Krajiny V4 a Turecko: Obchod riešia napriamo, hodnoty cez Brusel

Ilustračný obrázok. [TASR]

English

Hoci špecifická kapitola vzťahov V4 a Turecka prakticky neexistuje, pätica krajín si je vedomá dôležitosti obchodnej spolupráce a strategickej podpory. Krajiny Vyšehradu však svoje postoje voči Turecku v ľudskoprávnych a občianskych otázkach po posilnení moci vlády prezidenta Erdoğana radšej koordinujú cez Brusel.

Súčasné politické vzťahy medzi krajinami Vyšehradskej štvorky a Tureckom sú primárne determinované strategickými otázkami – členstvom všetkých piatich krajín v Severoatlantickej aliancii, ako aj spoluprácou v súvislosti s Európskou úniou.

Štvorica stredoeurópskych krajín pokračuje v podpore Turecka na ceste do Únie, hoci výroky niektorých ich predstaviteľov mnohokrát naznačujú opak. Bilaterálne vzťahy sa rozvíjajú najmä na báze obchodných a hospodárskych aktivít, hoci kultúrna spolupráca zohráva stále dôležitejšiu úlohu, najmä v prípade Maďarska.

Ťažkosti vo vzťahoch starých členov Únie a Turecka, vyplývajúce z nezrovnalostí vo vnímaní záujmov a hrozieb, sa priamo v spolupráci medzi Ankarou na jednej strane a Prahou, Budapešťou, Varšavou a Bratislavou na strane druhej, neodzrkadľujú. No politická situácia v Turecku a regióne okolo tejto krajiny, ako aj vzťahy so západnými spojencami, sa vo všetkých štyroch krajinách pozorne sledujú. Vyšehradská štvorka z týchto dôvodov necháva radšej Ankaru karhať skôr z Bruselu.

Vyšehradské nálady voči vstupu Turecka do EÚ

Od roku 2005, kedy sa Turecko stalo oficiálne kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie, sa vo všeobecnosti krajiny V4 stavali k tureckému členstvu pozitívne. Dôraz sa však v ostatných dvoch rokoch kladie na potrebu demokratizácie a rešpektovania ľudských práv ako zásadných podmienok, po ktorých nebudú krajiny brániť vstupu Turecka do EÚ.

Po nevydarenom puči, zásahu v Sýrii a zbližovaniu Turecka s Ruskom sa vo Vyšehradských krajinách objavili silnejúce hlasy po zmrazení rokovaní s Ankarou, či zrušení kandidátskeho statusu aj od tých, ktorí predtým turecké členstvo podporovali.

S nárastom islamofóbie a negatívnej proti-migračnej rétoriky, špecifickej pre krajiny strednej Európy, sa síce niektorí politici vyjadrili kladne voči dohode medzi EÚ a Tureckom, no negatívna nálada voči Turecku výrazne vzrástla. Argumenty sa delili zväčša na politické, zahranično-politické, bezpečnostné (rieši sa postavenie Turecka v NATO) a kultúrne, no diskusia o ekonomických otázkach – s výnimkou finančnej nestability Turecka od leta 2018 – v podstate chýba. Celkovo Turecko získava vo verejnom diskurze krajín V4 veľmi malý priestor.

Babiš: Česko a Slovensko majú spoločný záujem, aby európsky projekt fungoval

Český premiér na spoločnom rokovaní so slovenskou vládou potvrdil, že sa mu nepáči pripravovaný rozpočet Únie, že jej agentúru Frontex nepotrebujeme a že spolupráca vo V4 je „perfektná“.

Česká republika

Praha kandidatúru Turecka na vstup do Únie podporuje a zdôrazňuje najmä veľkosť tureckého trhu a strategickú polohu partnera v NATO v súvislosti s bezpečnosťou Európy. Od vstupu Českej republiky do Európskej únie sa voči tureckému členstvu vyjadrovali pozitívne premiéri (Mirek TopolánekPetr Nečas) a kandidatúru dlhodobo podporoval aj predchádzajúci prezident Václav Klaus.

