Po roku si ľudia na malé vodné elektrárne zvyknú, tvrdí ich hovorca

Malá vodná elektráreň vo Zvolene. [TASR/Lenka Krošláková]

Ani my nechceme byť prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu, hovorí PETER HEGEDUŠ zo zväzu malých vodných elektrární. Na Slovensku sa ich podľa neho v najbližších desiatich rokoch postaví maximálne päťdesiat.

Peter Hegeduš je hovorcom Zväzu výrobcov elektrickej energie v malých vodných elektrárňach.

Vodná energia sa podieľa na výrobe elektriny asi 16 percentami. Koľko z toho tvoria malé vodné elektrárne (MVE)?

Na výrobe elektriny sa podieľajú maximálne piatimi percentami. Na Slovensku je asi 200 MVE. Majú kapacitu od pár kilowattov do päť megawattov, čo je hranica pre MVE podľa zákona. Čo sa týka veľkých vodných elektrární, rozdeľujú sa na tri hlavné skupiny: vážska kaskáda, ktorá funguje od 50. rokov; Gabčíkovo, ktoré je samostatnou kapitolou; a Oravská priehrada a Liptovská Mara. V osobitnom režime funguje prečerpávacia elektráreň Čierny Váh. Elektrinu vyrábajú aj menšie vodné nádrže, ktoré nie sú nevyhnutne považované za elektrárne.

Koľko MVE sa postavilo v minulom roku?

Viem o jednej: Podtureň na Váhu s výkonom  850 kW.

Až do minulého týždňa platil stop-stav pre zapájanie obnoviteľných zdrojov s kapacitou viac ako 10 kW. Vzťahoval sa aj na vás?

Áno. Keby ste dnes prišli do distribučnej spoločnosti so žiadosťou o pripojenie, odmietne vás. Nepripojí vás napriek tomu, že podľa energetikov nemajú MVE také výkyvy vo výkone ako fotovoltika. Všetky MVE, ktoré sa zapojili v posledných piatich rokoch, počas ktorých trval stop-stav, boli schválené dávno pred ním. Platí to aj pre elektráreň z minulého roka. Keďže informáciu o pripojení nedostanete, nemôžete začať ani projekt.

Skončil sa stop-stav, podľa slovenských fotovoltikov sa píše „história“

Zástancovia obnoviteľných energií privítali vypísanie kapacít v objeme 43 MW. Podľa schválenej Envirostratégie 2030 sa v budúcnosti na všetky bezemisné zdroje uplatnia kritériá udržateľnosti.

Oficiálnym dôvodom stop-stavu bola technická nepripravenosť sietí, distribučky to však nikdy nevedeli transparentne vysvetliť. Preto sa hovorí o finančnom bremene vyplývajúcom z doplatkov. Vy však nedostávate rovnaké dotácie ako ostatné obnoviteľné zdroje.

Do roku 2018 boli novopripojené MVE v režime výkupnej tarify. Tá sa pohybuje od 90 do 110 eur za 1 MWh. Tarifa sa zásadne nemenila od roku 2009, kedy nadobudol účinnosť zákon o obnoviteľných zdrojoch. Cena elektriny na straty je asi 40 eur, takže doplatok je momentálne len asi 50 eur. Pri fotovoltike to bolo aj 300 eur. Dôvod, prečo sa nepripájajú MVE, nie je finančný. Stop-stav platí pre všetkých. MVE sú vedľajšími obeťami stop-stavu. Neporovnateľná je aj doba prípravy MVE. Našej firme trvala osem rokov. Pri iných obnoviteľných zdrojoch je to rok alebo niekoľko mesiacov. Treba absolvovať kompletný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), čo je komplikované. Treba urobiť strašne veľa štúdií – od vplyvov na stromy až po malé vodné živočíchy.

Lenže dopad MVE je reálne oveľa väčší ako v prípade solárnej elektrárne.

