Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Mapa zraniteľnosti priemernej vodnosti (množstva vody v určitom čase) na území Slovenska. [MŽP SR]

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Klimatické zmeny ovplyvnia v najbližších sto rokoch až polovicu zdrojov podzemnej vody. Zistila to štúdia piatich vedcov zverejnená minulý týždeň v časopise Nature Climate Change. Informoval o nej portál Carbon Brief.

Vedci zisťovali, ako rýchlo reaguje podzemná voda na klimatické zmeny v rôznych častiach sveta. Najcitlivejšie sú regióny s vysokou vlhkosťou ako Amazónia, Indonézia a stredná Afrika. Zmeny sa tam prejavia skôr ako o desať rokov. Hoci suché a púštne regióny budú reagovať oveľa pomalšie, z dlhodobého hľadiska sa môžu stať „environmentálnou časovanou bombou“, zhodnotil pre Carbon Brief jeden z autorov štúdie.

Slovensko sa na mape javí ako zmiešaná oblasť. V slovenskej časti Karpatského oblúku sa klimatické zmeny prejavia na podzemnej vode až po viac ako tisíc rokoch, v nížinách sa obdobie skracuje na obdobie od menej ako desať rokov až po tisíc rokov v závislosti od regiónu.

Stratégia adaptácie na zmenu klímy, ktorú vlani v októbri schválila vláda, predvída v tomto storočí pokles celkových úhrnov zrážok a tým aj využiteľných vodných zdrojov. Zároveň sa však na Slovensku zvýši výskyt silných búrok. Ako konštatuje januárový akčný plán pre životné prostredie, extrémne výkyvy počasia už teraz vedú k ohrozeniu zdrojov pitnej vody. Len boj proti nedostatku vody bude krajinu stáť 140 miliónov eur v rokoch 2018 až 2020, vyplýva z vlani schváleného akčného plánu na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody H2Odnota je voda.

Čas odozvy podzemných vôd

Carbon Brief vysvetľuje, že zdroje podzemnej vody sa dopĺňajú zo zrážok a vlhkosti. Potom sa vyprázdňujú do potokov, jazier, riek a oceánov.

Na podzemnú vodu sa ako na zdroj pitnej vody spoliehajú celkovo dve miliardy ľudí, píšu vedci v Nature Climate Change. Tí sa sústredili práve na dopad klimatických zmien na napĺňanie prírodných podzemných rezervoárov. Zmeny klímy ovplyvňujú zrážky, ktoré napĺňajú podzemné zdroje. Tieto zdroje sa využívajú aj na získavanie pitnej vody.

Čas odozvy podzemných vôd podľa štúdie v Nature Climate Change. [Carbon Brief]

Obdobie, ktoré klimatická zmena potrebuje, aby sa prejavila na podzemnej vode, nazvali vedci „čas odozvy podzemných vôd“. V skúmaní tohto indikátora na celosvetovej škále je výskum zverejnený v Nature Climate Change unikátny.

Čas odozvy podzemných vôd naprieč zemeguľou rozdelili do piatich stupňov siahajúcich od menej ako desať rokov až po viac ako desaťtisíc rokov.

Menej vody i viac povodní

Dopadmi na vodný režim sa zaoberala vlani schválená stratégia adaptácie na klimatickú zmenu. Vládny dokument sa opieral o prechádzajúce štúdie o vplyvoch na Slovensko.

Dôjde k zmene atmosférických zrážok, ako aj v početnosti a intenzite extrémnych prejavov počasia. „K horizontu rokov 2075 až 2100 budú na Slovensku celkové úhrny zrážok asi o 10 percent nižšie ako doteraz, využiteľné vodné zdroje poklesnú o 30 – 50 percent,“ predpovedá dokument.

