Štátny tajomník Ružička: Pýtame sa Poľska aj na citlivé otázky (+VIDEO)

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európsykch záležitostí SR František Ružička [EURACTIV Slovensko / Štefan Bako]

Bolo by chybou obchádzať s partnermi citlivé témy, ale bolo by tiež chybou vynášať súdy bez  dôkazov, hovorí na margo článku 7, Poľska a Maďarska, štátny tajomník rezortu zahraničia FRANTIŠEK RUŽIČKA.

František Ružička je kariérny diplomat, pred nástupom do funkcie štátneho tajomníka bol riaditeľom kabinetu predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN Miroslava Lajčáka, predtým bol stálym predstaviteľom SR pri OSN. V minulosti pôsobil aj ako veľvyslanec v Poľsku a venoval sa tiež agende EU, naposledy ako generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí na MZVaEZ SR.

Z vašich vystúpení od návratu z New Yorku je zrejmé, že si do európskej agendy prinášate globálnu optiku. Skeptik by mohol povedať, že slovenskej verejnosti a politikom sa ťažko „predáva“ globálnu agenda, keďže majú niekedy problém aj s európskou. Optimista – čo sám tvrdíte, že ste – by mohol tvrdiť, že práve globálna optika dnes môže vysvetliť, prečo potrebujeme EÚ. Bude toto váš prístup?

Pozitívna stránka je, že Európa je v globálnom merítku na čele všetkých rebríčkov: v tvorbe HDP, v obchode, v poskytovaní rozvojovej pomoci a je strážcom hodnôt ochrany ľudských práv. Má potenciál byť globálnym hráčom a túto úlohu by mala na seba zobrať. Druhá stránka, ktorá ma z globálneho hľadiska prekvapila je, že autorita Európy nie je taká, ako sa nám možno zdá z bruselskej perspektívy.  Z globálneho pohľadu môžete mať z Európy zmiešaný pocit. Možno aj preto, že prešla cez obdobie kríz, kde sa trieštila. Ak sa oslabuje jednota, pochopiteľne sa stráca aj jej výtlak vo svete a nastupujú iní hráči. Európa nehrá to, čo by hrať mohla. Pre Európu je pritom multilateralizmus niečo, čo má v DNA. Jej filozofia je postavená na prevencii konfliktu. Preto je jej úloha v globálnej politike kľúčová. Nesmie sa vytratiť.

Povedali ste, že Európa by nemala konať reaktívne. Nápad, ktorý to má riešiť, a ktorý dnes živí Nemecko, je mať Európsku bezpečnostnú radu. Mal by to byť orgán, ktorý by sa po vzore národnej bezpečnostnej rady v USA alebo Bezpečnostnej rady (BR) OSN, bol schopný strategicky pozerať na vývoj a usmerňovať politikov. Ilustratívny príklad je migračná kríza, ktorá EÚ zaskočila, hoci na to nebol dôvod. Je nápad Európskej bezpečnostnej rady niečo, čo stojí za vážnu úvahu?

Každý nápad je hodný toho, aby sa prediskutoval. Tento koncept, či už postavený obsahovo možno viac na americkom modeli, organizačne viac na BR OSN, s rotáciou členských krajín, vychádza zo snahy posilnenia zahraničného výtlaku EÚ ako celku. Ak sa členské krajiny na takejto spolupráci dohodnú a našli by sme mechanizmus a spôsob, ako ho ukotviť v systéme EÚ, ak by priniesol pridanú hodnotu v podobe analýzy a predpovedania vývoja a upozorňovania na globálne trendy, tak si myslím, že to je krok dobrým smerom. Nemala by to však byť len ďalšia inštitúcia.

Nemecko o nej uvažuje ako o súčasti „europeizácie“ kresla v Bezpečnostnej rade OSN. Nemecko bude od budúceho roku nestálym členom BR a tvrdí, že bude pri svojich hlasovaniach viac ako predtým zohľadňovať európske pozície.

Pokiaľ ide o Nemecko, v čase, keď bude členom BR dovtedy nové nástroje nevzniknú. Po odchode Veľkej Británie z EÚ, stratí EÚ jeden hlas v rámci BR OSN, preto by členská krajina, ktorá je v konkrétnom čase členom BR, mohla európsky hlas posilniť, lebo by sa vedelo, že tento člen BR hovorí v mene určitého silného zoskupenia.

