Cena vody má odrážať všetky náklady, upozornila enviroagentúra

Autor: Gualberto107, Zdroj: FreeDigitalPhotos.net

Hoci úhrn zrážok je v mnohých regiónoch Európy dostatočný, úprava vody tak, aby bola vhodná aj na pitie znamená vysoké ekonomické a environmentálne náklady. Vo viacerých krajinách pritom občania platia plošný poplatok za vodu bez ohľadu na odobraté  množstvo či dokonca neplatia vôbec.

Rámcová smernica EÚ o vode vyzýva k tomu, aby členské štáty Únie stimulovali do roku 2010 efektívnejšie využívanie vody. Podľa EEA nie je jasné, či to skutočne viedlo k zmene v národných politikách.

Európska environmentálna agentúra (EEA) skúmala stanovenie cien za vodu v 8 európskych krajinách. Zistila, že občania, ktorý neplatili za spotrebu vody podľa odobratého množstva ňou plytvali o tretinu viac.

„V mnohých častiach Európy je márnotratné využívanie vody skutočný problém,“ uviedol výkonný riaditeľ EEA Hans Bruyninckx. „V Európe je veľký potenciál zníženia využívania vody zlepšením efektívnosti. Účtovaním odberateľov vody za objem, ktorý skutočne použijú a za cenu reflektujúcu skutočné náklady vysiela dôležitý signál – pitná voda je obmedzený a vzácny zdroj.“

Pijeme, polievame, splachujeme

V rámci jednotlivých odvetví hospodárstva je najväčším spotrebiteľom vody agrárny sektor. Zo staršej správy EEA z marca 2012 vyplýva, že domácnosti, firmy, nemocnice a kancelárie sú spolu zodpovedné za asi 20 % spotreby vody. Až tretina sa pritom použije na splachovanie toalety.

Autori správy došli k záveru, že paušálne platby výraznejšie nezmenili spôsob ako ľudia používajú vodu na pitie, ale ovplyvnili jej spotrebu na zavlažovanie záhrad alebo napĺňanie bazénov.

Príkladom úspešných politík znižovania spotreby vody môže byť podľa EEA Dánsko. Medzi rokmi 1993 a 2004 sa v krajine zvýšili ceny vody v mestách o 54 % a značne sa investovalo do modernizácie vodovodnej infraštruktúry. Medzitým sa denná spotreba vody na osobu znížila o takmer 20 % na 125 litrov, čo je jedno z najnižších čísel spomedzi krajín OECD. Aj v Českej republike od roku 1990 voda v reálnych hodnotách zdražela, čo viedlo až k 40-percentému zníženiu jej spotreby v domácnostiach.

Vo viacerých krajinách platia paušál aj farmári, ktorí tak vodu využívajú neobmedzene na zavlažovanie. Jej cena pri poľnohospodárskom využití napríklad v suchých oblastiach Španielska nepokrýva ani polovicu finančných nákladov.

Právo na vodu

EEA tiež vyzvala vlády, aby zohľadňovali plné náklady využívania vody, vrátane environmentálnych dopadov. Cena by mala zahŕňať náklady na čistenie a prepravu, ale tiež za znečistenie vody, úbytok zdrojov a stratu tzv. ekosystémových služieb, ktoré vyžaduje vodu. Mokrade, ktoré môžu vysychať, sú dôležité pre prirodzené čistenie vody a prevenciu povodní.

Dňa 30. septembra si OSN pripomenula výročie prijatia medzinárodného rozhodnutia o práve na vodu. V tomto kontexte sa zdá výzva agentúry EÚ na väčšie spoplatnenie vody ako zle načasovaná, najmä vzhľadom na úsilie chudobnejších rodín vyjsť s prostriedkami v čase krízy.

EEA uviedla: „Nízkopríjmové domácnosti musia mať prístup k dostupným vodohospodárskym službám, ale umelé udržiavanie nízkych cien pre všetkých užívateľov nie je najlepšou metódou.“

Výsledkom totiž môže byť bludný kruh podfinancovania poskytovateľov služieb a zlej infraštruktúry.

V rámci prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2012 až 84 % opýtaných do určitej miery súhlasilo s tým, že poplatky za vodu by mali byť podľa spotrebovaného objemu.