Čínsky veľvyslanec: Snažíme sa nájsť najlepší spôsob, ako využiť centrálnu polohu Slovenska

Veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Lin Lin. [TASR/Andrej Galica]

Veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku, LIN LIN v rozhovore pre portál EURACTIV.sk hovorí o európskych perspektívach spoločnosti Huawei, o nedostatočnej aktivite Slovenska pri vlastnej propagácii, ale aj o nedávnom komentári o Hongkongu, ktorý vyšiel ako platený príspevok v slovenskom týždenníku a spôsobil nemalý rozruch.

Veľvyslanec Lin Lin je mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom v Slovenskej republike od roku 2015. V minulosti pôsobil ako veľvyslanec v Zimbabwe a Etiópii a bol aj generálnym riaditeľom Odboru pre diplomatické misie v zahraničí na čínskom ministerstve zahraničných vecí. 

V rozhovore sa dozviete,

  • ako môže otvorenosť voči európskym produktom a službám ovplyvniť čínsky trh,
  • ako kríza na Ukrajine vplýva aj na čínske investície na Slovensku,
  • že rokovania o kúpe košického U.S. Steelu nestroskotali pre to, že by čínska strana stratila záujem, nakoľko ten stále trvá,
  • že Slovensko bude môcť profitovať z akýchkoľvek obchodných dohôd s Čínou len vtedy, ak začne masívnejšie produkovať,
  • ako aj to, či sa centrálna vláda v Pekingu chystá zasiahnuť proti demonštrantom v Hongkongu.

Čína sa v ostatnom období začala viac otvárať európskemu trhu a výrobkom. Podľa mnohých politika Washingtonu tlačí Brusel smerom k Číne, a to nielen v obchodných oblastiach. Mení silnejúca spolupráca s Úniou Čínu aj zvnútra? 

Čína má s Európskou úniou komplexné strategické partnerstvo. Sme presvedčení, že Únia je dôležitou silou v medzinárodných politických a hospodárskych záležitostiach, čo dodáva našim vzťahom ešte väčší význam. 

Pokiaľ ide o obchodné vzťahy, EÚ je už 15 rokov najväčším obchodným partnerom Číny a Čína je už mnoho rokov druhým najväčším obchodným partnerom Únie. V minulom roku obchod s tovarom medzi oboma stranami dosiahol 682,2 miliárd dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 10,6 percenta.

Čína sa tiež zaviazala k politike reforiem a otvorenosti. Otvorením našich dverí vonkajšiemu svetu vznikne viac príležitostí na posilnenie spolupráce. Čínska vláda proaktívne rieši dovozné politiky. Znížili sme priemernú úroveň ciel na 7,5 percenta, čo je blízko k úrovni v rozvinutých krajinách. Odhaduje sa, že v nasledujúcich 15 rokoch bude Čína dovážať tovar v hodnote približne 30 biliónov dolárov a objem služieb dosiahne približne 10 biliónov. Je to priestor na veľa ďalších príležitostí.

Môže trh v Číne prílev európskych výrobkov vôbec významne ovplyvniť? 

Ak bude EÚ, tak ako v minulých rokoch, naďalej klásť dôraz na vývoz do Číny, čaká na ňu najväčší trh s 1,4 miliardami spotrebiteľov a najväčšia skupina obyvateľstva so strednými príjmami na svete.

Pokiaľ ide o európske výrobky, na čínskych trhoch získavajú stále dôležitejšie miesto. Čínski zákazníci už prijali veľa dobre známych európskych výrobkov. Výrobky z Nemecka, Holandska alebo Švajčiarska majú veľmi dobrú povesť. Existuje veľa zákazníkov pre tento tovar.