Odchádzajúci komisár pre ľudské práva: Obávam sa rozpadu OSN

Jordánsky princ, ktorý sa pre svoj kritický postoj k vládam mnohých krajín, nechcel opätovne uchádzať o post vysokého komisára varoval, že päť stálych členov Bezpečnostnej rady ohrozuje svojimi tvrdohlavými krokmi fungovanie celej organizácie.

V OSN ste z prvej ruky videli prípady, kedy sa EÚ, napríklad pri ľudskoprávnych otázkach, nedokázala vyjadriť jedným hlasom a bolo to cítiť. Európska komisia  – opäť s podporu Nemecka – navrhuje rozšíriť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou na vybrané oblasti spoločnej zahraničnej politiky. Na Slovensku je to citlivá téma, ministerstvo zahraničných vecí naposledy povedalo, že tento návrh analyzuje. Posunuli sme sa ďalej v analýze?

Máte pravdu, za 6 rokov som bol účastníkom mnohých debát v prípadoch, ktoré budili veľkú pozornosť verejnosti a kde sa nám dohodu nepodarilo dosiahnuť. Potom citlivo vnímate reakciu ostatných členských krajín OSN, na fakt, že EÚ je nejednotná. Niektoré štáty sa dokonca programovo snažia tú jednotu narušiť alebo ju nejakým spôsobom oslabiť.

Čo sa týka hlasovania kvalifikovanou väčšinou v oblastiach sankcií, ľudských práv a civilných misií, vidím dva body, na ktoré by sme mali nájsť odpovede.

Za prvé, musí ísť o naozajstné zefektívnenie rozhodovania a tlmočenie týchto rozhodnutí navonok v mene celej EÚ. To nie je vždy jednoduché, lebo členské krajiny majú určité politické rozloženie síl v danom momente. Preklenúť to a posunúť národné rozhodovanie s ohľadom na vyšší európsky záujem by vyžadovalo aj to, aby misie členských krajín EÚ pri OSN mali určitú politickú právomoc manévrovania, aby mohli takéto stanovisko dosiahnuť a podporiť.

Diplomat František Ružčika [EURACTIV Slovensko / Štefan Bako]

Za druhé, existujú deliace čiary v EÚ. Vytvárajú sa skupiny krajín, ktoré sa začínajú, namiesto snahy dosiahnuť konsenzus, zakopávať vo svojich pozíciách. Nechcem byť pesimistický, ale máme pocit, že tieto pnutia sú vyššie než boli pred 10 rokmi.

Kvalifikovaná väčšina nesmie vytvárať pocit, že je to hlasovanie, ktoré nevníma citlivosti všetkých.  Členské štáty by mali byť s týmto hlasovaním komfortné a mali by byť dostatočne politicky stotožnené, aby takéto hlasovanie dokázali akceptovať. Rovnako aj občania a voliči v jednotlivých členských krajinách.

Jeden z argumentov hovorí, že už len možnosť hlasovania kvalifikovanou väčšinou, slúži ako posledná hrozba, ktorá motivuje, aby sa krajiny dohodli konsenzom.

Nemám veľmi rád hrozby v EÚ. Fascinovalo ma, keď sme sa po vstupe do EÚ prvýkrát dostali do sály, keď rokovali ministra zahraničných vecí, myslím o Lisabonskej zmluve. Britský a nemecký minister mali veľmi asertívnu výmenu názorov, ako má vyzerať Európa. Bola to vecná debata, ktorá keď skončila, tak si obaja partneri išli sadnúť na bok a diskutovali o ďalších veciach, ktoré boli spoločné. Pre nás to neznamenalo hrozbu, ale diskusiu, na základe ktorej vznikne kompromis. Ak má byť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou kladivom na čarodejnice, tak ho radšej nemajme.

Nevolajme to hrozba, volajme to „motivátor“.

Sú situácie, kde ani pri kvalifikovanej väčšine nebude politicky možné nasilu presadiť alebo prijať rozhodnutie, lebo následky takéhoto rozhodnutia by mohli byť z pohľadu vnútornej integrity EÚ negatívnejšie ako samotný spoločný výstup. Možno sú prípady, v ktorých by to mohol byť motivátor. Napríklad, ak daná otázka nie je pre krajiny otázka života a smrti a je to pre nich komfortné východisko.

