Dialóg s Ruskom aj Čínou podporujú všetky veľké politické strany

Ilustračný obrázok. Jaroslav Věšín: Ako sa tá naša dedinka volá..? (1887) - fragment olejomaľby. [Web umenia/SNG]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Parlamentné voľby 2020

VOĽBY 2020 | Čo vo svojich programoch hovoria strany o Moskve a Pekingu, či európskej perspektíve pre Ukrajinu? Najskeptickejšou k rozširovaniu Únie je SaS. Štyri strany by o vstupe Turecka do EÚ ani nerokovali.

Slovenské strany, ktoré podľa prieskumov dosahujú päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti (okrem ĽSNS), vo svojich programoch nespochybňujú európsku, ale ani pro-atlantickú orientáciu Slovenska. Dokonca sa k nim priamo hlásia. Najmä v oblasti budúcej spolupráce so Spojenými štátmi americkými sú však strany omnoho opatrnejšie ako kedykoľvek v minulosti.

Analýza ich politických programov v oblasti zahraničných vzťahov sa sústreďuje na štyri témy, ktoré v súčasnosti z pohľadu Bruselu patria medzi tie najkľúčovejšie. Okrem otázky budúceho rozširovania EÚ, skúma vyhliadky strán pre budúce stratégie voči Moskve a Pekingu. Zároveň sa výskum pozrel na ich názory na ďalšie rozširovanie kompetencií EÚ v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Najskeptickejšia je k rozširovaniu Únie SaS

Ďalšie rozširovanie Európskej únie ostáva medzi dvadsať sedmičkou kontroverznou témou. Poslednou ranou pre jeho podporovateľov bolo odmietnutie zaradiť Severné Macedónsko a Albánsko medzi oficiálne kandidátske krajiny koncom minulého roka. Hoci Eurokomisia prišla začiatkom februára s novou metodikou prístupového procesu, horká chuť pomalého vyjednávania minulých rokov dodáva celému nastaveniu príznak skepsy.

Najmä západný Balkán patrí od vzniku SR medzi hlavné priority slovenskej zahraničnej politiky a zdá sa, že to tak ostane aj po februárových voľbách. Politiku rozširovania Európskej únie totiž podporuje väčšina slovenských politických strán.

SMER-SD hovorí, že ide o „jediný spôsob, ako zabezpečiť udržateľnú regionálnu stabilitu“. Prístupový proces je potrebné podľa Petra Kmeca, poradcu premiéra a zahraničnopolitického experta strany, „oživiť“: „Naša podpora neznamená nekritický prístup. V prípade nedostatočného pokroku využívame bilaterálny dialóg,“ vysvetľuje.

Väčšina strán hovorí o „podpore“ (Sme rodina, Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, KDH), zväčša však nekonkretizujú, čo by zahŕňala. Z vyjadrení straníckych predstaviteľov sa však dá vyčítať, že by chceli stavať na vybudovanom know-how slovenských expertov a diplomatov.

Krajiny, ktoré sú dnes na čakacej listine na vstup do EÚ sú podľa Ivana ŠtefunkaPS/Spolu v omnoho ťažšej situácii, v akej bolo pred vstupom do bloku Slovensko. Zároveň na nich pôsobia ďalšie silné tlaky najmä zo strany Ruska: „Ak sa EÚ vzdá svojich záujmov v tomto regióne a miestne krajiny stratia víziu prozápadnej budúcnosti, vytvorené vákuum ostatné veľmoci veľmi rady vyplnia svojimi vlastnými záujmami,“ uviedol.

Eurokomisia predstavila novú metodiku prístupového procesu, nie všetky kandidátske krajiny sa tešia

Kým Severné Macedónsko a Albánsko zmeny vítajú a vnímajú pozitívne, Turecko považuje prístup Bruselu za diskriminačný. Slovensko vidí v novej metodike „dobrý základ“ ďalšej spolupráce.

Národniari z SNS chcú ďalší vývoj „sledovať“. Jaroslav Paška z SNS si myslí, že aktivity Ruska a Číny nie sú na Balkáne tak zásadne, a preto je z jeho pohľadu dôležité sledovať najmä postoje investorov z arabských krajín, primárne zo Saudskej Arábie. Podľa Medzinárodného menového fondu však ostávajú Čína, Rusko a Turecko po EÚ najväčšími investormi v regióne.

SaS je k ďalšiemu rozširovaniu Únie najskeptickejšia. Za „žiaduce“ považujú priamo „oficiálne pozastavenie prístupového procesu pre kandidátske krajiny“. V programe sa strana hlási k názoru, že je lepšie jedného člena neprijať, ako prísť o ďalších, a preto požaduje stopku do času, „kým nepríde ku konsolidácii pomerov v samotnej EÚ“.

