WWF Slovensko: Malé vodné elektrárne sú obnoviteľný zdroj, ale nie zelený

Malá vodná elektráreň vo Zvolene. [TASR/Lenka Krošláková]

Malé vodné elektrárne nesmú byť v chránených územiach, prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne, hovorí Martina B. Paulíková z WWF Slovensko.

Martina B. Paulíková pôsobí v slovenskej pobočke mimovládnej organizácie Svetový fond na ochranu prírody (WWF Slovensko). Zároveň je koordinátorkou občianskeho združenia pre ochranu prírody Slatinka.

Krajský súd v Banskej Bystrici vo februári zrušil záverečné stanovisko o posúdení vplyvov malej vodnej elektrárne (MVE) Hronský Beňadik na životné prostredie. Rozhodnutie, ktoré konštatovalo, že posúdený vplyv nebráni jej povoleniu, označil za nezákonné. WWF Slovensko financovalo právnu pomoc pre odporcov elektrárne. Ako hodnotíte tento rozsudok?

Po prvý krát bolo zrušené záverečné stanovisko z posudzovania vplyvov MVE vydané v správnom konaní. V minulosti boli stanoviská vydávané len ako odporúčacie. Rozhodnutie súdu znamená, že sa vraciame do procesu posudzovania. Aj nás bude zaujímať, či nechá úrad vypracovať nové posudky alebo znova rozhodne na základe starých. Kauza určite nie je uzavretá. Súd sa žiaľ nezaoberal mnohými obsahovými otázkami.

Aké sú to otázky?

Napríklad otázka, či bol dostatočne posúdený kumulatívny vplyv plánovaných a existujúcich bariér a zdrojov znečistenia na Hrone. Súd sa nezaoberal ani tým, že plánovaná vodná elektráreň vzdutím zasahuje do chráneného územia európskeho významu Stredný Hron. Pritom chránené územie bolo v čase vydania rozhodnutia o MVE práve pripravované na vyhlásenie; možno aj preto bolo rozhodnuté o MVE tak narýchlo. Lenže teraz už chránené územie je vyhlásené. My sme namietali, že toto územie malo byť už v čase posudzovania vnímané ako predbežne chránené. Čakáme ešte na rozsudok, ale na základe predchádzajúcich prípadov si myslíme, že súd sa zameria na procesné veci.

Martina B. Paulíková. [TASR/Jana Vodnáková]

Môže mať toto rozhodnutie dopad na iné súčasné či budúce pojednávania o MVE?

Vo veľkej väčšine prípadov malých vodných elektrární prebehlo posudzovanie vplyvov na životné prostredie pred mnohými rokmi. Bolo pritom len v podobe zisťovacieho konania. Toto je bohužiaľ dedičstvo minulosti. MVE boli podporované bez dostatočného posúdenia. Poznám argumenty Petra Hegeduša zo Zväzu výrobcov elektrickej energie v malých vodných elektrárňach. Súhlasím s ním v tom, že štát nemal investorom ponúkať profily pre MVE, ktoré neboli vydiskutované.

To bolo ešte pred tým, čo vláda schválila Aktualizáciu koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov, ktorá identifikuje ako podmienečne vhodných len 58 profilov.

Áno. Predchádzajúca aktualizácia však hovorila o asi 400 profiloch, v prípade mnohých začali prebiehať posudzovania vplyvov na životné prostredie aj povoľovacie konania. V najnovšej aktualizácii je síce už len 58 podmienečne vhodných profilov, avšak tam, kde sa posudzovanie alebo povoľovanie už začalo, postupuje sa ešte podľa starej koncepcie. Máme tu teda desiatky stavieb v povoľovacom konaní, s ktorými už nová koncepcia neráta. Rozumiem, že investori sú nahnevaní, keď sa najskôr dostali k profilu a investovali do dokumentácie, a až potom sa začalo hovoriť o vážnych dopadoch na chránené územia. Investor zastáva názor: Pridelili ste mi profil a ja som povinný využiť maximálny hydroenergetický potenciál, ale teraz mi bránite, lebo ide o chránené územie európskeho významu. Takých prípadov je potenciálne niekoľko.

Lenže profily boli pre hydroelektrárne len odporúčané.

Tým sme argumentovali aj my, ale investori a úrady sa pri posudzovaní zaštiťovali koncepciou. Dnes sa to už veľmi nedeje, ale pred tromi, štyrmi rokmi to bolo úplne bežné.

