, môžu prispievať dokonca i k ich prehlbovaniu, vyplýva tiež z faktu, že v mechanizme ich prerozdeľovania je princíp „súťaživosti“. Ak je projekt obce A z okresu X s mierou nezamestnanosti na úrovni 10 % spracovaný na lepšej úrovni než projekt obce B z okresu Y s mierou nezamestnanosti na úrovni 20 %, hodnotiaca komisia by mala ohodnotiť ten lepší projekt vyšším počtom bodov a prisúdiť mu tak možnosť čerpať prostriedky z eurofondov. Navyše, keďže proces je zložitý, uspejú tí žiadatelia, ktorí majú lepší prístup k informáciám na ministerstvách a nemožno vylúčiť, že v procese hodnotenia, výberu a schvaľovania projektov je prítomná korupcia a klientelizmus. Javí sa tiež, že ak je politická príslušnosť žiadateľa zo samosprávy identická s identitou vládnucich strán, ktoré zodpovedajú za prerozdeľovanie eurofondov, môže to žiadateľom pomôcť v ich snahe uspieť pri získavaní podpory z eurofondov.

Nie je teda vôbec pravidlom, že „podpora“ z eurofondov je adresná a smerovaná tým, ktorí ju najviac potrebujú. Eurofondy sú len redistribučnou stratégiou, v rámci ktorej vlády ponúkajú transfery verejných financií, ktoré predtým získajú výberom daní od občanov a firiem Slovenska a ostatných členských krajín EÚ.