Rozširovanie o Turecko úplne odmieta KDH, OĽaNO, SNS aj Sme rodina.

Ukrajina v Európe by pomohla Slovensku

O európskej perspektíve pre Ukrajinu, ktorá je podľa strán dôležitá aj z pohľadu rozvoja Slovenska, hovoria vo svojich programoch len Sme rodina, OĽaNO, PS/SpoluKDH.

Martin KlusSaS pripomína, že hospodárske benefity by Ukrajina ako súčasťou európskeho integračného priestoru priniesli najmä východnému Slovensku: „Už počas otvárania asociačnej dohody sme tvrdili, že je potrebné v tomto duchu (európskej perspektívy, pozn. red.) pokračovať,“ tvrdí Klus.

Obdobný názor zdieľa aj Sme rodina. „Integrácia Ukrajiny do jednotného trhu EÚ pomôže pri odstraňovaní disparít v regionálnom rozvoji Slovenska,“ píšu Kollárovci v programe. PS/Spolu vo svojom Bode zlomu tvrdí, že európska budúcnosť Ukrajiny je pre Slovensko „kľúčová“.

„Ukrajina je náš sused, a preto je pre nás strategicky výhodné, aby sa hranica Európskej únie posunula z našich hraníc ďalej na východ,“ uviedla v rozhovore pre EURACTIV.sk europoslankyňa a jedna z tvorcov programu KDH v oblasti zahraničných vecí, Miriam Lexmann.

Za ľudí by chceli Ukrajincom pomáhať aj prakticky, na schengenských hraniciach. Východného suseda spomína strana v bode o „zjednodušovaní a kapacitnej podpore vybavovania vízovej povinnosti pre návštevníkov z prioritných cieľových trhov aj pracovnej sily pre odvetvie cestovného ruchu“. Rada EÚ odobrila liberalizáciu vízového režimu pre Ukrajinu v máji 2017. Slovenská republika v súčasnosti registruje viac ako 20 tisíc pracovníkov z Ukrajiny.

Poradkyňa prezidentky: Špeciálny status Donbasu nemôže obmedziť euroatlantickú integráciu Ukrajiny

Hoci z parížskeho stretnutia Normandskej štvorky podľa Jany Kobzovej nevzišli prekvapenia, veci, na ktorých sa lídri dohodli, sú výnimočné a dôležité najmä pre ľudí, ktorí vo východnej Ukrajine žijú.

O podpore ukrajinského členstva v NATO píše len OĽaNO. Naopak, tieto snahy vníma rozporuplne najmä SNS.

Väčšina je za ďalšie sankcie voči Rusku

Napriek zdaniu silného rozkolu pri otázkach budúcej spolupráce s Ruskom, žiadna politická strana neodmieta ďalší dialóg s Moskvou. Rozdiel je predovšetkým v postoji k európskymi sankciám, ktoré dvadsaťosmička uvalila na Rusko po anexii Krymu, alebo v jednoznačnosti označenia krajiny za hrozbu pre Slovensko.

Najotvorenejšie sa k Rusku vo svojom programe stavia SNS. „Sme za efektívny dialóg na všetky svetové strany a za priateľské vzťahy ako na západ, tak aj na východ,“ píšu v programe národniari, ktorých predseda navštívil v minulom roku Rusko najviac zo všetkých krajín sveta. Podľa Jaroslava Pašku strana uznáva, že „pri zásahu voči Ukrajine a Krymu došlo k porušeniu medzinárodného práva“. Východiská zo situácie však „netreba hľadať vo vojnovom konflikte, ale v mierových riešeniach, ktorými sú diskusie“. SNS v nich vidí „rezervy na oboch stranách“.

Za ľudí má realistický prístup: „Naša strana nevníma Rusko ako strašiaka alebo nepriateľa, pre Európu je dôležitá ekonomicky, politicky aj vojensky. Ale nebuďme naivní: Rusko má v Eurázii jasnú politiku vyše dvanásť rokov,“ hovorí Tomáš Valášek, garant strany v oblasti bezpečnosti a zahraničných vzťahov. Dodáva, že by sme boli „hlúpi, ak by sme Rusku v týchto záujmoch pomáhali“. PS/Spolu chce pri každom bilaterálnom stretnutí so zástupcami Ruskej federácie pripomínať neuznanie anexie Krymu a nastoľovať tému „zastavenia agresie na východnej Ukrajine ako podmienku zlepšenia obchodných a politických vzťahov“.