Na Národnom konvente ste povedali, že EÚ sa zmenila na „seminár o sebe samej“. EÚ naozaj rieši vnútorné problémy a jedným z prejavov je aktivovanie článku 7 vo vzťahu k Maďarsku a Poľsku. Slovensko hovorí, že podporuje dialóg, nie sankcie. Dialóg však preferujú asi všetci a od sankcií sme objektívne ďaleko, delia nás od nich minimálne tri rôzne hlasovania v Rade a v Európskej rade. Nemyslíte si, že by Slovensko malo pomenovať, čo si myslí o vývoji v týchto krajinách?  

My vo vzťahu k týmto krajinám hovoríme  – pozrime sa na to, čo sa deje, na to máme mechanizmus dialógu a ten prebieha. Prebehol na poslednej Rade pre všeobecné záležitosti (GAC) a bude pravdepodobne aj na decembrovej GAC. Nemali by sme sa v EÚ strašiť, nechajme krajinu vysvetliť, používajme proces. Je určitá skupina krajín, ktoré v tomto aktívne vystupujú. Ak dlhodobo nedochádza k náprave a naopak, dochádza k ohrozeniu práva a právneho štátu, tak pristúpme k ďalším krokom, ale v súlade so zmluvami. Nevymýšľajme nové princípy len preto, aby sme ukázali, že niekto je lepší a niekto iný horší.

Treba sa vyvarovať dvojitých štandardov. Pokiaľ vytvoríme pocit, že nereagujeme na rovnaké udalosti rovnakým spôsobom, tak Úniu obrovským spôsobom oslabujeme. Sledujeme vývoj v Maďarsku aj vývoj v Poľsku. K obom krajinám mám z nejakého dôvodu určitý vzťah, v prvom rade sa snažím pochopiť so svojimi partermi, prečo robia, čo robia a čo to znamená.

Kľúčovou súčasťou dialógu, o ktorom hovoríte, je práve vzájomná výmena medzi členskými štátmi. Spomínali ste Radu pre všeobecné záležitosti, kde sa ministri mohli za zatvorenými dverami pýtať poľského kolegu-ministra na veci, ktoré ich zaujímajú. Pýta sa Slovensko Poľska tiež na Rade alebo vo formáte V4?

Samozrejme, aj my chceme vedieť a pochopiť, prečo tie procesy prebiehajú a čo je ich cieľom. V akomkoľvek formáte by bolo chybou neotvárať niektoré otázky, len preto, že sú citlivé. Na druhej strane, bolo by takisto chybou, vynášať súdy kým nevieme, akým spôsobom a či došlo k tak závažnému porušeniu princípov právneho štátu, ktorý vyžaduje, aby sa pristúpilo k hlasovaniu. Treba si uvedomiť, že hlasovanie bez jednoznačných dôkazov a argumentov by mohlo mať následky, ktoré by sme v tejto chvíli nechceli.

Bolo by takýmto dôkazom rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o tom, že reforma súdnictva odporuje právu EÚ?

To neviem, uvidíme.

Bol by problém, keby Poľsko nerešpektovalo predbežné opatrenie Súdneho dvora EÚ, ktoré vydal v piatok (19.10.), kde žiada okamžité pozastavenie implementácie zmien na Najvyššom súde?

Bude to závisieť od reakcii Poľska. Podobne ako keď prišla reakcia Maďarska na rozhodnutie Európskeho parlamentu. Boli aplikované nové mechanizmy, a my musíme vedieť, čo to bude znamenať, aby sa z toho nestal rozdeľujúci a politizujúci nástroj.

Slovensko predsedá vo V4. Na V4 je dnes nazerané kritickým okom od mnohých partnerov. Našim cieľom je V4 priťahovať, v rámci možností argumentov a sily, k EÚ a ukázať, že V4 nie je antieurópske zoskupenie. Možno sa vám zdá pri niektorých veciach náš postoj pri hodnotení opatrenejší, ale našim cieľom je skôr hľadať mosty.

Slovensko bezpochyby je proeurópsky štát, ktorý má záujem byť v najužšom jadre. Najlepším spôsobom, ako môžeme pomôcť Európe je, že krajiny, ktoré majú otázky alebo pochybnosti, motivujeme do dialógu o európskej spolupráci.

Nemecký sociálny demokrat: Západ musí mať pre novšie členské štáty viac empatie

Západ by sa mal krotiť v kritike východoeurópskych členských krajín, ktoré sú v procese hľadania vlastnej identity, hovorí UWE OPTENHÖGEL. Zároveň pripúšťa, že ak je dnes v Maďarsku autoritárny režim, je to čiastočne spôsobené tým, že EÚ nereagovala.

