Obstojí argumentácia Slovenska o zákaze vývozu vody?

Zdroj: Zákaz vývozu vody/TASR

Slovenská republika musí Európskej komisii vysvetliť, prečo od roku 2014, až na výnimky, ústavne zakazuje vývoz vody do zahraničia. Zatiaľ čo vláda tvrdí, že voda je strategická surovina a preto sa na ňu musia vzťahovať iné pravidlá, právnici upozorňujú, že ide o porušenie európskeho práva.

Spor s orgánmi EÚ vyvolala sťažnosť poľskej firmy, ktorej Slovensko minulý rok zamietlo žiadosť na vývoz minerálnej vody. Komisia tvrdí, že tým slovenské úrady narušili slobodu voľného pohybu tovarov, ktorá je zakotvená v zmluvách EÚ.

Podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) plánovala poľská firma vybudovať podzemné potrubie pre odber minerálnej vody popod rieku Poprad z obce Legnava na severovýchode Slovenska a následne ju za hranicami plniť do fliaš.

„Pridaná hodnota a pracovné miesta by sa tvorili v cudzej krajine a u nás by zostala len starostlivosť o vodný zdroj. Štátna kúpeľná komisia, ktorá v danej veci rozhodovala, v januári 2015 pre nesúlad s Ústavou túto žiadosť poľskej firmy o vývoz vody zamietla,“ vysvetlil pre EurActiv.sk hovorca rezortu životného prostredia Maroš Stano.

Sloboda pohybu tovarov v rámci EÚ nie je absolútna a jej obmedzenie možno odôvodniť napríklad verejným poriadkom, verejnou bezpečnosťou a ochranou zdravia a života ľudí. Ako EurActivu.sk potvrdil vedúci tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Komisie na Slovensku, Andrej Králik, obmedzenie voľného pohybu ale nesmie sledovať ekonomické záujmy.

Čítajte aj: Slovensko musí zákaz vody vysvetliť do budúceho týždňa

Ústavný zákaz vývozu vody prostredníctvom potrubí a cisterien slovenská strana odôvodňuje skutočnosťou, že by mohlo ísť o veľké, ťažko sledovateľné a regulovateľné odbery, ktoré by mohli vzhľadom na nerovnomerné rozloženie zásob pitnej vody na území Slovenska spôsobiť až lokálny nedostatok vody.

Minister životného prostredia Peter Žiga však už v minulosti povedal, že poľskému výrobcovi balenej vody nebráni so slovenskou vodou podnikať. „Ak má nejaká spoločnosť záujem postaviť továreň na území Slovenské republiky, zamestnať našich ľudí, vyrobiť tu pridanú hodnotu a zaplatiť z nej dane, potom túto spoločnosť podporíme. Sme zásadne proti tomu, aby takáto spoločnosť prišla a cez hranice potrubím vyviezla vodu ako strategickú surovinu do zahraničia,“ naznačil novinárom.

Podľa právnika si Slovensko rozdeľovaním vody na tú, ktorá sa nesmie vyviezť a vodu, ktorá sa môže vyviezť výrazne oslabuje silu argumentu, že reálne existuje hrozba nedostatku vody a vodných zdrojov.

„Ak je táto hrozba reálna, Slovenská republika by mala obmedziť aj vývoz vody balenej v spotrebiteľských tovaroch – forma vývozu nie je totiž relevantná, relevantný je objem vyvezenej vody,“ povedal pre EurActiv.sk  partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, Radovan Pala.

Argumentácia Slovenska o potrebe chrániť vodu pred vývozom by podľa advokátskej kancelárie mala byť podložená napríklad znaleckou analýzou. Tá by mala reálne popísať hrozby budúceho nedostatku vody na slovenskom území, ktoré povedú k ohrozeniu ochrany zdravia a života ľudí poprípade k narušeniu bezpečnosti a verejného poriadku.

„Na takúto analýzu by následné mohlo legitímne nadväzovať určité objemové obmedzenie (maximálny limit) ročného vývozu vody z územia SR, ktoré by však nebolo viazané na formu vývozu, keďže tá sama osebe nie je dôležitá,“ povedal Pala. „Ak skutočne existuje potreba regulovať množstvo vody, ktoré sa vyvezie mimo nášho územia, mohla ísť Slovenská republika určitým plošným percentuálnym obmedzením vývozu vody, bez ohľadu na to, či sa vývoz realizuje vývozom zabalenej vody alebo vývozom cisternami,“ doplnil.

Je voda naozaj iná?

Premiér Robert Fico vo viacerých medializovaných vystúpeniach povedal, že Slovensko bude tvrdiť, že voda nemôže byť len obyčajný výrobok alebo komerčný tovar, s ktorým sa dá bežne nakladať.

„Chceme, aby Európske komisia rešpektovala, že pitná voda je národné dedičstvo, strategická surovina, národné bohatstvo,“ povedal novinárom na februárovej tlačovej konferencii.

Podľa právnika však označenie vody ako „strategickej suroviny“ zrejme Komisiu nepresvedčí. „Na tieto účely sa nerozlišuje, či voda má alebo nemá status a povahu ‚strategickej suroviny‘. ZFEU [Zmluva o fungovaní EÚ] ani Zmluva o Európskej únii slovné spojenie ‚strategická surovina‘ ani nepozná,“ vysvetlil Radovan Pala.

Pôvodne mala Slovenská republika Komisii zákaz vody odôvodniť do 10. februára. Ministerstvo životného prostredia však Komisiu požiadalo o predĺženie termínu na odpoveď k formálnemu oznámeniu, pretože „si vyžaduje dôkladnejšiu analýzu a spoluprácu viacerých dotknutých subjektov“.