Je Bratislava pripravená na ďalšie prívalové dažde? Cestu jej ukazuje zahraničie

Na snímke nadúrovňová križovatka Bajkalská - Ružinovská už tradične neprejazdná pre električky a autá po prívale dažďa 1. septembra 2018 v Bratislave. [FOTO TASR/Pavel Neubauer]

Viac zelene, menej betónu, vegetačné strechy či viacúčelové protipovodňové opatrenia. A hlavne zapojenie všetkých obyvateľov. Holandské mestá ukazujú metropole Slovenska, ako sa brániť pred prívalovými dažďami.

Keď v roku 2014 Amsterdam zasiahli silné prívalové dažde, ktoré zaplavili ulice a domy, Daniel Geodbloed to považoval za požehnanie. Mestský vodohospodárky podniky Waternet, v ktorom pôsobí, v spolupráci s niekoľkými miestnymi občianskymi združeniami len pár mesiacov predtým totiž založil platformu Rainproof Amsterdam (Amsterdam odolný voči dažďu).

Vedenie mesta po záplavách začalo viac počúvať pripomienky združenia, ktoré ku svoju vzniku priviedlo práve nepripravenosť mesta na dôsledky klimatických zmien. „Pre mestskú radu to bol potrebný budíček,“ hovorí Goedbloed, ktorý je manažérom projektu.

„Našou hlavnou výzvou bolo šíriť povedomie o tomto probléme. Nie iba medzi bežnými občanmi, ale tiež medzi bytovými združeniami a samosprávami,“ vysvetľuje. Výsledkom jeho snahy je, že investori, úradníci, či bežní občania pri zásahoch do fyzickej podoby mesta čoraz viac berú ohľad na zmenu klímy.

Hlavne prevencia

Zaplavené podchody a kolabujúca doprava vplyvom nárazových búrok sú čoraz častejším javom aj v hlavnom meste Slovenska. Kvôli postupujúcej zmene klímy sa situácia podľa klimatológov bude ešte zhoršovať. Bratislava, ako sa minulé leto ukázalo hneď dvakrát, na to zatiaľ nie je úplne pripravená.

Otázne je, či sa na takéto intenzívne lejaky dá vôbec pripraviť. Ako hovorí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner, povrchové záplavy na rozdiel od tých riečnych nie sú viazané na tok riek, môžu sa objaviť kdekoľvek v meste, čo sa len veľmi ťažko predpovedá.

Bratislava zažila aj dve veľké potopy spôsobené vyliatím Dunaja v rokoch 1965 a 2013. Odvtedy si hlavné mesto podľa Šteinera Bratislava vybudovalo pomerne dobrú technickú ochranu pred riečnymi záplavami vrátane mechanizmu včasného varovania.

„Čo sa týka prívalových zrážok a následných povodní sú mestá – vrátane Bratislavy – nedostatočne pripravené a práve ich frekvencia a intenzita bude, vplyvom zmeny klímy, narastať,“ hovorí pre EURACTIV Šteiner.

S vodou treba vedieť žiť, nie bojovať. Ako sa Slovensko chráni pred povodňami?

Slovensko sa v protipovodňových plánoch spolieha predovšetkým na technické opatrenia ako budovanie hrádzí a vodných nádrží. Skúsenosti zo zahraničia ale ukazujú, že na znižovanie rizika záplav existujú aj menej nákladné a k prírode šetrnejšie opatrenia. 

Príprava na povodne z prívalových zrážok spočíva podľa neho hlavne v prevencii. To znamená, že je potrebné vedieť, kadiaľ bude voda tiecť, kde sa bude zhromažďovať a vyhodnotiť zraniteľnosť a riziká najviac ohrozených miest. Na základe toho by sa potom mali prijať opatrenia, ktoré riziká znížia.

Na tomto prístupe je založený základ úspechu iniciatívy Amsterdam Rainproof. Spolu s odborníkmi na urbanizmus a hydrológiu vypracovali mapu mesta, ktorá obsahuje 97 najzraniteľnejších miest, pričom vymedzuje oblasti, ktoré si vyžadujú okamžité protipovodňové zásahy. V mape sú zároveň nakreslené miesta, na ktorých je možné betón nahradiť zeleňou schopnou zadržiavať dažďovú vodu.

„Pomáha nám to získať väčší prehľad o situácii. Je to zároveň veľmi užitočné pri plánovaní verejných prác v meste – od údržby kanalizácie po rekonštrukciu verejných priestranstiev,“ vysvetľuje Goedbloed.