To nespochybňujem. Ale príprava projektu trvá osem, deväť rokov, a preto sa komplexne hodnotí vplyv na všetky zložky životného prostredia. Projekt pritom počíta s dnešnou tarifou, a preto je projektové riziko oveľa väčšie.

Vlani bola schválená novela zákona o obnoviteľných zdrojoch. Uľahčuje vám život?

V zásade nám ho sťažuje. Nevieme, aká bude vykonateľnosť zákona. Síce zavádza aukcie či povinného výkupcu elektriny, lenže nemáme vykonávacie vyhlášky. Môže to dopadnúť veľmi dobre aj veľmi zle.

Veríte, že štát vypíše aukcie aj na vodné zdroje?

Aukcie sa majú vzťahovať na všetky zdroje nad 250 kW. Podľa informácií, ktoré máme, sa aukcia vypíše na určitý uzlový bod v objeme výkonu alebo výroby. Vodná elektráreň je však v tomto systéme veľmi znevýhodnený tým, že sa nemôže posúvať – v porovnaní s fotovoltikou. Ak štát objem rozdelí medzi jednotlivé typy obnoviteľných energií, potom to bude dobre nastavené.

Únia chce viac odpadovej vody v poľnohospodárstve, Slovensku skôr chýba kvalitná závlaha

Európska komisia chce kvôli suchám zjednodušiť využitie vody z čističiek odpadových vôd na zavlažovanie pôdy. Na Slovensku poľnohospodárstvo ale nevytvára taký tlak na podzemné a povrchové vody ako na juhu Európy. Agrosektor viac trápi zastaraná závlahová sústava. 

Druhým problém sú rekonštrukcie MVE, ktoré zákon o obnoviteľných zdrojoch významne sťažuje. Životnosť MVE je takmer neobmedzená – 100 rokov a viac. Na Slovensku máme vodnú elektráreň z konca 19. storočia, ktorá stále vyrába elektrinu. Za relatívne nízke investície do rekonštrukcií možno výrobu obnovovať donekonečna. Veľa MVE bolo postavených v 70., 80. a na začiatku 90. rokov. Po 10 až 15 rokoch by mali byť obnovené. Aukčný systém nám však neumožňuje plánovať. Takže nikto nerekonštruuje, ani rekonštruovať neplánuje. Viac sa oplatí počítať s trhovou cenou elektriny a dúfať, že bude rásť.

V minulom roku bol schválený aj nový vodný zákon. Dĺžka povolenia na využívanie hydroenergetického potenciálu bola obmedzená na desať rokov.

V diskusii s ministerstvom životného prostredia sme sa snažili o vyčlenenie menších MVE z tejto povinnosti. Neporadilo sa nám to. Problém však je, že ak úrad z nejakého dôvodu nepredĺži povolenie pre MVE, musíte ju vypnúť. Ministerstvo tvrdí, že chce mať len prehľad o tom, ktoré elektrárne fungujú a ktoré nie. Na to im však stačí jednoročné hlásenie. Ročne posielame 30 hlásení na úrady a distribučné spoločnosti, o jedno viac môžeme poslať. To, čo zaviedlo ministerstvo, sťažuje podnikanie a hlavne odrádza investorov. Návratnosť bežnej MVE je okolo 15 rokov. Ak sa doba prevádzkovania obmedzí na desať rokov, investor bude váhať, či vôbec do toho ísť.

Tento rok sa bude novelizovať zákon o EIA. Chcete tam presadiť svoj záujem?

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie sa dnes v podstate koná dvakrát – najprv v zámere, potom v správe o EIA. Opakuje sa verejné prerokovanie aj pripomienky. Nasleduje ešte územné rozhodnutie a stavebné konanie, kde sa znovu rieši to isté. Objavia sa pripomienky, ktoré už boli riešené v EIA.

Takto to funguje v praxi pre všetky MVE?

Áno. Takto to funguje pre všetky stavby. Objavujú sa zlé úmysly. Osoba, ktorá nie je nijako dotknutá stavbou, sa k nej vyjadruje vo všeobecnej rovine. Vie, že úrad sa musí jej sťažnosťou zaoberať. Ale najhoršie je, keď sa preto projekt úplne zastaví.