Smer-SD by chcel s Ruskom udržiavať „kritický dialóg na politickej úrovni“. Peter Kmec hovorí, že strana podporuje „duálny prístup – uvoľňovanie platných reštrikcií iba pri splnení jasne definovaných podmienok, predovšetkým úplnej implementácie Minských dohôd v kombinácii so spoluprácou všade tam, kde je to možné a v našom záujme“.

Viacerí predstavitelia strán najmä zo Sme rodinaSNS upozorňujú, že z ich pohľadu európske sankcie voči Ruskej federácii zatiaľ nepriniesli želané výsledky. Väčšina skúmaných strán by sa postavila za ich predlžovanie dovtedy, pokiaľ by Kremeľ nezmenil svoju politiku voči Ukrajine.

Kollárovci považujú vo všeobecnosti sankcie za „ekonomický nezmysel“. Ich ďalšie predlžovanie „záleží na rozpoložení budúcej vlády, uvidíme,“ konštatuje vedúci pracovnej skupiny pre medzinárodné vzťahy hnutia, Ľudovít Goga.

Jasné áno v tejto súvislosti hovoria Za ľudí, OĽaNO, koalícia PS/SpoluKDH, ktoré dodáva, že „Rusko sa jednoznačne snaží podkopať jednotu Únie a Severoatlantickej aliancie a oslabiť ich“. Martin KlusSaS si nemyslí, že by „Slovensko malo ísť hlavou proti múru a bojovať proti sankciám“, najmä vtedy, ak sa v Únii nájde konsenzus.

O Číne za nás Brusel nerozhodne

Ďalšia veľmoc, ktorá sa v ostatnom období dostáva do centra pozornosti zahraničnopolitického diskurzu je Čína. Na rozdiel od svojich vyšehradských partnerov nemá Slovensko stratégiu toho, ako sa postaviť k čínskym investíciám, či budovaniu infraštruktúry siete piatej generácie (5G) (viac aj v analýze programov z oblasti digitalizácie).

Vzhľadom na to, že Európska komisia necháva členským krajinám priestor na vyjadrenie vlastných strategických záujmov aj v témach, ktoré súvisia so vzťahmi s Čínou, nová vláda sa bude musieť bezpodmienečne rozhodnúť, aké ciele si v spolupráci s Pekingom nastaví.

Táto strategická výzva však – súdiac podľa programov – mnoho strán v programe neoslovila. Jasný odkaz formulovala len koalícia PS/Spolu a strana Za ľudí. Trubanovci plánujú audit existujúcich bilaterálnych obchodných a investičných vzťahov a zváženie zotrvania vo formáte 17+1, či projekte Hodvábnej cesty. Ivan Štefunko prízvukuje aj obozretnosť v súvislosti s obchodnou vojnou medzi Spojenými štátmi a Čínou, nakoľko jedným z jej výsledkov môžu byť aj „clá na európske výrobky“.

Za ľudí poukazuje najmä na diskriminačné praktiky Pekingu pri vstupe zahraničných firiem na čínsky trh, proti ktorým chce „jasne vystupovať“. Strana nemieni pripustiť „také typy investícii alebo taký dlh voči Číne, aby mala krajina Slovensko pod palcom,“ hovorí Tomáš Valášek.

Ďalšie strany plány s Čínou v predvolebných programoch nespomínajú. Ich predstavitelia boli konkrétnejší aspoň v rozhovoroch. „Uvážene“ chce k Číne pristupovať Smer-SD. „Investície (napr. 5G), spoluprácu (napr. 17+1) a kultúrne vzťahy (napr. Konfuciove inštitúty) je potrebné triezvo – nie však dogmaticky – hodnotiť aj z pohľadu bezpečnosti,“ vysvetľuje Peter Kmec. Záujmom je podľa neho „upozorňovať Čínu na zodpovednosť v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia, mierového riešenia sporov a v ďalších oblastiach, ako ľudské práva, či environmentálna zodpovednosť“.

OĽaNOKDH akcentujú nutnosť poukazovania na dodržiavanie ľudských práv. Najmä KDH by bolo zo všetkých strán najnáchylnejšie postaviť sa za Washington a vážne uvažovať o návrhoch amerického prezidenta odmietnuť čínsku technológiu v budúcej telekomunikačnej a mobilnej infraštruktúre.