Pre úspech iniciatívy je ale podľa neho najdôležitejšie to, že celé mesto ťahá za jeden povraz – experti, vedenia mesta, občianske združenia, neziskové organizácie a aj bežní obyvatelia.

Metropole Holandska jej prístup prináša ovocie. V rebríčku udržateľných miest sveta, ktorý berie do úvahy predovšetkým mestský vodný manažment, vrátane odolnosti voči záplavám, sa Amsterdam umiestnil na tretej priečke.

Detailné hodnotenie zraniteľnosti územia, ako tvrdí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu, je pre úspešnú ochranu pred prívalovými povodňami úplne kľúčové. Na Slovensko je tento prístup zatiaľ veľmi ojedinelý.

„Napríklad Bratislava, podľa našich vedomostí to má len na úrovni mestských častí, čo je absolútne nedostačujúce a bolo by potrebné ísť na omnoho väčší detail,“ dodáva Šteiner.

Kanalizácia nie je hlavným problémom

Populácia hlavného mesta Slovenska neustále rastie. S tým sa pochopiteľne čoraz viac zväčšuje zastavaná plocha. Pribúdanie nových ciest a stavieb spôsobuje, že v čase veľkých prívalových dažďov nemá voda kam odtekať.

Ďalším problémom Bratislavy je kanalizácia. Mesto nemá oddelený systém kanalizácie pre dažďovú a splaškovú vodu, ktorý je v iných veľkých mestách bežný. Zberače vody sú navyše desiatky rokov staré, mnohokrát upchaté a tak nestíhajú prijímať vody počas mohutných dažďov.

Rekonštrukcia kanalizácie si ale vyžaduje veľké investície. Jej kapacita pritom pri prívalových dažďoch podľa Šteinera hrá len malú úlohu. Tvrdí, že opatrenia na zmiernenie dopadov by sa mali prednostne zamerať na zadržanie vody predtým, ako vnikne do obývaného prostredia či zaplaví komunikácie.

V Bratislave sa už niekoľko rokov hovorí o potrebe zvyšovania prírodných plôch. Stromy a trávniky dokážu zachytiť veľkú časť zrážok.

Bratislava má od roku 2014 vlastnú Stratégiu adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. O tri roky neskôr mestské zastupiteľstvo schválilo aj Akčný plán pre roky 2017 až 2021, ktorý na ňu nadväzuje. Obidva dokumenty počítajú s postupným zvyšovaním zelených plôch v meste.

Ako sa môžu mestá prispôsobiť klimatickým zmenám? Bratislava si hľadá partnerov

Dortmund, ktorý pravidelne zasahujú veľké búrky, záplavy a vlny horúčav. Benátky, ktoré ohrozuje stúpajúca hladina mora. A Vác, ktorý trpí protizáplavovými opatreniami vyššie na Dunaji.

Ako ale minulý rok pre Denník N uviedla krajinná architektka Zuzana Hudeková, ktoré sa na ich tvorbe podieľala, v meste k tomu stále nedochádza. „Napriek tomu, že opatrenia máme, vieme, aké klimatické zmeny nám hrozia, a mesto má aj plán adaptácie, asfaltuje sa ďalej bez rozumu,“ uviedla Hudeková.

Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že pri rekonštrukciách či bežných opravách sa v uliciach hlavného mesta stále využívajú hlavne nepriepustné materiály, ako práve asfalt alebo betón.

Opačný prístup od nového roku zvolila Bratislavská Karlova Ves. Pri výmene povrchu chodníkov a verejných priestranstiev chce využívať priepustné ekologické povrchy. Okrem toho, že sú schopné absorbovať časť zrážok, majú dlhšiu životnosť. Lepšie odrážajú slnečné žiarenie a mesto sa vďaka tomu až tak neprehrieva.

Kvalita zelene

Bratislavský magistrát priznáva, že sa mesto kvôli hustej zástavbe a spevneným plochám prehrieva. Za problém považuje miznutie zelene vo vnútrodvoroch najmä stavbou podzemných garáží alebo parkovacích státí. „S týmto bojujú všetky mestá,“  hovorí hovorca hlavného mesta Peter Bubla.