EÚ v roku 2019: Ukáže sa cena boja proti plastom a emisiám

Na základe novej európskej legislatívy sa členské štáty vrátane Slovenska púšťajú do zápasu s plastovým odpadom, špinavým ovzduším a emisiami. Ten budú sprevádzať vyššie ceny výrobkov a energií, ale aj väčší dôraz na elektromobilitu.

Môžete uviesť príklad?

Projekt jedného z našich členov prešiel celým procesom EIA. V územnom rozhodnutí sa však jedna osoba odvolala voči rozhodnutiu úradu z predchádzajúceho roku. Celý proces sa vrátil o dva roky späť. Okrem toho, že vznikajú nové náklady na ďalšie štúdie, vnáša to veľkú neistotu medzi investorov. Medzičasom sa navyše môže zmeniť legislatíva.

Budeme sa snažiť o to, aby sa zosúladil proces EIA a stavebného konania, aby sa štyrikrát nerobilo to isté. Ak sa projekt nezmení, je zbytočné zaťažovať nielen účastníkov konania, ale aj úrady, ktoré musia rozhodnúť.

Nemáme problém diskutovať vo vecnej rovine – napríklad o otázkach výrubu a náhradnej výsadby potrebných pre úpravu brehov okolo vodnej hladiny. Problém je, že sa musíme vracať k formálnym nedostatkom rozhodnutí úradu. Ja sa úradníkovi ani nečudujem, že urobí chybu, keď má na každej úrovni 30 vyjadrení. Ide o veľmi zložitý proces v porovnaní s výsledkom na konci. Environmentálne problémy by sa mali vyriešiť na začiatku.

Aký je na Slovensku ešte potenciál pre MVE?

Ak sa na Slovensku postaví 20 MW inštalovaného výkonu v priebehu desiatich rokov, budeme veľmi radi. To je 20 až 50 prevádzok. Miest s technickým potenciálom je veľa. Ak však zohľadníte životné prostredie, možnosti pripojenia, mestské sídla a existujúcu infraštruktúru, napríklad čističky odpadových vôd, nezostane veľa profilov.

Zhoduje sa táto mapa s Aktualizáciou koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030, ktorú v roku 2017 schválila vláda a ktorá hovorí o 58 profiloch?

V zásade áno. Niektoré miesta možno ešte vypadnú, iné budú doplnené, ale to hovoríme o jednociferných číslach.

Môžu zmeny klímy a výkyvy počasia narušiť fungovanie MVE na Slovensku?

Práve tieto zmeny by nás mali motivovať, aby sme MVE stavali. Dnes zažívame extrémne výkyvy – buď niekoľko metrov snehu na Kysuciach alebo dlhé obdobie bez dažďa. Potrebujeme zadržiavať vodu. Priemerný úhrn zrážok sa v Európe nemení. V čase a naprieč regiónmi je však veľmi nevyrovnaný. Úloha pre Slovensko je zadržať vodu na svojom území čo najdlhšie. Keď sa to nedá inak, tak aj technickými opatreniami. Túto úlohu môžu veľmi dobre plniť MVE. Mnoho vodných elektrární na Slovensku je prietočných – aká voda pritečie, taká odtečie. Prietočná elektráreň však zadržuje vodu tým, že spomaľuje jej tok. Opatrenia okolo elektrární – vytváraním mokradí, zatápaním mŕtvych ramien, budovaním rezervoárov a poldrov – napomáhajú adaptácii na zmenu klímy.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Materiály, ktoré predkladá ministerstvo životného prostredia, sa prikláňajú k zeleným opatreniam. Prízvukuje ich aj schválená Envirostratégia 2030.

