EÚ by mala znížiť odpad v moriach na polovicu

Aj keď Slovensko nemá vlastné more, veľká časť obyvateľov má skúsenosť s pobytom v prímorských oblastiach a čistotou miestnych vôd a pláží Takisto slovenské rieky sa vlievajú do okolitých morí, čím ovplyvňujú ich čistotu a kvalitu.

Krajiny EÚ majú do júla oznámiť Komisii, akí opatrenia prijmú na obmedzenie množstva plastov a ďalšieho odpadu. Zaväzuje ich k tomu rámcová smernica o morskej stratégii z roku 2008.

Podľa nej musia členské štáty taktiež do polovice roku 2014 zaviesť monitorovacie programy ako súčasť širšieho úsilia o riešenie úbytku rýb a biologickej rozmanitosti v morskom prostredí. Na základe smernice vznikli tiež Európske morské regióny, v rámci ktorých musí každá krajina spolupracovať na vytvorení spoločných stratégií na ochranu morského prostredia.

Ekológovia: 50 % je absolútne minimum

Osem ekologických skupín na čele s organizáciou Moria v ohrození (Seas at Risk) so sídlom v Bruseli žiadajú európske krajiny, aby do konca tejto dekády obmedzili svoj odpad na polovicu. O environmentálnych hrozbách európskych vôd budú tento týždeň v Haagu diskutovať predstavitelia 15 prímorských a ostrovných krajín v rámci tzv. komisie OSPAR.

„Cieľ 50 % je ambiciózny, ale z nášho pohľadu je určite dosiahnuteľný a mal by byť absolútnym minimom,“ uviedol pre EurActic hovorca organizácie Moria v ohrození Chris Carroll.

Organizácia žiada, aby boli národné akčné programy, ktoré majú vlády pripraviť do júla „lakmusovým testom pre politickú ambíciu“ a nalieha na ne, aby svoje zvyšky zredukovali stimulovaním recyklácie plastov. Lode by mali mať pred opustením prístavov v EÚ povinnosť vyprázdniť všetok svoj odpad a predstavitelia krajín by mali posilniť uplatňovanie legislatívy o odpadoch.

„Strašná hrozba“

Program OSN na ochranu životného prostredia (UNEP) varoval, že odpad v svetovom oceáne „predstavuje strašnú, obrovskú a rastúcu hrozbu pre životné prostredie v moriach a na pobreží.“ Hlavným dôvodom k obavám sú plasty, ktorých prirodzený čas rozpadu je veľmi dlhý.

Ako hlavné zdroje odpadkov v morských vodách identifikoval UNEP obchodné lode, rybárske i vojenské plavidlá, vrtné plošiny pre ťažbu ropy a zemného plynu, ale tiež rekreačné lode. Pokiaľ ide o zdroje znečistenia z pevniny, tak sú to hlavne komunálne skládky a výpuste do riek, kanalizačné systémy a prudké dažde.

Odpad produkovaný ľuďmi škodí morskému životu, keďže sa z neho uvoľňujú toxíny. Ryby, morské cicavce i vtáctvo tieto odpadky prijíma ako súčasť potravy.

Medzinárodný dohovor o prevencii znečistenia z lodí zakazuje, aby sa plavidlá zbavovali plastov neudržateľným spôsobom, avšak environmentalisti zdôrazňujú, že sa to len zriedkavo dodržiava a dohľad na šírom morí je zanedbateľný. Takisto Medzinárodná námorná organizácia (IMO) uvádza, že plastové fľaše a kovové konzervy z potravín sú obzvlášť zhubnými formami odpadov. Rozloženie plastových materiálov trvá totiž asi 450 rokov, kovových konzerv asi 500 rokov.

Štúdia s názvom Verejné vnímanie morí Európy, ktorej vydanie podporila aj Európska komisia, odhalila, že po priemyselnom znečistení sú práve odpadky vo moriach považované za druhý najväčší dôvod znepokojenia pre morské prostredie.

Z asi 7000 opýtaných, ktorí sa zúčastnili prieskumu od decembra 2010 – januára 2011, až 75 % považovalo odpad  za „vážnu hrozbu“ pre oceány.  Len 24 % respondentov považovalo za hrozbu agrárny sektor, hoci nitráty a fosfáty z poľnohospodárskej produkcie podporujú rast chuchvalcov rias pozdĺž európskych pobreží.

Ak sa teda Európania nechcú kúpať medzi plastovými fľašami a taškami a nechcú jesť morské živočíchy, ktoré sa kŕmili ľudským odpadom, predstavitelia európskych krajín by mali s patričnou serióznosťou pristupovať stratégiám na vyčistenie morí a oceánov.