Medzinárodné banky dávajú zbohom uhliu

Autor: Paul, Zdroj: Freedigitalphotos.net

Minulý týždeň Svetová banka odsúhlasila svoju novú 10-ročnú energetickú stratégiu. V nej potvrdila, že finančnú podporu pre nové projekty výroby elektriny z uhlia poskytne „len za vzácnych okolností“ , ako je „naplnenie základných energetických potrieb v krajinách bez uskutočniteľných alternatív“.

Banka mieni krajinám viac pomôcť pri rozvoji národných a regionálnych trhov so zemným plynom, ktorý má spomedzi fosílnych palív najnižšiu uhlíkovú stopu.

V súlade s iniciatívou Udržateľná energia pre všetkých sa chce sústrediť na expanziu prístupu k energii a podporu jej udržateľných foriem. Dve pätiny svetovej populácie sa pri varení a vykurovaní stále spoliehajú na tuhé palivá ako drevo, drevené uhlie, trus a uhlie, čo podľa Svetovej banky vedie každoročne k 3,5 miliónu úmrtí len v dôsledku znečistenia ovzdušia vnútri domácností.

Podľa Rachel Kyte, viceprezidentky Svetovej banky pre udržateľný rozvoj, ide o „pragmatický súbor pokynov pre rozvoj energie“.

Eurokomisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard rozhodnutie banky privítala ako „dôležitý krok správnym smerom“. Pozitívne ho hodnotili aj environmentálne organizácie.

Kuba Gogolewski z organizácie CEE Bankwatch uviedol, že hoci Svetová banka už od roku 2010 neposkytla prostriedky na veľký projekt uhoľnej elektrárne, rozhodnutie „demonštruje, že vôľa existuje, že existuje cesta pre hlavných verejných poskytovateľov úverov zanechať uhlie a vykročiť vpred k čistejším zdrojom energie“.

EIB stanovuje normu…

V utorok (23.7.) sa rovnakým smerom vydala aj Európska investičná banka, ktorá prijala nové usmernenia pre podporu investícií do obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti a energetických sietí.

Mihai Tanasescu, viceprezident EIB pre energetické úvery, uviedol, že prioritné prostriedky pre tieto oblasti „pomôžu EÚ naplniť jej energetické a klimatické ciele a naprieč Európou vytvoria lokálnu zamestnanosť“.

Počas posledných 5 rokov tvorili úvery pre elektrárne na uhlie a lignit menej ako 1,5 % celkovo požičaných prostriedkov EIB v energetike.

„Na dosiahnutie našich energetických a klimatických cieľov a udržanie technologického vedenia sú zásadné značné dlhodobé investície v Európe,“ poznamenal Günther Oettinger, eurokomisár pre energetiku s tým, že EIB hrá „hodnotnú rolu pri financovaní verejných a súkromných investícií do energetickej infraštruktúry“.

Banka zavádza novú emisnú normu (EPS) na úrovni 550 gCO2/kWh, ktorá sa bude aplikovať pri posudzovaní projektov výroby energie z fosílnych palív. Zároveň ho bude monitorovať a do budúcna nie je vylúčené ani sprísnenie tohto štandardu výkonnosti.

Anna Roggenbuck zo CEE Bankwatch verí, že Európska investičná banka EPS zreviduje po diskusiách o klimatických cieľoch EÚ do roku 2030. Schválená úroveň totiž negarantuje elimináciu poskytovania úverov na všetky projekty s vysokými emisiami uhlíka. „Potrebujeme úroveň EPS najmenej 350, aby sme mohli povedať, že tento politický dokument to myslí s riešením klimatickej zmeny vážne,“ uviedla.

…s výnimkami

Za problematickú považujú ekológovia aj schválenú výnimku z EPS pre prípady, kedy elektráreň prispieva k bezpečnosti dodávok v rámci EÚ, čo môže platiť pre tzv. energetické ostrovy, alebo k znižovaniu chudoby a udržateľnému hospodárskeho rozvoju mimo Únie, obzvlášť v Afrike.

Rada riaditeľov pri schválení novej energetickej politiky požiadala o dodatočné vysvetlenie navrhnutých výnimke z EPS.

Plyn má aj podľa EIB zostať prechodným palivom pre budovanie nízkouhlíkovej energetiky, pričom EPS má zaistiť, že úvery sa obmedzia na projekty pozitívne prispievajúce k ekonomickému rastu EÚ a v súlade s klimatickou politikou Únie.

Berber Verpoest z organizácie Counter Balance poznamenal: „Napriek zavedeniu silnejších emisných štandardov si EIB ponecháva otvorené dvere pre všetky fosílne palivá vrátane možného financovania bridlicového plynu a tiež uľahčila pôžičky pre veľké priehrady s negatívnymi sociálnymi a environmentálnymi vplyvmi.“

Zostáva EBRD

Európska banka pre obnovu a rozvoj dnes v Londýne oficiálne predstaví návrh svojej budúcej budúce politiky, do konca septembra bude predmetom konzultácie.

Environmentalisti ale podľa už zverejneného dokumentu tvrdia, že prináša len málo opatrení na obmedzenie projektov škodlivých pre klímu. Naopak, potrebné sú ciele pre redukciu emisií, konkrétne rozvrhy a vyššia podpora pre obnoviteľné zdroje a energetickú efektívnosť.

CEE Bankwatch uviedla, že v rokoch 2006-2011 banka alokovala 48 % zo svojho energetického portfólia v celkovej výške 6,7 miliardy eur na projekty fosílnych palív. Aktuálne znenie návrhu podľa organizácie nezabráni financovaniu projektov uhoľných elektrární ako je rozšírenie komplexu Kolubara v Srbsku, kde sa spaľuje lignit či dostavba elektrárne Kosovo C blízko Prištiny.

„Je dobré vidieť, že finančné inštitúcie sa pripájajú k rozumnému ekonomickému mysleniu a klimatickej akcii. Všetky pohľady teraz smerujú na EBRD,“ zdôraznila komisárka Hedegaard.