Nemeckí analytici: Únia môže profitovať z obchodnej vojny medzi Američanmi a Čínou

Ak Spojené štáty zavedú clá na čínske produkty, dieru na americkom trhu by mohli vypĺňať európske firmy. Únia by si mohla polepšiť na ziskoch o 1,5 miliardy eur, ak clá zavedú aj Číňania, zisk by sa mohol viac ako zdvojnásobiť.

V ekonomickej oblasti sa nezrovnalosti medzi Bruselom a Pekingom objavujú najmä v súvislosti s digitalizáciou. Len minulý týždeň boli zo súťaže o inštaláciu bezpečnostných skenerov na pražskom letisku vylúčené čínske spoločnosti Huawei a ZTE. Európske vlády už aktívne začali prehodnocovať budúcu spoluprácu, a to najmä kvôli budovaniu novej infraštruktúry pre 5G siete. Ako chce Čína podporiť dôveru Európanov v jej technológie, či technologické firmy ako Huawei, vzhľadom na nárast počtu bezpečnostných varovaní? 

Niet pochýb o tom, že Huawei je jednou z najrozvinutejších firiem pri vývoji 5G technológií na svete. No rozvoj 5G sietí je technologická a ekonomická záležitosť, nejde o politický alebo bezpečnostný problém. Nie je spravodlivé, aby vlády využívali politické alebo administratívne metódy na to, aby takúto spoločnosť zatlačili do úzadia. Okrem toho, Huawei je súkromná, nie štátna spoločnosť. Jediným dôvodom toho, že sa stala terčom kritiky je, že je jednou z najlepších. Niektoré krajiny to považujú za hrozbu. 

Avšak požiadavky na poskytovanie informácií čínskej vláde môžu prísť z Pekingu kedykoľvek, a to otvára priestor na otázky. Hovorí sa o množstve podozrení v súvislosti s bezpečnosťou. Ak sa stavia nová infraštruktúra podobných rozmerov a významu, o dôležitosti bezpečnostnej stránky asi nemožno pochybovať. Európska únia aj jej členské štáty sa budú v prvom rade spoliehať na rady partnerov, s ktorými už v bezpečnostnej oblasti spolupracujú.

Vzťah medzi čínskou vládou a spoločnosťou Huawei nie je iný, aký má akákoľvek väčšia spoločnosť s vládou aj u vás. Myslím, že je v záujme každej vlády, propagovať miestny priemysel a spoločnosti. No v tomto prípade bol Huawei bez akéhokoľvek dôkazu obvinený z toho, že je nebezpečný. Ak chce EÚ Huawei označiť za hrozbu, musí predložiť isté dôkazy.

Som rád, že premiér Pellegrini už prisľúbil, že Slovensko bude rovnako férovo pristupovať ku každej zahraničnej spoločnosti. Rovnako som rád, že sa čínska vláda a Brusel rozhodli vydať spoločné vyhlásenie o procese dialógu a výmeny znalostí v oblasti 5G. 

V súčasnosti má už Huawei podpísaných viac ako 50 komerčných kontraktov na budovanie sietí piatej generácie. 28 z nich je z krajín EÚ.

Správa Asociácie globálnych systémov pre mobilnú komunikáciu (zastrešujúca vyše 800 mobilných operátorov sveta, pozn. red.) tvrdí, že ak sa v Európe pri výstavbe 5G sietí zakáže využívanie čínskej technológie, nielenže to bude hospodárstvo stáť desiatky tisíc eur, ale celá konštrukcia sa oneskorí o približne rok a pol. Ak by sa to stalo, Únia by sa v digitálnom vývoji dostala ďaleko za ďalšie regióny na svete, vrátane Spojených štátov.

Huawei a V4: Slovenskí politici sa témy nechytajú, jasnejšie záujmy má Praha, Budapešť aj Varšava

Kým Slovensko čaká na spoločný postup Únie, zvyšná trojica Vyšehradu má dôvody na vyhradenejšie postoje: Maďari majú najväčšie logistické centrum spoločnosti mimo Číny, Česi Zemana, ale aj svetovo uznávaných kyberšpecialistov a Poliaci najmä silné partnerstvo s Washingtonom.