Váh, Hron, Ipeľ a Hornád, najvýznamnejšie slovenské toky popri Dunaji, sú už zregulované. V Kozmálovciach, vodnej nádrži na Hrone pre jadrovú elektráreň Mochovce, sa stavia obrovský rybovod. To je skvelé. Ďalší sa stavia na hati pri Zvolene, ktorá slúži na prívod vody pre priemyselné účely. Kritika sa zniesla len na MVE, avšak nepriechodné stavby nie sú len MVE. Na Hrone sa robili prepichy ako protipovodňové opatrenia, lebo sa pravidelne vylieval. Lenže to ho zrýchlilo, tak sa začali robiť balvanité sklzy, ktoré sa stali prekážkami pre ryby. Ak sa nahradia priechodnými prekážkami, je to na prospech veci.

Navrhujete teda lepšie sivé opatrenia na zadržiavanie vody, ako fungujú dnes?

Sme za vhodnú kombináciu zelených a sivých opatrení.

To hovoria všetci. Čo tvrdíte vy?

Len samotné zelené opatrenia nie sú riešením. Buď by boli neuveriteľne drahé alebo by boli neefektívne.

Ekológ Tomáš Derka v roku 2017 povedal pre Denník N o malých vodných elektrárňach: „To, čo sa tu deje, je privatizácia našich riek súkromným investorom za veľmi nejasných okolností a likvidácia životného prostredia pod pláštikom budovania obnoviteľných zdrojov.“ Čo na to hovoríte?

Ide o úplné nepochopenie. S pánom Derkom som sa viackrát rozprával a on vôbec nemá predstavu o stavbe a prevádzke MVE. Aj rybári využívajú vodné toky pre svoj zisk. Otázka je, či je zisk primeraný alebo neprimeraný, či sa deje na úkor niečoho alebo nie. Máme predsa záväzok k Európskej únii, čo sa týka obnoviteľných zdrojov, a ten nenapĺňame. Je dôležitejšie chrániť rieky a nemať žiadne obnoviteľné zdroje?

Stojí takto otázka? Obnoviteľné zdroje sú na Slovensku predsa aj solárne elektrárne, biopalivá a v budúcnosti možno aj veterné turbíny.

Každý obnoviteľný zdroj má svojich kritikov. Keby ste sa opýtali niektorých ochrancov dravých vtákov, čo si myslia o veterných elektrárňach, povedali by vám, že je to najhoršia vec na svete.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

Lenže tie sa zatiaľ ani nestavajú.

Ale dravce, ktoré žijú v rakúskom Parndorfe, sú tie isté ako pri Bratislave. Aj v prípade fotovoltiky by vám vedeli environmentalisti rozprávať o ornej pôde, v prípade biopalív o biomasakri. My tvrdíme, že netreba paušalizovať, ale hovoriť o konkrétnych projektoch. Ak má projekt problém, poďme ho riešiť. Ak problém nie je riešiteľný, povedzme prečo a čo to spôsobí. Pánovi Derkovi by sme mohli odpovedať aj tým, koľko vagónov uhlia sme ušetrili, tým, že sme elektrinu vyrobili vo vodných elektrárňach.

Kapacita je pre vás nebezpečný argument. Po dostavaní dvoch nových reaktorov v Mochovciach, ktoré budú vyrábať nízkouhlíkovú elektrinu, bude mať Slovensko prebytok elektriny…

… kým sa jadrová elektráreň nepokazí. Je to adekvátne riziko? Ani obyvatelia Fukušimy si to nevedeli predstaviť.

Potenciál malých vodných elektrární je neporovnateľne menší ako v prípade jadrových elektrární.

Ale musíme mať určitý energetický mix. Nemáme nič proti jadru. Doteraz však nové bloky v Mochovciach stáli 5,5 miliardy eur. Nikto nevie, aká bude konečná cena. Nikto nevie, kedy budú spustené. Nikto nechce povedať, aká je návratnosť.

Treba vidieť kontext. Jadrové palivo musíme doviesť, vodné toky sú naše. Vodné elektrárne prispievajú k energetickej sebestačnosti. A majú aj iné funkcie – zadržujú vodu, umožňujú protipovodňovú ochranu a reguláciu podzemnej vody, sú krajinotvorným prvkom.