Vidíte chybu štátu v tom, že podmienky stavby sú dlhodobo nejasné?

Bohužiaľ, zatiaľ stále nie sú nastavené jednoznačné pravidlá. V praxi sa môže stať, že na dvoch úsekoch tej istej rieky sú naraz posudzované dve elektrárne blízko seba, pričom jedna neráta s tou druhou v technických parametroch, ani nezohľadňuje kumulatívne vplyvy.

Štát mal postupovať v zmysle európskej rámcovej smernice o vode z roku 2000. Podľa smernice treba dosiahnuť dobrý stav vôd. Na jej základe môžu byť udelené aj výnimky z dosiahnutia dobrého stavu vôd, teda aj na realizáciu MVE. Slovensko síce formálne smernicu transponovalo, ale až do marca 2018 sme nemali zákonom definovaný postup, ako takéto výnimky vydávať. Ochranári upozorňovali, že smernica žiada od krajiny dosiahnuť dobrý stav vôd, iní argumentovali podielom obnoviteľných zdrojov, na čo postup existoval. Záujmy neboli vyvažované, až v poslednom období. Preto ochranári a miestni obyvatelia  zaznamenali niekoľko výhier na súde. Deje sa to, čo sa malo diať už pred rokmi.

Po roku si ľudia na malé vodné elektrárne zvyknú, tvrdí ich hovorca

Ani my nechceme byť prekážkou pre rybárstvo, splavy a ekológiu, hovorí PETER HEGEDUŠ zo zväzu malých vodných elektrární. Na Slovensku sa ich podľa neho v najbližších desiatich rokoch postaví maximálne päťdesiat.

Je dôvodom zmena vedenia ministerstva alebo vaša snaha?

Vedenie ministerstva životného prostredia má snahu dodržiavať smernicu. Vidím aj väčšiu statočnosť úradníkov na Štátnej ochrane prírody SR, ktorí už nevydávajú výnimky pre zásahy do biotopov chránených živočíchov a mokradí. V minulosti ich udeľovali automaticky a formálne, dnes žiadosti naozaj skúmajú. Dôvodom zmeny je však určite aj tlak Európskej komisie, ktorá proti Slovensku viedla konanie pre porušenie práva v oblasti využívania malých vodných elektrární. Aj preto sa zmenil vodný zákon a dostal sa tam článok o postupe udeľovania výnimiek z dosiahnutia dobrého stavu vôd.

Novelizovaný vodný zákon hodnotíte pozitívne?

Novela zákon zlepšila, ale stále vidíme nedostatky. Európska komisia odporúča, aby súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo aj posudzovanie podľa rámcovej smernice o vode. Na Slovensku sa posudzovania uskutočňujú v dvoch etapách.

To kritizujú aj investori, pretože to podľa nich vyvoláva neistotu.

Chápem. Súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie je už napríklad posudzovanie podľa smernice EÚ o biotopoch, ale nie posudzovanie podľa rámcovej smernice o vode. Vyvstáva otázka, čo robiť, ak posudzovania dospejú k opačným záverom. Toto žiaľ zatiaľ zákon nerieši.

Zákon o vode obmedzil dobu pre udeľovanie licencií na prevádzkovanie hydroelektrární na desať rokov. Hydroenergetici tvrdia, že malá vodná elektráreň nemá obmedzenú životnosť, stačí ju len modernizovať.

Menia sa však dopady klimatickej zmeny, rozloženie zrážok, odtok z krajiny. Dnes sa môžeme rozhodnúť, že prehradíme alebo odkloníme časť rieky. Ale o desať rokov sa môžu klimatické charakteristiky zmeniť tak, že sa zmení aj potreba minimálneho prietoku v rieke. V minulosti sme na Slovensku nemali obmedzenú platnosť na vodné stavby či odbery vôd. Dopady na životné prostredie však treba zvažovať častejšie ako len pri úvodnej investícii. Potrebujeme nástroj pre to, aby sme zistili, či sa podmienky od vydania povolenia nezmenili.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Sú malé vodné elektrárne užitočné v boji proti klimatickým zmenám? Hydroenergetici tvrdia, že jednak sú zdrojom bezemisnej elektriny a jednak pomáhajú v adaptácii na klimatické zmeny zadržiavaním vody na takej škále, na akej to zelená infraštruktúra neumožňuje.

