Čistenie komunálnych odpadových vôd v EÚ sa zlepšuje

Z posledných údajov o čistení odpadových vôd v Európe vyplýva, že v oblasti zberu a čistenia odpadových vôd došlo k zlepšeniam, hoci medzi jednotlivými členskými štátmi pretrvávajú veľké rozdiely.

Rakúsko, Nemecko a Holandsko, ktoré dosiahli v tejto oblasti najväčší pokrok, do značnej miery spĺňajú minimálne normy EÚ týkajúce sa čistenia odpadových vôd. Tie boli stanovené ešte na začiatku 90. rokov.

Novšie členské štáty, ktorých východisková pozícia je na nižšej úrovni, takisto dosiahli celkové zlepšenie, pokiaľ ide o zber a čistenie, a to aj napriek nižšej miere súladu s požiadavkami. Tento pokrok súvisí so značnou investičnou podporou z EÚ najmä z Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorej výška v aktuálnom rozpočtovom období (2007 – 2013) predstavuje 14,3 miliardy eur.

Upratovanie vlastného neporiadku

„Čistenie odpadových vôd je jednou zo základných skúšok, ktorým je naša spoločnosť vystavená: dokážeme upratať neporiadok, ktorý sami robíme, alebo sme schopní len znečisťovať prostredie, na ktorom sme závislí?,“ uviedol komisár pre životné prostredie Janez Potočnik.

Vďaka lepšiemu čisteniu vôd a menšiemu objemu neupravených odpadových vôd vypustených do životného prostredia sa podľa Komisie bezpochyby zlepšila aj kvalita vody na kúpanie. (EurActiv, 21.05.2013)

V zmysle smernice z roku 1991 sú členské štáty EÚ povinné mať zavedené systémy zberu komunálnych odpadových vôd a zároveň musia zabezpečiť, aby voda, ktorá prichádza do zberných systémov, podliehala primeranému „sekundárnemu“ čisteniu s cieľom odstrániť znečisťujúce látky. Odpadová voda, ktorá sa dostáva do citlivých oblastí (ako sú napr. lokality určené na kúpanie alebo rezervoáre pitnej vody), musí prejsť dodatočným náročnejším čistením.

Hlavné zistenia

Posledná implementačná správa, ktorú Komisia zverejnila v stredu (7.8.) sa vzťahuje na obdobie rokov 2009/2010.

Uvádza sa v nej, že v 15 členských štátoch sa zber vykonával v prípade 100 % ich celkovej záťaže znečisťujúcimi látkami. Všetky krajiny si svoje predchádzajúce výsledky udržali alebo zlepšili, hoci miera súladu zostala v Bulharsku, na Cypre, v Estónsku, Lotyšsku a Slovinsku pod úrovňou 30 %.

Miera súladu pri sekundárnom čistení predstavuje 82 %. Obrovské rozdiely však prevládali medzi krajinami EÚ-15, v prípade ktorých sa táto miera pohybovala v rozmedzí od 90 do 100 %, a medzi krajinami EÚ-12, v ktorých priemerná miera súladu predstavovala 39 %. Len Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko a Slovensko dosiahli mieru súladu medzi 80 – 100 %.

Miera súladu v prípade náročnejšieho čistenia na boj proti eutrofizácii alebo na zníženie bakteriologického znečistenia, ktoré by mohlo mať vplyv na ľudské zdravie, predstavovala celkovo 77 %. Rakúsko, Nemecko, Grécko a Fínsko dosiahli stopercentnú mieru súladu.

Zo správy tiež vyplýva, že záťaž znečisťujúcimi látkami vo veľkých mestách EÚ v prevažnej väčšine (91 %) podlieha náročnejšiemu čisteniu, čo v porovnaní s údajmi v predchádzajúcej správe (77 %) predstavuje výrazné zlepšenie. V prílohe k správe sa však pri porovnaní upozorňuje, že hoci normy boli stanovené už pred 20 rokmi, primeraný systém zberu a čistenia má zavedených len 11 hlavných miest vrátane Bratislavy.

Pre členské štáty EÚ-15 už uplynuli všetky lehoty stanovené v smernici, zatiaľ čo v prípade novších členských štátov boli lehoty predĺžené. Posledná lehota uplynie v roku 2018. Proti 10 členským štátom stále prebiehajú konania vo veci porušenia predpisov, niektoré z nich sa začali ešte v roku 1997.