Pán Derka hovorí o „likvidácii životného prostredia“. Poznáme negatívne dopady MVE na život rýb či turizmus na Liptove, hoci vy hovoríte o pozitívnych dopadoch na životné prostredie. Prečo máte také napäté vzťahy s ochranármi?

Keď v 19. storočí chceli v Turčianskej kotline postaviť železnicu, obyvatelia boli proti. Neboli proti železnici ako takej, ale proti zmene, ktorú priniesla. Vnímanie nových vodných elektrární je podobný psychologický jav. Ide o nový prvok, ktorý ovplyvní ľudí aj prírodu. Niektorí ľudia to prijmú, niektorí nie. Najzaujímavejší je prvý rok po spustení MVE. Ešte sa objavujú negatívne názory. Ale po ďalšie roky je to naopak: ľudia sú proti tomu, aby ju odstránili. Zvykli si na ňu, vedia, čo prináša dobré a čo zlé.

Vezmime si turizmus. Niektoré vodné elektrárne majú vodácke sklzy, ktoré sa stali turistickou atrakciou. Napríklad na dolnom toku Hronu neboli dobré podmienky pre vodákov – pre balvanité sklzy či odberné projekty. Teraz tam stojí elektráreň s vodáckym sklzom a turistickým kempom nad ňou sa výrazne zvýšil počet návštevníkov, ktorí prichádzajú pre vodácku turistiku. Taký vodácky sklz som nevidel ani v Rakúsku.

Pri vode Slovensko presadzuje silnú ochranu, pri klíme „národné špecifiká“

Európski ministri sa podľa štátneho tajomníka dohodli na ambicióznej pozícii k smernici o pitnej vode. Rokovali aj o dlhodobom znižovaní emisií, kde je Slovensko opatrnejšie.

Ale prečo je konflikt medzi vami a ochranármi taký vyhrotený.

Boli sme si toho vedomí, a preto sme chceli naštartovať dialóg. Ak dnes niekto hovorí o „nejasných okolnostiach“, vyplýva to z neexistencie dialógu. Keď vláda schválila aktualizáciu koncepcie, zdvihla sa vlna nevôle určitých skupín ľudí proti vodným elektrárňam. Niektoré dnešné vodné elektrárne neboli postavené podľa súčasných environmentálnych kritérií. Sme si vedomí, že dnes je doba iná. Ani my nechceme, aby boli MVE prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu. Preto sme chceli otvoriť dialóg o tom, ako také elektrárne postaviť. Chceli sme použiť špeciálnu a osvedčenú metódu vyjednávania z Rakúska, kde riešili projekt prehlbovania horného koryta Dunaja tesne pred našou hranicou pre lodnú dopravu, a to bez vysušenia mokradí.

Bol dialóg v Rakúsku úspešný?

Áno. Už sa realizovala skúšobná časť opatrení, ktoré majú plniť dva ciele – zamokriť ramená a udržať dopravu. Teraz prebieha monitoring. Ak sa tento spôsob výstavby osvedčí, upraví sa takto pomerne dlhý úsek Dunaja.

Ako dopadol dialóg na Slovensku?

Chceli sme použiť rovnakú metódu prispôsobenú na miestne pomery. Prizvali sme budúcich investorov do MVE, štát v zastúpení ministerstva životného prostredia a neziskové organizácie, ktoré sa venujú vode. Stretnutie sa uskutočnilo, za ochranárov však prišli len dvaja, traja zástupcovia. Tí, ktorí najviac bojujú proti MVE, neprišli.

Kto prišiel?

Za ochranárov WWF Slovensko a Slovenský rybársky zväz. Chýbalo združenie Slatinka, vodáci, pán Derka.

Ako si to vysvetľujete?

Buď tomuto dialógu neverili alebo nemali dôkazy pre to, čo tvrdia. Ak tvrdia, že vodná elektráreň je ekologická katastrofa, mali by to niečím podložiť. Chceli sme vedieť, prečo si to myslia, a zistiť, ako postupovať, aby to tak nebolo.