Minulotýždňový summit EÚ veľmi nepohol s témou migrácie. Plán vytvoriť „regionálne vyloďovacie platformy“ v severnej Afrike sa ukazuje byť len ťažko realizovateľný. Aký je slovenský ideálny a zároveň realistický scenár kompromisu pri reforme azylového systému EÚ? Nechcem od vás detaily, ale čo by mali byť jeho základné línie?

Máme jednu hrubú červenú čiaru a jednu menšiu oranžovú líniu. Červenou čiarou sú kvóty. To už je dúfam uzavreté, aj keď občas sa to ešte vyskytne.

Pre mňa je na prvom mieste občan EÚ, to znamená aj Slovák. To znamená zamerať sa na posilnenie jeho pocitu bezpečia. Treba teda posilniť ochranu vonkajšej hranice. Nie tak, aby sme sa hermeticky uzavreli, ale preto, aby sme znížili riziko nelegálnej migrácie, respektíve obmedzil činnosť organizovaného zločinu. Dajme jasný signál občanom, že cestou národných a európskych nástrojov vytvoríme systém, ktorý nás bude chrániť.

Musíme tiež nájsť spôsob, ako spolupracovať s krajinami v našej najbližšej periférii. Ak chceme, aby boli vyloďovanie platformy, potrebujeme vybudovať veľmi dobré vzťahy s prijímacími krajinami. Sme viazaní medzinárodným právom, v medzinárodných vodách musíme ľuďom v núdzi a ohrození života poskytnúť pomoc a vo vyloďovacích platformách sa posúdi, čo s nimi ďalej.

Posilnime spoluprácu s krajinami pôvodu migrácie. Tam mám byť EÚ lídrom. Hovorím o oblasti obchodu a investícií, rozvojová pomoc je len maličkou súčasťou podpory udržateľného rozvoja týchto krajín. Vytvorme pre ľudí perspektívu dôstojného života.

Pokiaľ ide o solidaritu medzi krajinami – ak vytvoríme systém, ktorý bude schopný garantovať, že pomáhame ľuďom, ktorí sú v ohrození života, nájdeme spôsob, ako sa budeme vedieť o nich postarať. Nie prerozdeľovaním na základe numerického modelu. V ďalekej budúcnosti si viem predstaviť, že by na Slovensko prišlo napríklad 20 migrantov v núdzi, ktorí sa potrebujú liečiť a my využijeme slovenské zariadenia a poskytneme im zdravotnú starostlivosť. Podobne je to so sýrskymi sirotami – treba pomôcť tej skupine ľudí, ktorí sú naozaj v núdzi. Nemyslím si, že Slovensko je v tomto bezohľadné alebo že nemáme súcit. Rozumiem ale aj obave našich občanov, ktorí s tým nikdy neboli konfrontovaní.

Poľsko a Česká republika: Silnejší Frontex nám uberie z eurofondov

Krajiny sa boja, že väčší rozpočet na posilnenú hraničnú agentúru EÚ bude znamenať menej prostriedkov z eurofondov pre nich.

Podporuje Slovensko výrazné posilnenie Frontexu? Česká republika a Poľsko sa obávajú, že bude menej zdrojov z európskych fondov, slovenský postoj nebol zatiaľ jednoznačný.  

To je tá oranžová línia. Vieme podporiť posilnenie právomocí Frontexu. Vieme si predstaviť aktívnu úlohu Frontexu v spolupráci tretími krajinami. Vieme si predstaviť Frontex ako záložné riešenie na posilnenie našich hraníc. Tu ale treba byť veľmi citliví. Pomôcť by Frontex mohol, ak by takáto vôľa prišla z členskej krajiny. Môže tiež pomáhať pri technologickom spracovaní dát z hraníc. Aj bez zasahovania do kompetencií štátov by mohol byť tým nástrojom obrany vonkajšej hranice, ktorý zvýši pocit občana, že je v bezpečí. Pre nás je hlavné zachovanie Schengenu. Predstava, že sa dostaneme k opätovnému zavedeniu hraníc je mimoriadne nepríjemná a táto situácia by ovplyvnila každodenný život takmer každého z nás.

A čo sa týka rozpočtu, uvedomujeme si potrebu alokácie zdrojov, ale nemalo by to byť na úkor tradičných politík, ktoré sú pre Slovensko a ďalšie krajiny V4 kľúčové – programy súdržnosti a podpory pôdohospodárstva a vidieka.