Po najteplejšom mesiaci v histórii meraní hrozí Afrike hladomor

Záber z hladomoru, ktorý vypukol v roku 2001 v Keni. [EPA-EFE/Dai Kurokawa]

Európa pošle 50 miliónov eur do krajín Afrického rohu. Po júli sa totiž znížila dostupnosť tamojších potravín, čo ohrozuje živobytie 13 miliónov ľudí.

Európska komisia v stredu (7. augusta) oznámila, že zmobilizuje ďalších 50 miliónov eur v podobe núdzovej humanitárnej finančnej pomoci pre ľudí postihnutých suchom v regióne Afrického rohu. Obáva sa totiž vypuknutia hladomoru.

Služba Európskej únie pre klimatickú zmenu Copernicus ešte pred tým upozornila, že júl 2019 bol globálne najteplejším mesiacom v histórii meraní, ktorá siaha do konca 19. storočia.

Odvrátiť riziko hladomoru

Komisia upozornila, že keďže sa mnohí ľudia v tomto regióne spoliehajú na pasenie dobytka ako na hlavný zdroj svojho živobytia, dlhotrvajúce sucho má pre nich devastujúce následky. Znížila sa dostupnosť potravín a ich živobytie je ohrozené.

Zvyšovanie emisií znamená aj milióny hladujúcich

Globálna potravinová bezpečnosť sa ukazuje ako jedna z najdôležitejších tém prebiehajúceho klimatického summitu COP 21 v Paríži.

Dodatočným financovaním sa celková humanitárna pomoc EÚ pre tento región od roku 2018 zvýšila na 366,5 milióna eur.

„EÚ zvyšuje svoju podporu pre ľudí postihnutých dlhodobým suchom v Africkom rohu,“ uviedol eurokomisár pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christos Stylianidis.

Upozornil, že počas jeho viacerých návštev v tomto regióne pozoroval, ako ho ovplyvňujú mnohé klimatické extrémy. „Naše financovanie pomôže rozšíriť humanitárnu pomoc v postihnutých oblastiach a komunitám odvrátiť riziko hladomoru,“ vysvetlil komisár.

Somálsko, Etiópia, Keňa, Uganda

Nový finančný balík pomoci podporí spoločenstvá postihnuté suchom v Somálsku (25 miliónov eur), Etiópii (20 miliónov eur), Keni (tri milióny eur) a Ugande (dva milióny eur).

Hojsík o záchrane klímy: Ani pri SNP sa nediskutovalo o nákladoch

Klimatická zmena je katastrofa porovnateľná s druhou svetovou vojnou, ale môžeme ju využiť ako príležitosť, hovorí europoslanec MARTIN HOJSÍK. Slovensko podľa neho nepotrebuje nové spaľovne odpadu ani nové jadrové elektrárne.

Vyčlenené financie sú určené na nákup núdzovej potravinovej pomoci, riešenie okamžitých potravinových potrieb a poskytovanie základných zdravotníckych služieb a liečby prípadov akútnej podvýživy u detí mladších ako päť rokov, ako aj u tehotných a dojčiacich matiek. Financie pôjdu tiež na zlepšenie prístupu k vode pre ľudí a zvieratá a na ochranu živobytia domácností v tomto regióne.

Pretrvávajúce sucho po dvoch zlých dažďových obdobiach za sebou spôsobilo, že v regióne Afrického rohu takmer 13 miliónov ľudí potrebuje núdzovú potravinovú pomoc.

Odhaduje sa, že viac ako štyri milióny detí trpí akútnou podvýživou a v oblasti je približne tri milióny podvyživených tehotných a dojčiacich žien.

Najteplejší nameraný mesiac

Služba pre klimatickú zmenu Copernicus (C3S), ktorá je pozorovacou sieťou Európskej únie a opiera sa o systém satelitov, v pondelok (5. augusta) uviedla, že júl 2019 bol na celej Zemi najteplejším mesiacom v celej histórii meraní.

Európu trápia lesné požiare

Horúčavy prinášajú Európe aj rozsiahle lesné požiare. Za prvých šesť mesiacov horeli lesy osemkrát častejšie, než v predchádzajúcich desiatich rokoch, oheň zničil päťkrát väčšiu rozlohu lesa. Júl bude ešte horší.

„Júl je síce obvykle najteplejším mesiacom v roku, ale podľa našich údajov bol tiež najteplejším mesiacom úplne na celej zemeguli, s veľmi malými rozdielmi,“ uviedol vo vyhlásení Jean-Noël Thépaut, šéf služby C3S, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

„Ak budú emisie skleníkových plynov pokračovať a ovplyvňovať celosvetové teploty, rekordy budú padať aj v budúcnosti,“ dodal Thépaut.

Spaľujúca vlna horúčav spôsobila, že minulý mesiac padali rekordy po celej Európe, pritom nezvyčajne vysoké teploty zaznamenali aj v oblasti severného polárneho kruhu.

Pozoruhodný rekord

Spriemerované teploty z júla najviac stúpli v porovnaní s rokmi 1981 až 2010 na Aljaške, v Grónsku, na Sibíri, v strednej Ázii, Iráne a vo veľkých územných pásmach Antarktídy. Afrika a Austrália tiež zažili nadpriemerné teploty na väčšine svojich území.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

Globálne bol júl 2019 teplejší o veľmi malé hodnoty – o 0,04 stupňa Celzia – v porovnaní s prechádzajúcim rekordne horúcim mesiacom, júlom 2016. Nový rekord je celkovo pozoruhodnejší, pretože rekord z roka 2016 nasledoval po silnom prejave fenoménu El Niňo, ktorý okrem samotného globálneho otepľovania tiež zvyšuje celosvetové teploty.

Služba C3S je prvou z významných svetových sietí na monitorovanie klímy využívajúcich satelity, ktorá oznámila priemerné júlové teploty. Služba v tlačovom vyhlásení napísala, že zvýšenie teplôt je také malé, že ostatné siete – napríklad americký vládny Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) – možno ohlásia rovnaké teploty ako v rekordnom júli 2016 alebo mierne nižšie.

Presné teplotné záznamy siahajú do 19. storočia, začali s nimi okolo roku 1880.