Slovensko sa poponáhľa s ratifikáciou Parížskej dohody. Predsedníctvo zaväzuje

slovenské predsedníctvo ETS voda obehové hospodárstvo Parížska dohoda COP22

Maroš Šefčovič (vľavo) a László Sólymos. FOTO-EU2016SK

Predsedníctvo v Rade EÚ zmenilo plány Slovenska doma. Parížsku dohodu, o ktorej v utorok 12. júla rokovali v Bratislave európski ministri životného prostredia, chce vláda SR najnovšie ratifikovať už v tomto roku.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi pritom slovenské ministerstvo životného prostredia hovorilo o komplikovanom procese, ktorý by sa mal zavŕšiť až na prelome rokov 2017 a 2018.

„Veľká väčšina (členských štátov) sa vyslovila a čo najskoršiu ratifikáciu. Nemôžeme stratiť drive,“ povedal novinárom po neformálnom rokovaní ministrov životného prostredia ich slovenský hostiteľ László Sólymos. „Musíme aj my na Slovensku pristúpiť k ratifikácii Parížskej dohody čím skôr. Chceli by sme to stihnúť ešte tento rok.“

Téma slovenského predsedníctva

Parížska dohoda o klíme z decembra 2015 vstúpi do platnosti, keď ju ratifikuje aspoň 55 štátov, ktoré predstavujú 55 percent emisií.

Európska únia môže uložiť svoje ratifikačné inštrumenty v OSN, až keď bude dohoda ratifikovaná vo všetkých členských štátoch aj na úrovni inštitúcií EÚ. Dosiaľ v EÚ dohodu ratifikovali len Maďarsko a Francúzsko.

Čítajte aj: Budapešť a Paríž ratifikovali klimatickú dohodu, v Bruseli to nepôjde hladko

Na úrovni EÚ sa o ratifikácii dohody diskutuje práve v Rade EÚ, ktorej od 1. júla predsedá Slovensko.

Národné plány

Ministri na bratislavskom rokovaní hovorili aj o systéme riadenia energetickej únie. Jeho základným nástrojom sú národné energetické a klimatické plány.

„Lebo ku globálnemu rámcu, ktorý poskytla Parížska dohoda, a k európskemu rámcu, ktorý vytvárame prostredníctvom návrhov spojených s energetickou úniou, potrebujeme silnú spoluprácu na úrovni členských štátov,“ priblížil na tlačovke podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Tá „by mala byť odrazená v ambicióznych národných energetických a klimatických plánoch.“

Termíny a úroveň detailnosti týchto plánov ešte nie sú definitívne.

Po vzore Junckerovho fondu

Citlivou témou bolo financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.

„Je evidentné, že si vyžaduje veľké (finančné) zdroje, ktoré sa v štátnych rozpočtoch v súčasnosti nenachádzajú,“ priznal eurokomisár. Chce preto mobilizovať súkromný kapitál a inovatívne financovanie cez pákový efekt.

Ten je princípom fungovania Európskeho fondu pre strategické investície, s ktorým prišiel predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

K dispozícii sú stále aj štrukturálne fondy.

Proti minimálnej cene povoleniek

Okrem nich však Komisia prišla v Systéme obchodovania s emisiami s ďalšími dvoma fondami – inovačným a modernizačným. Vlaňajší návrh počíta z financovaním z predaja emisných povoleniek.

Šefčovič zároveň odmietol francúzsky návrh na stanovenie minimálnej ceny povoleniek.

Čítajte aj: Reforma ETS: Aktivisti hovoria o papierovom tigrovi, ministri kritike odolávajú

„Veríme, že trh je najlepšie miesto pre určovanie ceny uhlíka v budúcnosti. Lepšie ako administratívne rozhodnutie o cenovom minime,“ vysvetlil eurokomisár.

Sucho aj povodne

Pozíciu predsedníckej krajiny v Rade ministrov Slovensko využilo na otvorenie novej témy – vody.

„Každý ocenil, že Slovensko túto tému nastolilo,“ tvrdil minister Sólymos. „Voda nie je samozrejmosť. Zdroje sú limitované a cena stúpa.“

Slovenský minister pripomenul, že kým niektoré krajiny trápi sucho, iné povodne. „Ciele musia byť globálne a riešenia flexibilné. Aby sme riešili to, čo je potrebné,“ zdôraznil Sólymos.

Varoval, že ak EÚ nezasiahne, jej náklady na riešenie problémov sucha v Európe môžu do roku 2020 stúpnuť z 3 na 15 miliárd eur. V prípade problémov povodní môžu vzrásť z 5 na 15 až 20 miliárd eur.

Riešením je napríklad efektívnejšia recyklácia vody. Potenciál 17-percentnej recyklácie EÚ vraj dostatočne nevyužíva.

Voda a migrácia

Téma vody podľa Sólymosa a Šefčoviča súvisí aj s migráciou z Afriky do Európy. „Ak sa Zem oteplí v priemere o dva stupne, v niektorých častiach Afriky to môže znamenať oteplenie o štyri stupne,“ povedal Šefčovič.

„Veľké regióny v Afrike budú vystavené vlnám horúčav. Budú mať problémy v poľnohospodárstve a zabezpečiť životné podmienky pre ľudí.“

Súčasťou Parížskej dohody je preto podľa eurokomisára záväzok rozvinutých krajín prispievať rozvojovému svetu 100 miliónov dolárov ročne na prispôsobenie sa klimatickým zmenám. EÚ chce pomôcť aj odovzdaním zelených technológií.

Adaptácia bude podľa neho jedna z tém novembrovej COP22 v Marrakéši. Slovensko bude pozíciu EÚ pripravovať ako predsednícka krajina.

Čítajte aj: Kto už ratifikoval Parížsku dohodu. Otázky a odpovede o jej schvaľovaní