Zníži sa odtok vody, najviac v nížinách, čo je zistenie, ktoré sa zhoduje s výsledkami štúdie v Nature Climate Change. Vládny dokument konštatuje, že „významným prejavom zmeny klímy na našom území môžu byť dlhotrvajúce obdobia sucha v letných a jesenných mesiacoch spojené s nedostatkom vody.“

Suché obdobia však môžu prerušovať niekoľkodenné veľké dažde a silné búrky. „Na Slovensku sa budú pri mimoriadne silných búrkach objavovať tornáda,“ predpokladá stratégia. To všetko povedie k výskytu bleskových lokálnych povodní v rôznych častiach Slovenska.

Ohrozenie pitnej vody

Klimatické zmeny sa na pitnej vode už prejavujú. Vládna stratégia tvrdí, že negatívne dôsledky po roku 1980 prevažujú na 60 percentách územia Slovenska. „Dokumentovaný priemerný pokles výdatností prameňov (zdrojov podzemných vôd) za obdobie 1981-2015 je v intervale okolo mínus osem percent,“ píše sa v dokumente.

Až o 15 percent poklesla výdatnosť zdrojov podzemných vôd v Kysuckej vrchovine, pohorí Vtáčnik, Podtatranskej kotline, Muránskej planine, Slovenskom raji a Vihorlatských vrchoch.

Teplejší vzduch, menej vody a viac tornád. Slovensko sa musí prispôsobiť zmene klímy

Envirorezort zverejnil aktualizovanú stratégiu adaptácie na klimatické zmeny. V energetike zdôrazňuje úlohu obnoviteľných zdrojov a zemného plynu, jadrovú energiu nespomína.

Stratégia napokon konštatuje, že „zmena klímy môže negatívne ovplyvniť aj kvalitu vodných zdrojov“. Nepriaznivo na ne pôsobia nízke vodné stavy aj prívalové dažde.

Vidno to už dnes. „Prípady extrémnych výkyvov počasia v posledných rokoch (napríklad mrazy a suchá v roku 2012, povodne v roku 2013) vedú i v našich podmienkach k ohrozeniu zdrojov a obmedzeniu dodávok pitnej vody,“ vysvetľuje akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktorý slovenská vláda schválila na začiatku januára.

Vyschnutý Rýn a Dunaj

Suchá znižujú úroveň riečnych tokov priamo aj nepriamo – prostredníctvom podzemných vôd, ktoré ich zásobujú. V Európe sa to vlani prejavilo na Rýne aj Dunaji.

Po rekordne suchom lete klesla hladina Rýnu v novembri tak, že na niektorých úsekoch úplne znemožnila lodnú dopravu. V celom Nemecku museli podľa New York Times odstaviť polovicu zo všetkých osobných trajektov. Na Vianoce 2018 výletné lode na Rýne a Dunaji prekladali na niektorých úsekoch ľudí do autobusov.

Už v lete 2018, bol chemickotechnologický gigant BASF nútený znížiť výrobu, lebo nemal z Rýnu dosť vody na chladenie strojov. Uhoľné elektrárne neboli zásobované dostatkom uhlia. Rieka prepája priemyselné srdce Európy na pomedzí Nemecka, Francúzska a Holandska s najväčším európskym prístavom v Rotterdame. Rýn využíva 80 percent lodnej nákladnej prepravy, pričom cestná a železničná doprava je oveľa drahšia.

Nízka hladina Rýnu podľa agentúry Bloomberg znížila hospodársky rast Nemecka v treťom a štvrtom kvartáli 2018.

Vyššie ceny elektriny

V novembri sa doprava skomplikovala aj na nižších úsekoch Dunaja – v Maďarsku, Srbsku a Chorvátsku. Rieka tam dosiahla v dôsledku sucha 15-ročné minimá. Výroba v srbských hydroelektrárňach klesla v niektorých dňoch podľa agentúry Reuters o 20 percent. Krátkodobé ceny elektriny preto na srbskej a chorvátskej burze stúpli v novembri 2018 o 30 percent v porovnaní so začiatkom roka.

