Pri vode Slovensko presadzuje silnú ochranu, pri klíme „národné špecifiká“

Verejný zdroj pitnej vody v Nemecku. [EPA-EFE/Friedmann Vogel]

Európski ministri sa podľa štátneho tajomníka dohodli na ambicióznej pozícii k smernici o pitnej vode. Rokovali aj o dlhodobom znižovaní emisií, kde je Slovensko opatrnejšie.

Aj vďaka Slovensku sa podarilo v utorok (5. marca) presadiť na zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli novú legislatívu v oblasti pitnej vody, ktorá posilňuje ochranu vôd a ľudské zdravie. V rozhovore pre TASR to uviedol štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Norbert Kurilla a kandidát strany Most-Híd na europoslanca.

Potvrdil tiež, že diskusie v Rade ministrov sa týkali aj ambicióznych vízií o bezuhlíkovej budúcnosti, ktorá je potrebná pre Slovensko, pre Európu a pre celý svet, lebo „máme iba jednu planétu“.

Ambiciózna pozícia

„Pre Slovensko je ochrana vôd prioritná téma. Slovensko podporovalo ambicióznu pozíciu, aby sme presadzovali čo najvyššiu možnú ochranu vôd a zdravia obyvateľstva,“ vysvetlil štátny tajomník.

Komisia prvýkrát vyhovela iniciatíve občanov. Vodu chce chrániť európskym zákonom

Návrh na revíziu európskej legislatívy, ktorá zlepší kvalitu pitnej vody a prístup k nej, je výsledkom Európskej iniciatívy občanov z roku 2012.

Podľa jeho slov má smernica o vode tri aspekty. Prvý sa týka princípu založeného na riziku, čo znamená, že ak sa potvrdí nejaké zhoršenie kvality vody, pozornosť zodpovedných úradov sa sústredí na odstránenie nedostatkov v danej lokalite, pričom sa využijú všetky informácie z dostupných databáz a monitorovania.

Druhým aspektom sú hygienické štandardy materiálov, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou. Kurilla spresnil, že „je v našom záujme“, aby sa používali certifikované materiály, ktoré nemôžu zhoršiť kvalitu vôd.

Univerzálny prístup k vode

Treťou oblasťou je univerzálny prístup k vode, čo podľa Kurillu zohľadňuje požiadavky občianskej iniciatívy s názvom Právo na vodu.

Klimatické zmeny na Slovensku ohrozujú pitnú vodu

Globálne otepľovanie prinesie do krajiny pod Tatrami veľké suchá aj mohutné zrážky. Opatrenia proti nedostatku vody boli zatiaľ vyčíslené na 140 miliónov eur, prídu však aj ďalšie náklady.

„Tento rozmer vyplýva aj z iniciatívy, ktorú podporilo viac ako milión Európanov a ktorá bola predložená Európskej komisii. Je to dôležité aj pre Slovensko, lebo sa to týka najviac marginalizovaných a zraniteľných skupín. Je v našom záujme, aby každý občan mal možnosť prístupu k neškodnej a zdravej vode. Aj tí, ktorí si to nemôžu dovoliť alebo nemajú ten prístup zabezpečený ako ostatní ľudia,“ vysvetlil Kurilla.

Podľa jeho slov sa Slovensko dlhodobo zúčastňovalo na tvorbe návrhu, ktorý v utorok prijali ministri pre životné prostredie, pričom sa slovenská delegácia pripojila k tomu „ambicióznejšiemu krídlu“ členských krajín EÚ s prísnejšou líniou pre zabezpečenie čo najvyššej kvality vôd a zdravia obyvateľstva.

Ochrana priemyslu

V utorok tiež ministri životného prostredia diskutovali o dlhodobej stratégii Európskej únie pre znižovanie emisií s názvom Čistá planéta pre všetkých. Tá je predmetom viacerých ministerských formácií, na marcovom samite EÚ (21. – 22. marca) budú o nej rokovať aj hlavy vlád a štátov. Cieľom je dosiahnuť nízkouhlíkovú ekonomiku do roku 2050, pričom európske hospodárstvo má byť nielen klimaticky neutrálne, ale aj prosperujúce, moderné a konkurencieschopné. Podľa Kurillu je je logické, že Rada EÚ pre životné prostredie má zrejme najambicióznejšiu víziu.

Európske vlády sa nedohodli, ako dosiahnuť nulové emisie, ktoré chce Macron

Členské štáty zaujali pozície k dlhodobej európskej stratégii pre znižovanie emisií. Päť krajín žiada scenár so 100-percentnou obnoviteľnou energiou, V4 vidí cestu v jadre.

Pripomenul však špecifické postavenie Slovenska, ktoré sa pri dosahovaní týchto cieľov spolieha na jadrovú energetiku. Tá nevytvára takmer žiadne skleníkové emisie. Takisto je pre Slovensko špecifický vysoký podiel energeticky intenzívnych odvetví. Na Slovensku je spotreba týchto odvetví až o 80 percent vyššia, ako je priemer EÚ, opísal situáciu.

Dôsledky dekarbonizácie budú pre Slovensko citeľnejšie, upozorňuje Kurilla. Preto treba v ďalších diskusiách klásť dôraz na to, aby sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti našli vhodné ochranné opatrenia. Také, ktoré pomôžu ochrániť priemyselné zázemie, ktoré má Slovensko, a súčasne ponúknu dostatok stimulov a motivácií, aby sa investovalo do nízkouhlíkových riešení a čistých a udržateľných technológií.

„Národné špecifiká“

Kurilla zdôraznil, že pravidlá na znižovanie emisií musia byť globálne, aby boli účinné. EÚ to presadzuje cez parížsku klimatickú dohodu.

V európskej klimatickej stratégii chýba Slovensku viac jadrovej energie

Členské štáty diskutujú o ambícii Európskej únie dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. Z V4 sa ozýva obhajoba atómovej energie, varuje tiež pred dopadom na energeticky náročný priemysel.

„Mňa teší, že ministri v utorok podporili túto víziu za predpokladu, že bude treba zohľadniť osobitné národné špecifiká,“ uviedol Kurilla. Zopakoval, že na úrovni Slovenska ide o jadrovú energiu a podiel ťažkého priemyslu na tvorbe HDP. Spresnil, že proces dekarbonizácie je „nezastaviteľný“, avšak netreba sa unáhliť pri hľadaní riešenia, lebo ide o víziu na ďalších 30 rokov.

Pripomenul, že po schválení Envirostratégie 2030 pracuje Slovensko aj na ďalších „domácich úlohách“ vrátane domácej nízkouhlíkovej stratégie. „Chceli by sme ju dokončiť približne o jeden rok,“ dodal Kurilla. Upozornil na spoločnú štúdiu vypracovanú s partnermi so Svetovej banky, ktorá hovorí o nákladovo efektívnych možnostiach, ako znižovať emisie na Slovensku, čiže o tom, v ktorých sektoroch možno dosiahnuť najvyššie zníženie emisií za najmenej peňazí. „Výsledkom štúdie bude pripravenie údernej domácej stratégie, ktorá bude zárukou nízkouhlíkovej budúcnosti Slovenska,“ uzavrel Kurilla.