Osobitne tvrdé postavenie z predstaviteľov štátov V4 zastáva už niekoľko rokov český prezident. Miloš Zeman sa opakovane vyjadroval proti tureckej kandidatúre, pripomínal postupujúcu islamizáciu krajiny, odmietol dohodu s Európskou úniou o utečencoch s tým, že Turecko Úniu vydiera, a ostro kritizoval zostrelenie ruskej letky na tureckom území v zime 2015.

Najviac sa proti tureckému členstvu dlhodobo v Čechách stavajú kresťanskí demokrati z KDU-ČSL. Práve oni hovoria o odlišnej kultúre mimo kresťansko-židovského dedičstva, čím sledujú rétoriku rady ďalších kresťansko-demokratických strán v Európe. Rovnako bývalý minister financií a dnes premiér Andrej Babiš sa nechal niekoľkokrát počuť, že Turecko v EÚ „nikto nechce“ a že Turecko kvôli migračnému paktu Európu iba vydiera. Napriek tomu sa sám zapojil do projektu záchrany česko-tureckého projektu výstavby elektrárne Adularya, na ktorú Česká exportná banka požičala takmer pol miliardy eur.

Špecifikom vnímania tureckej politiky v Česku sú v ostatnom období aj prípady akademikov a aktivistov. Niekoľko akademikov, ktorí z Turecka po pokuse o prevrat odišli, získali posty na českých univerzitách. Prípad humanitárnych pracovníkov Markéty Všelichovej a Miroslava Farkaša, ktorí boli zadržaní v novembri 2016 pri pokuse o prechod turecko-irackej hranice, obvinení z príslušnosti ku kurdskej milícií a následne odsúdení na vyše šesť rokov odňatia slobody v tureckom väzení, posilnil negatívne vnímanie „nového Turecka“ v Čechách.

Rovnako rezonoval aj prípad Saliha Maslema. Bývalého lídra časti sýrskych Kurdov český súd vo februári 2018 prepustil zo zadržania, o ktoré požiadala priamo Ankara.

Názor na aktivity oboch Čechov sa zdá byť v spoločnosti rozdelený na modernú ľavicou (vrátane Pirátskej strany a časti Zelených), ktorá ich vníma ako bojovníkov za slobodu, a ostatných, pre ktorých sú Markéta a Mirek dobrodruhovia, ktorí mali smolu, no vo všeobecnosti nie je sporné, že ich odsúdenie nie je spravodlivé. V prípade Saliha Maslema sa premieta pozitívne vnímanie Kurdov v českej spoločnosti, ktoré narástlo po boji sýrskych Kurdov s ISIS. Vplyv na to v Čechách majú aj sociálne siete a stránky, ktoré oslavujú kurdskú odvahu a vytvárajú dojem, že sa jedná o veľmi progresívne spoločenstvo, ktoré spoločnosť kladie do protiváhy k islamizmu a stavia na nafúknutej českej islamofobii.

Turecko: Dvoch Čechov odsúdili na šesť rokov

Humanitárni pracovníci Markéta a Mirek mali podľa Turkov podporovať kurdské milície, ktoré Ankara považuje za teroristov.

Maďarsko

Plnú podporu členstvu vyjadruje Turecku aj Maďarsko, jeho premiér Viktor Orbán a minister zahraničných vecí  Péter Szijjártó. Turecko je vnímané ako depozitár bezpečnosti a významný hospodársky partner. Budapešť sa chce v prvom rade vyhnúť tomu, aby sa opakovala situácia z rokov 2015 a 2016 a Európu by opäť zasiahla nová vlna utečencov.

Vládne vyhlásenia v ostatných dvoch rokoch sa tureckej vlády dotýkali pomerne priaznivo. Podľa Budapešti má Ankara právo a aj povinnosť odpovedať a čeliť teroristickým hrozbám. Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu bol jedným z prvých predstaviteľov na vysokej úrovni z krajín EÚ, ktorí navštívili Turecko po pokuse o prevrat v roku 2016. Viktor Orbán gratuloval tureckému prezidentovi po tohtoročných voľbách ešte predtým, ako boli známe prvé výsledky prezidentského a parlamentného plebiscitu.