Ďalšia príležitosť na rozšírenú spoluprácu prichádza zo samotnej Číny a zahŕňa veľké stavebné a obchodné aktivity. Aké sú vyhliadky iniciatívy Novej hodvábnej cesty (One Belt One Road Initiative) pre strednú Európu?

Nová hodvábna cesta je iniciatívou, ktorú predstavila čínska vláda na podporu hospodárskej spolupráce medzi krajinami z rôznych častí sveta. Je to verejný produkt pre hospodársky rozvoj, ktorý vznikol na pozadí globálnej hospodárskej krízy. Dúfame ale, že to ľudia nebudú interpretovať ako určitý politický nástroj na politické účely.

Veríme tiež, že sa tejto spolupráce zúčastnia všetky krajiny, pretože je otvorená a inkluzívna. Doteraz prejavilo záujem o účasť viac ako sto krajín a medzinárodných organizácií V skutočnosti boli krajiny V4 prvé, ktoré s Čínou podpísali memorandum o porozumení. V tejto súvislosti sme urobili určitý pokrok.

A čo perspektívy pre Slovensko? 

Pokiaľ ide o Slovensko, príležitosť môže vytvoriť napríklad Expresný vlak Čína-Európa (CE Express), ktorý môže prechádzať aj Slovenskom. Už teraz existujú štúdie uskutočniteľnosti a prvé programy. Napríklad Poľskom v súčasnosti prechádza 80 percent nákladných vlakov tohto expresu. Je to však pre krajinu príliš veľa, hoci dopyt po tovaroch stúpa. Čína hľadá ďalšie priestory pre vlaky a Slovensko môže byť alternatívou.

Ešte v roku 2017 odštartoval podobný projekt, ktorý spájal čínske mesto Dalian a Bratislavu. No kým plány počítali s frekvenciou príchodov dvakrát týždenne, veľmi skoro sa ukázalo, že je to nerentabilný projekt, a preto veľmi skoro aj skončil.

Dalian bol priekopníckym programom. Dostal na Slovensko ľudí, ktorí zistili, ako tento program môže pokračovať.

Očakávania však boli oveľa väčšie. Mohol by CE Express na Slovensko priniesť niečo lepšie alebo iné?

Počet nákladných vlakov z Číny, ktoré smerujú do Európy a prechádzajú cez Slovensko, sa zvyšuje. Minulý rok ich bolo 138. Ak si vezmeme Slovensko ako jednu z cieľových destinácii pre tieto nákladné vlaky, špecialisti musia odhadnúť, koľko tovaru by sme touto linkou museli poslať, alebo aký veľký je trh.

V súčasnosti hovoríme aj o rozširovaní kapacít v Košiciach. V tejto fáze však situáciu môžu ovplyvniť aj niektoré ďalšie faktory. Napríklad vzťahy medzi Ruskom a Ukrajinou. Musíme zvážiť, či to vôbec bude bezpečná a stabilná cesta. Ak do rozširovania vybavenia na Slovensku značne investujeme, musíme si byť istí, že to bude udržateľné.

Môže teda z vášho pohľadu bezpečnosť na Ukrajine priamo ovplyvniť slovensko-čínsky obchod alebo obchodné cesty?

V tomto konkrétnom programe áno. Existuje však mnoho ďalších faktorov. Snažíme sa nájsť najlepší spôsob, ako využiť polohu Slovenska. Je to jedna z najdôležitejších oblastí našej budúcej hospodárskej spolupráce.

Kým európske firmy kapitulovali, Čína bojuje proti americkému tlaku v Iráne

Peking, ktorý sa usiluje obísť americké sankcie, využije na zakúpenú ropu iránske ropné tankery. Teheránu tak hádže záchranné lano v čase, keď mnohé európske spoločnosti z krajiny po tlaku Washingtonu odchádzajú.