Spomínané strategické dokumenty sú podľa neho veľkým prínosom pre posudzovanie investičných zámerov na území hlavného mesta – od zachovávania prírodných plôch zelene, ktoré prirodzeným spôsobom zachytávajú zrážky, až po riešenie parkovacích plôch z priepustných materiálov. Na základe nich mohlo mesto napríklad využiť eurofondy na vznik nových parkov, revitalizáciu zelene, stromoradí a alejí.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Bubla hovorí, že Bratislava má veľký podiel zelene na obyvateľa. Problémom však zostáva jej kvalita. Prítomnosť zelenej plochy ešte neznamená, že je schopná zadržať zrážkovú vodu v mieste, kde dopadne.

Trávnaté povrchy sa často nachádzajú pri cestných komunikáciách. Tie sa v lete rozohrejú aj na 50 stupňov Celzia. Teplo potom z ciest prechádza aj do zelene. „Miesto toho, aby zmierňovala teplotný dopad rozhorúčených spevnených plôch, naopak, nie je schopná prijať zrážkovú vodu a táto je odvádzaná do kanalizácie a riek.“

Tým mesto prichádza o vodu „zadarmo“, ktorá môže slúžiť na zavlažovanie. V apríli tohto roku preto magistrát vyhlásil výzvu pre podávanie žiadostí o finančný príspevok na podporu malých projektov udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou. Typickými príkladmi takýchto projektov sú vodozádržné opatrenia na vsakovanie zrážkovej vody na pozemkoch súkromných vlastníkov, ako rigoly, vsakovacie pásy a dažďové záhradky.

Mesto preto podľa Bublu zároveň pri investičných zámeroch, ktoré posudzuje, dbá na to, aby investor vybudoval v rámci svojich projektov vodopriepustné plochy a dostatok zelene, ktoré vedia zadržať zrážkovú vodu.

A ktoré sú to? Podľa Hudekovej štúdie napríklad ukazujú, že sú efektívnejšie v zachytávaní zrážok ihličnaté stromy ako listnaté. Mohutné stromy sú schopné zachytiť 80 percent zrážok, zatiaľ čo mladé iba štvrtinu. „Aj vyššia tráva dokáže zachytiť a vsiaknuť veľa vody – aj preto treba v suchých letných mesiacoch obmedziť kosenie,“ popísala pre Denník N.

Z dažďovej vody pivo

V husto zastavanom mestskom prostredí je ale často ťažké nájsť miesto na výsadbu stromov či trávnika. V Holandsku si aj s týmto problémom poradili.

Skupina miestnych sociálnych podnikateľov, ktorí si hovoria Doktori striech (De Dakdokters), úspešne rozširujú koncept takzvaných zelených striech. Len v Amsterdame od roku 2016 vzniklo viac ako 4 000 m2 zelených striech, ktoré plnia hneď niekoľko funkcií. V letných horúčavách ochladzujú budovy a menia sa na parky vhodné na oddych. Zachytená voda miestnym slúži na zavlažovanie. Dažďovú vodu zároveň menia na obchodnú príležitosť. Lokálne pivovary ju totiž využívajú pri výrobe piva.

V Bratislave prvá takáto strecha vznikla v roku 2017 na Dome seniorov Archa, ktorý je vo vlastníctve mesta. Vytváranie vegetačných striech podľa Bublu figuruje aj v plánoch súčasného vedenia bratislavského magistrátu.

Holandské mestá ďalej ukazujú, že protipovodňové opatrenia môžu plniť niekoľko funkcií.  Rotterdam, druhé najväčšie holandské mesto, podobne ako Bratislava kvôli hustej zástavbe bojuje s častými záplavami. Vedenie mesta spolu s Rotterdamskou iniciatívou pre boj proti zmene klímy v roku 2013 prišlo s inovatívnym riešením pre zachytenie prívalových dažďov.

Blízko hlavnej vlakovej stanice vybudovali vodné námestie Benthemplein, na ktoré umiestnili tri bazény. Tie sa počas mohutných dažďov stávajú rezervoárom dažďovej vody, ktorá by inak zaplavila okolitý verejný priestor. Voda z okolitých budov je odvádzaná odvodňovacími žľabmi najskôr do dvoch menších ihrísk. Keď sú zrážky intenzívnejšie, zaplnia centrálne ihrisko.

Po väčšinu roka sú ale bazény suché. Vtedy sa menia na miesto rekreácie. K dispozícií je „divadelný bazén“ s javiskom a priestor na basketbal a skateboarding.