Komisia plánuje revidovať regulácie chemických látok

Nové obmedzenia sa týkajú 33 chemických látok. [Pixabay/deepakrit]

Európska komisia zverejnila návrh novej chemickej stratégie. Cieľom je nulové znečistenie vody a vzduchu nebezpečnými chemickými látkami, v procese ich výroby i použitia. Implementácia môže byť zložitá.

Nové pravidlá pre používanie a registráciu chemických látok majú byť súčasťou Zelenej dohody. Stratégia obsahuje legislatívne návrhy, úpravy smernice REACH, aj viacero nástrojov, ktoré majú pomôcť udržať konkurencieschopnosť chemického sektora a posilniť inovácie.

Európu však čaká dlhá diskusia s nejasným koncom. Chemická legislatíva REACH bola odsúhlasená v 2006, po rokoch vyjednávaní. Jej implementácia trvala takmer dve desaťročia. Niektorí zástupcovia chemického sektora ju doteraz obviňujú z poškodzovania konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a inovácií.

Na druhej strane, nemecká firma BASF, ktorá v začiatkoch procesu varovala, že regulácia zapríčiní stratu pracovných miest, v roku 2012 pripustila, že značné investície do REACH sa v konečnom dôsledku oplatili.

Zákaz škodlivých chemikálií, efektívnejšie vyhodnocovanie

Hlavným cieľom stratégie je zvýšiť ochranu zdravia a životného prostredia pred negatívnymi vplyvmi niektorých chemických látok. To znamená úplný zákaz alebo postupné nahrádzanie tých látok, ktorých škodlivosť už poznáme, a efektívnejší skríning nových pri ich uvádzaní na trh.

Komisia chce postupne vyradiť zo spotrebných tovarov látky poškodzujúce endokrinný, imunitný, či respiračný systém a trvalé látky ako per- a polyfluoralkyl. Používať sa majú len v najnevyhnutnejších prípadoch, EÚ chce investovať do vývoja udržateľných alternatív.

Pri najnebezpečnejších látkach chce Komisia postupovať čo najrýchlejšie. Navrhuje, aby boli plošne zakázané a ich použitie bolo povoľované len v individuálnych prípadoch, keď sa ukáže byť nevyhnutné. Zákaz by mal ako prvé postihnúť per- a polyfluoralkyly.

Pri hodnotení rizík sa má brať do úvahy aj „kokteil-efekt“ – vplyv dlhodobého vystavenia širokému mixu chemických látok, z rôznych zdrojov, na životné prostredie a ľudské zdravie. Producenti aj spotrebitelia by mali dostávať presnejšie informácie o chemickom zložení a bezpečnosti používania.

Nová regulácia zasiahne aj poľnohospodárstvo. Komisár pre životné prostredie Virginijus Sinkevičius potvrdil, že stratégia zasahuje aj do používania pesticídov. Mali by byť „produkované a používané udržateľnejším spôsobom, to je celkovým cieľom stratégie“. Aj pri nich má byť vyhodnocovaný kumulatívny a synergický efekt využívania viacerých druhov pesticídov.

Podľa Komisie je sprísnenie zdravotných a environmentálnych regulácií príležitosťou pre inovácie. EÚ by mala vytvoriť kritéria jednoduchšieho posudzovania bezpečnosti a udržateľnosti a posilniť financovanie výskumu a vývoja, ale aj komercializácie nových, bezpečných chemických látok.

Európska únia je druhým najväčším producentom chemikálií, s 16,9% podielom na globálnom trhu. Ambíciou je presadiť európske pravidlá aj medzinárodne.

Dôležitosť chemického priemyslu

Chemický priemysel zamestnáva v EÚ 1,2 milióna ľudí. Jeho vplyv je však omnoho širší: 59 percent chemických látok sa využíva v iných sektoroch, ako je zdravotníctvo, automobilový, textilný, elektrotechnický priemysel, či zdravotníctvo.

V roku 2018 bolo v EÚ vyprodukovaných 222,6 milióna ton nebezpečných chemických látok. Niektoré z nich majú vážne zdravotné či environmentálne dôsledky. Ich množstvo po zavedení legislatívy REACH klesalo, v posledných rokoch však opäť narastá.

Prísnejšie pravidlá budú znamenať obmedzenie používania niektorých existujúcich látok. To však bude mať aj negatívne ekonomické dopady. V niektorých prípadoch môže obmedziť schopnosť EÚ dosiahnuť iné dôležité ciele, napríklad v zelenej transformácii ekonomiky. Niektoré takéto chemikálie sa využívajú pri zatepľovaní budov, pri výrobe veterných turbín, batérií do elektromobilov, v elektronike a pod.

Európu čakajú dlhé diskusie

Problémy naznačuje už aj proces tvorby návrhu legislatívy. V júli unikol na verejnosť návrh spracovaný Generálnym riaditeľstvom EK pre životné prostredie. Ten však následne dostalo generálne riaditeľstvo zodpovedné za vnútorný trh. Kolegov kritizovali za „veľmi negatívny tón“ a návrh výrazne prepracovali. Mimovládne environmentálne organizácie to označili za snahu oslabiť legislatívu.

Dá sa očakávať, že nové pravidlá narazia na odpor niektorých národných vlád – najmä z krajín so silným chemickým priemyslom – ako aj priemyselných združení. Predmetom sporu bude, podobne ako v prípade REACH, ktoré chemické látky majú byť z použitia úplne vyradené a ako komplexná by mala byť registrácia nových – najmä snaha vyhodnocovať riziká koktail-efektu.

Združenie chemického priemyslu European Chemical Industry Council stratégiu kritizuje, najmä plán plošného zákazu niektorých látok.

Naopak, advokáti tvrdšieho prístupu tvrdia, že stratégia neobsahuje dostatočne prísne tresty, ktoré prinútia priemysel plniť environmentálne záväzky. Žiadajú napríklad zavedenie finančnej zodpovednosti za škody spôsobené znečistením nedovolenými látkami.

Čo bude nasledovať

Nová stratégia by mala byť realizovaná prostredníctvom legislatívnych návrhov a iných iniciatív – napríklad financovania výskumu, či uvádzania nových chemických látok na trh.

Podľa Akčného plánu plánuje Komisia väčšinu krokov v rokoch 2021 a 2022. Legislatívne návrhy (nová legislatíva alebo zmena existujúcej) bude odsúhlasovaná riadnou procedúrou, bude teda potrebný súhlas Európskeho parlamentu a členských krajín, teda Rady EÚ. Tu patrí napríklad Smernica o priemyselných emisiách, Nariadenie o kozmetických produktoch, Smernica o bezpečnosti hračiek a pod.

Pri zmene niektorých existujúcich pravidiel (napr. v rámci legislatívy REACH) bude využitá komitológia. V ďalších prípadoch (nástroje financovania, organizovanie konzultácií a pod.) bude Komisia postupovať samostatne.