Dôležitosť slovenskej polohy ste už niekoľkokrát spomenuli, no napriek nej sú investície čínskych spoločností na Slovensku zatiaľ oveľa nižšie, ako v prípade jeho susedov, aj v rámci krajín V4. Prečo čínski investori nemajú o Slovensko záujem?

Čína naozaj nie je na Slovensku významným investorom, a to ani v porovnaní s inými ázijskými krajinami, ako Južná Kórea alebo Japonsko. Záujem čínskych investorov o Slovensko sa však zvyšuje. Doteraz na Slovensku investuje asi dvanásť čínskych spoločností, vrátane Huawei, ZTE alebo spoločnosti Lenovo v IT sektore. Máme tu tiež automobilový interiérový systém spoločnosti Yanfeng. 

Dokopy už čínski investori investovali približne 400 miliónov dolárov a miestnym obyvateľom vytvorili približne 4 tisíc pracovných miest. Samotná spoločnosť Yanfeng zamestnáva okolo tisíc ľudí. Osobne poznám aj niektorých investorov a spoločnosti, ktoré sa tu snažia nájsť miesto, kde by založili napríklad novú továreň na batérie, nové automobily alebo autonómne vozidlá.

Pred dvoma rokmi sa hovorilo o kúpe spoločnosti U.S. Steel Košice. Rokovania, žiaľ, zlyhali. Aj táto skúsenosť ale dokazuje, že čínska strana má o Slovensko záujem. Samotná dohoda by mohla predstavovať investície vo výške 1,4 miliardy eur a čínska spoločnosť ju vážne zvažuje. Považuje ju totiž za strategickú investíciu, ktorá by mohla otvoriť dvere na európsky trh. Rokovania nezlyhali preto, že by čínska strana stratila záujem.

Existujú z vášho pohľadu na Slovensku prekážky, ktoré by čínskych investorov odrádzali?

Aby som bol úprimný, dúfal som, že Slovensko urobí viac pre to, aby sa v Číne spropagovalo. Je to totiž stále nová a malá krajina a mnoho Číňanov o nej veľa nevie.

Minulý rok prišli na spomínanú prvú dovoznú výstavu do Číny iba dve slovenské spoločnosti.

Presne tak. Slováci tiež vedia o Číne len veľmi málo a málo Slovákov krajinu navštívilo.  Dúfam, že viac ľudí nájde príležitosť ísť sa do Číny pozrieť, aby na vlastné oči videli, aká bude perspektíva budúcej hospodárskej spolupráce.

Čína láka Balkán na jednoduchšie pôžičky, podľa Bruselu to ohrozuje ich európsku integráciu

Peking ponúka Balkánu chýbajúce peniaze v doprave aj energetike, vrátane výstavby uhoľných elektrární. Podmienkou sú napríklad aj čínski robotníci, či arbitráž podľa čínskeho práva v prípade sporu. Brusel sa obáva štátnych dlhov aj vplyvu Číny.

Má Čína dlhodobú víziu o tom, čo robiť na Slovensku?

Domnievam sa, že iniciatíva Novej hodvábnej cesty, ako aj mechanizmus spolupráce 17+1 poskytli veľmi dobrú platformu na rozšírenie súčinnosti a vzájomné porozumenie medzi dvoma stranami. V posledných troch rokoch sa uskutočnilo omnoho viac návštev, viac ľudí prejavilo záujem o Čínu a viac sa snažilo naučiť po čínsky.

V Bratislave sú dva Konfuciove inštitúty a v posledných rokoch sa takmer tisícka ľudí zúčastnila na programoch výučby jazykov. Budúci mesiac otvoríme v Banskej Bystrici tretí Konfuciov inštitút a napríklad Gymnázium Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici začalo pred tromi rokmi slovensko-čínsky dvojjazyčný vzdelávací program. Aj to dokazuje, že majú ľudia na Slovensku záujem dozvedieť sa o Číne viac a som presvedčený, že to zlepší vzájomné porozumenie medzi našimi dvoma krajinami.