Nedá sa to zovšeobecňovať. Slovensko má také geomorfologické podmienky, že v zdržiach MVE sa ukladá pomerne veľké množstvo sedimentov. O tom sa veľmi málo diskutuje. Keď sme boli pred dvoma rokmi v marci na MVE v Hronskej Dúbrave, na hladinu v zdrži stúpali bublinky – bol to metán. Novinár, ktorý bol s nami, o tom počul prvýkrát. Metán je pritom pomerne agresívny skleníkový plyn. Mnohé naše priehrady sú zanesené.

Ide o plyny takých rozmerov, že prispievajú ku klimatickým zmenám?

Nie, MVE nie sú významným faktorom v porovnaní napríklad s tepelnými elektrárňami. Ale istý vplyv majú. Keď vznikne zdrž alebo kaskáda na Hrone, voda sa nevie vyčistiť a sedimenty sa ukladajú. Absolútne teda nesúhlasím s tým, aby boli MVE považované za významné adaptačné opatrenie. Ukázal by to prepočet ekosystémových služieb.

O výpočte ekosystémových služieb je veľká diskusia.

Má svoje limity, ale dá sa to.

Za akých podmienok sú pre vás MVE akceptovateľné?

MVE rozhodne nesmú byť v chránených územiach, nemali by prehradzovať celý tok a byť spojené s prehlbovaním dna. Ale skôr by som položila otázku, či potrebujeme ďalšie vodné elektrárne. Pričom by sa mali zohľadniť všetky faktory od nárokov našej krajiny na spotrebu elektriny, až po dopady na životné prostredie a zohľadňovanie ďalších obnoviteľných zdrojov.

Dúfate, že MVE bude pribúdať alebo ubúdať?

V mnohých krajinách bol tiež na začiatku boom, potom spoločnosť pod vplyvom negatív zaujala vyváženejší postoj. Ak sa štát rozhodne, že chce ďalšie MVE, veríme že budú v súlade s tým, čo sme už povedali – teda, že nebudú v chránených územiach a nebudú mať negatívny dopad na životné prostredie a miestnych obyvateľov. Mali by sme si uvedomiť, že MVE sú považované za obnoviteľný zdroj energie, ale nie „zelený“.

Pri vode Slovensko presadzuje silnú ochranu, pri klíme „národné špecifiká“

Európski ministri sa podľa štátneho tajomníka dohodli na ambicióznej pozícii k smernici o pitnej vode. Rokovali aj o dlhodobom znižovaní emisií, kde je Slovensko opatrnejšie.

Hydroenergetici pred niekoľkými rokmi organizovali dialóg. Chceli sa dohodnúť s ochranármi. Ministerstvo životného prostredia bolo zastúpené štátnym tajomníkom Norbertom Kurillom (nom. Most-Híd), prišlo aj WWF Slovensko. Mnoho iných mimovládok neprišlo. Prečo dialóg nefunguje?

Pravidlá a rámce by malo určovať ministerstvo životného prostredia, jedna strana sporu na to nemá mandát. Ak sa aj investori a ochranári dohodnú, nič to neznamená. Rozhoduje ministerstvo.

Zlyháva štát v tomto dialógu ešte stále?

Myslím, že štát má záujem túto úlohu plniť, ale nie vždy je zvolený správny spôsob. Ministerstvo poskytuje priestor na diskusiu, avšak častokrát dôležité pripomienky zo strany verejnosti nie sú zapracované. Kultúra participatívnej tvorby verejných politík ešte stále nie je samozrejmosťou. Napríklad, pracovná skupina, ktorá sa má podieľať na príprave určitého dokumentu, musí mať jasný mandát a pracovný plán, nestačí jedno stretnutie.

Štát ešte nevie viesť dialóg?

Ako som povedala – ministerstvo poskytuje priestor na diskusiu, no potom často nezohľadní pripomienky diskutujúcich. Ministerstvo životného prostredia prisľúbilo účasť záujmových skupín aj pri vodnom plánovaní. Budeme veľmi radi, ak sa vytvoria pracovné skupiny, v ktorých nebudú len ľudia z ministerstva, ale aj zástupcovia hydroenergetikov, ochranárov, obcí či akademikov. Zo strany štátneho tajomníka Norberta Kurillu vidím ochotu. Som optimistka.