„Zníženie účinnosti prevádzky v dôsledku nedostupnosti vody“ ako obavu spomína slovenská stratégia adaptácie.

Nový zákon: V budúcom desaťročí môže Slovensko dať na klímu až miliardu eur

Návrh ministerstva životného prostredia počíta s tým, že do Envirofondu poputuje aspoň 50 percent príjmov z predaja emisií namiesto dnešných 20 percent. A časť výnosov sa do slovenskej energetiky vráti v podobe financií pre zelené projekty vrátane transformácie hornej Nitry.

V Maďarsku sa podľa portálu Hungary Today diskutuje o dopade teplejších a slabších tokov na fungovanie jadrových elektrární, ktoré využívajú vodu na chladenie reaktorov, a to tak, aby vypúšťaná voda nebola príliš teplá pre miestny ekosystém.

V máji 2018 zverejnili vedci na portáli vedeckého časopisu Nature výskum, podľa ktorého sú dnešné  zimy v strednej a východnej Európe o 1,5 stupňa Celzia teplejšie ako priemer v rokoch 1901 až 1950. V rumunskom prístave Tulcea na delte Dunaja sa to prejavilo tak, že rieka do roku 1950 zamŕzala každý rok, kým od roku 1951 zamrzla len desaťkrát.

Zelené protipovodňové opatrenia

Opatrenia pre zmiernenie dôsledkov klimatických zmien na Slovensku vymenúva schválená stratégia adaptácie.

Zmeny zrážok, ktoré sa prejavujú ako povodne, majú mať obmedzený vplyv vďaka spomaleniu odtoku vody z povodia či zmenšeniu maximálneho prietoku povodne. To možno dosiahnuť zadržiavaním vody, obnovou mokradí a meandrov, odstraňovaním prirodzených prekážok, ale aj správnymi poľnohospodárskymi postupmi na územiach s rizikom erózie a pomocou zelenej infraštruktúry v mestách.

Ďalšiu skupinu opatrení tvorí výstavba, údržba a oprava vodných stavieb a poldrov. Avšak „tam, kde je to vhodné a možné,“ sa dokument prihovára za „uplatňovanie zelených protipovodňových opatrení, ktoré okrem ochrany pred povodňami podporujú aj zadržiavanie vody v krajine.“

V prípade sucha navrhuje stratégia lepšie hospodárenie s vodou. To znamená zvýšenie efektívnosti riadenia vodných diel či opäť zabezpečenie ochrany mokradí.

Veľa peňazí a spolupráca rezortov

Konkrétne opatrenia vymenúva tiež akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody „H2Odnota je voda“ z dielne ministerstva životného prostredia. „Historicky prvý prierezový dokument“ v tejto oblasti schválila vláda v marci.

V rokoch 2018 až 2020 je podľa dokumentu nutné do týchto opatrení investovať 140 miliónov eur. Peniaze majú pochádzať z eurofondov a Environmentálneho fondu. Ministerstvo však upozorňuje, že „do budúcnosti si riešenie tejto témy bude vyžadovať ďalšie kroky a dodatočné finančné zdroje“.

Vysušovanie pôdy ohrozuje aj Slovensko, Európa ho nerieši dostatočne

Dezertifikácia môže viesť k chudobe, zdravotným problémom a k poklesu biodiverzity. Európskej únii chýba v boji proti nej systematický prístup.

Ďalšou výzvou pre envirorezort je, že pri ich uplatňovaní bude musieť spolupracovať s ďalšími rezortmi vrátane ministerstva dopravy a výstavby, pôdohospodárstva a školstva. Opatrenia sa totiž týkajú oblastí počnúc „vodným hospodárstvom cez opatrenia v sídelnej krajine, poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve až po výskum a vzdelávanie v oblasti dôsledkov sucha a nedostatku vody.

Akčný plán je nezáväzný, jeho celoštátne uplatňovanie bude musieť vynútiť legislatíva.