A v oblasti obchodu? 

Obchodným vzťahom medzi Čínou a Slovenskom sa darí dobre. Je to jedna z najlepších oblastí spolupráce a podľa čínskych štatistík dosiahla v roku 2018 viac ako sedem miliárd dolárov. Je to nový rekord. Slovensko je v obchodných vzťahoch s Čínou na štvrtom mieste spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy.

Slovenské čísla však vykazujú výrazný obchodný deficit a v podstate sú aj značne odlišné.

Povedal by som, že je to nedorozumenie, pretože obe strany majú rôzne spôsoby výpočtu obchodu.

Prečo je to tak?

Pretože najväčšími položkami slovenského vývozu do Číny sú autá. Dovážané vozidlá, ktoré vyrába spoločnosť Volkswagen v Číne považujeme za slovenské výrobky, čo je založené na krajine pôvodu. Vaša strana to však vidí ako výrobky, vyvážané do Nemecka a nie do Číny, teda podľa miesta doručenia.

Existuje tiež veľmi nádejná perspektíva pre ďalšie tovary. Práve sme podpísali protokol o vývoze slovenského mlieka a mliečnych výrobkov do Číny a hovoríme o ďalších slovenských výrobkoch, určených na export, ako je kuracie alebo jelenie mäso.

Musíme však byť úprimní: Slovensko je malá krajina a počet miestnych výrobkov nemôžeme porovnávať s výrobkami, vyrobenými v Číne, čo je ale situácia aj v mnohých iných krajinách. Produkcia na Slovensku je veľmi nízka, takže sa musíte snažiť viac motivovať slovenských poľnohospodárov. Aby ste mohli využiť výhody dohody s Čínou, musíte aj viac produkovať. Trh existuje, ale prísť na to, ako ho naštartovať, to je vaša úloha. 

Američania varujú Európu pred čínskou technológiou v 5G sieťach. Slovensku chýbajú dôkazy

Americkí predstavitelia varujú európskych partnerov pred nákupom telekomunikačných zariadení od čínskych spoločností Huawei a ZTE. Deje sa tak v súvislosti s plánovaným zavádzaním novej generácie mobilnej siete.

Poslednou témou, o ktorej sme chceli hovoriť, je Hongkong. Vidíte priestor na to, aby po veľkých protestoch Peking prehodnotil svoju politiku voči osobitnému administratívnemu regiónu Hongkong?

Hongkong je súčasťou Číny, takže v Hongkongu ide výlučne o vnútorné záležitosti Číny. A práve z tohto dôvodu nemôžeme akceptovať žiadne zasahovanie z iných častí sveta.

Hongkong býval britskou kolóniou a k Číne sa opäť pričlenil iba pred 22 rokmi. Čínska vláda v Hongkongu presadzovala politiku „jedna krajina, dva systémy“. Ústredná vláda zároveň poskytuje osobitnému administratívnemu regiónu Hongkongu vysoký stupeň autonómie.

Hongkong zohral veľmi dôležitú úlohu pri hospodárskom rozvoji pevninskej Číny, pri reforme krajiny a pri procese jej otvárania. Ľudia v Hongkongu k tomu prispeli veľkou mierou, ale zároveň z rozvoja kontinentu profitujú aj tam. 

Po návrate Hongkongu Číne prijala centrálna vláda množstvo opatrení na podporu jeho stability a rozvoja. Žiadna krajina alebo vláda na svete si neželá, aby si Hongkong udržal stabilitu a prosperitu viac, ako čínska vláda. Bohužiaľ, stále existujú aj isté sily, ktoré majú zlý zámer, a ktoré nechcú vidieť stabilný a prosperujúci Hongkong. Čínsky rozvoj považujú za istú hrozbu svojich vlastných záujmov.