Čína v hľadáčiku stredoeurópskych politikov: Jednotlivo sú krajiny V4 v rokovaniach s Pekingom príliš slabé

Oficiálna politika aj verejná mienka o Číne sa v krajinách Vyšehradu značne odlišuje. Najväčším potenciálom pre štvoricu je podľa analytikov pevné zakotvenie v európskej zahraničnej politike, nakoľko ako väčší celok môžu lepšie ovplyvniť ďalšie vyjednávania s Čínou.

Hoci do Číny v súčasnosti prúdi podľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdii len 1,6 percent slovenského exportu, strany ako SNSSme rodina akcentujú ekonomické výhody, ktoré obrovský čínsky trh predstavuje. V priamych investíciách na Slovensku je Čína dokonca až na štvrtom mieste spomedzi ázijských krajín, ďaleko za Japonskom, Tajvanom a Južnou Kóreou. Ako ale ukazujú skúsenosti vyšehradských partnerov, možností je neporovnateľne viac.

Pri otázkach dodržiavania ľudských práv preto navrhuje dvojica spomínaných strán „citlivosť“ a „veľmi opatrnú diplomaciu“. Podľa Jaroslava Pašku (SNS) musia slovenskí predstavitelia „vedieť otvárať (ľudskoprávne, pozn. red.) otázky formou, ktorá neuráža a neponižuje“.

Opatrnosť v odovzdávaní ďalších kompetencií Bruselu

V oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa na bruselskej pôde v súčasnosti rieši ešte jedna strategická téma. Podľa Európskej komisie by sa na systém volenia kvalifikovanou väčšinou (tzv. QMV) v Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) malo prejsť aj v ďalších troch oblastiach. Znamenalo by to, že v témach ako nové (1) sankcie, pozícia EÚ pri (2) porušovaní ľudských práv a ďalšie (3) civilné misie EÚ, by mohlo 55 percent členských štátov alebo krajiny, zastupujúce 65 percent európskej populácie, prehlasovať menšinu.

Práve tento nástroj môže podľa mnohých posilniť reakčnú schopnosť Únie pri medzinárodných konfliktoch, či v dramatických časoch, kedy na jej rýchlu reakciu čaká celý svet. Na druhej strane približne rovnako veľká skupina odmieta dať na to Únii kompetencie. Dôvodom je podľa nich možná strata národnej suverenity, či záujmy veľkých krajín, ktoré by mohli v budúcnosti prevalcovať pozície menších štátov.

Slovenské politické strany sú aj preto v podpore systému QMV v SZBP skôr opatrné. PS/Spolu tvrdí, že kvôli zefektívneniu by vo vybraných témach podporila prechod na väčšinové hlasovanie v Rade. Osobitne by malo ísť o „implementáciu rozhodnutí EÚ, strategickom operačnom veliteľstve EÚ, spoločnom financovaní vojenských misií, spoločnom vývoji a nákupe“. Zvyšná časť politického spektra je opäť omnoho skeptickejšia.

Za ľudí hovorí o „dileme“, avšak z dlhodobého hľadiska by väčšia európska flexibilita Slovensku podľa strany „vyhovovala“. „Trápi nás, keď si nejaká krajina postaví hlavu, pretože má napríklad o niekoľko mesiacov voľby a chce ukázať, že vie vzdorovať Bruselu, a potom vie zablokovať aj dôležité veci,“ vysvetľuje Tomáš Valášek. Hoci sa podľa neho môže stať, že sa QMV využije na prehlasovanie malých štátov, čo posilní „tézy extrémistov, populistov a fašistov“, myslí si, že ide o systém, ktorý by Slovensku „vyhovoval a k čomu potrebujeme v nejakom čase prejsť“.

Podobný názor zdieľa strana Smer-SD, ktorá hovorí o kompromise. Expert strany Peter Kmec uviedol, že súčasné turbulentné časy nepredstavujú „optimálne obdobie pre dosiahnutie zásadnej zmeny súčasného stavu“. Na druhej strane priznáva, že systém „zlepší schopnosť EÚ prispievať k riešeniu kríz vo svete“. Spomínaným kompromisom by tak malo byť zachovanie poistiek, „na základe ktorých existuje možnosť dodatočne požiadať o jednomyseľnosť na Európskej rade,“ dodáva Kmec.

Na vážkach je aj OĽaNO. Jaroslav Naď, dvojka na kandidátke hnutia, tiež hovorí, že na zmeny momentálne nenastal čas: „Zatiaľ tam nie sme.“ Nutnosť zachovania suverenity zdôrazňuje KDH. „Ak by boli štáty prehlasované inými členmi, prestali by sa rešpektovať dohody,“ tvrdí europoslankyňa Miriam Lexmann.

Jednoznačne proti sú SaS, Sme rodinaSNS.