Hongkonskí demonštranti nechcú, aby ich vláda vydávala osoby do Číny

Európska únia už protestujúcim vyjadrila podporu a je rovnako znepokojená návrhom zákona o extradícii, ktorý by mal vplyv na všetkých obyvateľov Honkongu, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Protesty majú pokračovať aj cez víkend.

Dotknem sa ale aj prepojenia na Slovensko, nakoľko váš nedávny komentár, ktorý vyšiel ako platená reklama v slovenskom týždenníku Trend, spôsobil u nás nemalý rozruch. Asi je vám pomerne jasné, že podobný naratív o tom, ako demonštrantov v Hongkongu platia zahraničné sily, mnohí Slováci môžu vnímať citlivo, a to aj v súvislosti s minuloročnými celonárodnými protestami a rétorikou bývalého predsedu vlády?

K situácii na Slovensku by som sa nerád vyjadroval. Pokiaľ však ide o chaotickú situáciu v Hongkongu, je veľmi zrejmé, že existujú vonkajšie sily a dokonca aj podpora týchto radikálov. Niektoré osoby v Spojených štátoch to samy pripustili a považovali to za určitú podporu demokracie. Hovoria, že na to demonštranti majú dôvod. Viete si však predstaviť, že by v Spojených štátoch došlo k podobným násilným aktivitám? Dovolila by americká vláda útok na políciu benzínovými bombami alebo, aby ich medzinárodné letisko ochromili demonštranti?

Chápem tento pohľad, ale drvivá väčšina demonštrantov v Hongkongu bola skutočne mierumilovná.

Väčšina z nich prišla úprimne, no niektoré sily sa snažia využiť ich na svoj vlastný cieľ. Preto vidíte, že sú napádaní bežní turisti, alebo že boli napadnutí policajti. Nepovedal by som teda, že by to každá vláda označila za mierumilovné protesty.

Myslíte si, že čínska vláda môže v reakciách na demonštrácie v Hongkongu v niektorých oblastiach zvažovať aspoň určité ústupky? Mohla by napríklad prichádzať do úvahy diskusia o piatich základných požiadavkách demonštrantov, medzi ktoré patrí napríklad prepustenie niektorých protestujúcich alebo vyšetrovanie nezávislosti policajných zásahov?

Myslím si, že akékoľvek opatrenia by sa mohli prijať až po zastavení týchto násilných aktivít. Spomínate päť požiadaviek demonštrantov, ale ak nebudete venovať pozornosť iba jednostranným príbehom niektorých médií, zistíte tiež, že stále viac ľudí z Hongkongu, ktorí boli doteraz ticho, začína vyjadrovať svoju podporu politike „jedna krajina, dva systémy“. Aj oni predložili výzvu v siedmich bodoch, ktoré požadujú koniec chaosu, zastavenie násilia, nerušenie obyvateľov Hongkongu, zastavenie ničenia, dodržiavanie zásad právneho štátu, zabráneniu takým aktivitám, ktoré prerušujú fungovanie v meste, ako aj návrat na správnu cestu. Myslím si, že toto je rozumnejší hlas.

Vláda osobitného administratívneho regiónu Hongkong súhlasila s tým, že s demonštrantmi odštartuje dialóg. Ten sa však môže uskutočniť iba vtedy, keď bude porušovanie pravidiel zastavené a prestanú útoky na verejné zariadenia a policajné sily, či dokonca na nevinných ľudí.

Som presvedčený, že vláda Hongkongu je schopná obnoviť v Hongkongu poriadok. Ústredná vláda by tiež dôrazne podporila vládu tohto osobitného administratívneho regiónu. To by bol správny spôsob, ako problém vyriešiť. V tejto fáze teda nevidím dôvod, aby ústredná vláda zasahovala do zodpovednosti miestnej vlády.