Relatívne nový sociálny fenomén, ktorý súvisí s domácimi maďarskými náladami aj v súvislosti so vstupom Turecka do Európskej únie, je narastúci neo-turanizmus. Ten sa stáva aj súčasťou maďarskej agendy. Niekoľko organizácií, skupín a združení propaguje myšlienku spoločného tureckého dedičstva v Maďarsku (vrátane hnutia Jobbik) a spolupracuje na organizovaní rozsiahlych podujatí, napríklad zhromaždenia Kurultáj, ktoré prepája turkických obyvateľov, žijúcich v južnom Maďarsku. Pozornosti sa im dostalo aj v turkických krajinách.

Vládna strana Fidesz zohľadnila domáci vývoj a turkickým štátom sa postupne otvorila. Maďarsko, využívajúce koncept spoločného historického a kultúrneho dedičstva, sa pripojilo k viacerým organizáciám tohto zamerania. V roku 2014 sa stala pozorovateľskou krajinou v organizácii TÜRKPA (Parlamentné zhromaždenie turkicky hovoriacich krajín), v septembri 2018 sa maďarský predseda vlády pripojil k summitu Turkickej rady.

Od novembra 2018 je Maďarsko plnohodnotným členom TÜRKPA. „Naši turkickí bratia nás medzi seba prijali,“ hovoril pri tejto príležitosti počas slávnostného ceremoniálu predseda maďarského parlamentu László Kövér.

V4 sa spojila proti povinným kvótam. Únia ich uložila k ľadu

V oblasti migrácie presadzuje V4 jednotný názor: Európska únia by sa mala vzdať akejkoľvek myšlienky povinného mechanizmu premiestňovania utečencov. Závery júnového summitu Európskej rady tak potešili celý región.

V dôsledku spomínaných faktorov maďarská vláda nemá tendenciu vyjadrovať sa, či nadmerne zdôrazňovať otázky ľudských práv v rámci domáceho politického vývoja v Turecku, a podobne ako ďalšie krajiny Vyšehradu necháva túto rétoriku na Brusel.

Napriek tomu maďarské médiá stále pozorne sledujú politickú trajektóriu Turecka. Zatiaľ čo pro-vládne médiá majú tendenciu zdôrazňovať dôležitosť Turecka pre bezpečnosť Maďarska, iné, kritickejší poukazujú na autoritárske tendencie, veľký počet zadržaní a povahu zmeny režimu v Turecku. Dokonca nedávna návšteva Recepa Tayyipa Erdoǧana v októbri 2018 našla v maďarských médiách rad kritikov.

Poľsko

V oblasti prístupu Turecka do EÚ vyhlasuje podporu dôsledne aj Varšava. Základom pre túto pozíciu je dohoda o priateľstve a spolupráci, podpísaná ešte v roku 1993, v ktorej sa obe strany zaviazali k vzájomnej podpore pri snahe „prekonať všetky rozdiely v Európe“.

Od začiatku formálneho úsilia Turecka stať sa členom Únie považuje Varšava túto cestu za páku na modernizáciu moslimskej krajiny. Táto pozícia sa zachovala od začiatku predchádzajúceho desaťročia a nebola podkopaná ani zmenami v poľských vládach, ani rastúcimi kontroverziami a nedorozumeniami medzi Ankarou a Bruselom. Skutočnosť, že takáto pozícia nebola podrobená žiadnym úpravám, je však zdrojom nedostatku aktuálnej diskusie v Poľsku o možnom pristúpení Turecka k EÚ.

Oficiálne stanovisko Poľskej republiky ku kľúčovým otázkam vo vzťahoch s Tureckom sú iba zriedkavo formulované. Otázky týkajúce sa vnútornej situácie v Turecku a jeho vzťahov s Bruselom, členskými krajinami Únie, Spojenými štátmi a jej susedmi sa ale stávajú predmetom verejnej diskusie, najmä v médiách.

Poľsko ako členský štát Európskej únie neprijíma samostatné stanoviská voči Turecku a svoju pozíciu koordinuje na základe postoja Európskej komisie a Európskeho parlamentu. V osobitných prípadoch, medzi ktorými je v prvom rade dohoda o migrácii z marca 2016, Varšava plne podporuje bruselský model spolupráce s Ankarou. Poľsko považuje Turecko za kľúčovú krajinu pre riešenie problému migrácie vo východnom Stredomorí.

Rovnako ako ostatné európske krajiny sa vláda vo Varšave dištancuje od krokov Ankary voči jednotlivcom a inštitúciám, ktoré obviňuje z organizovania pokusu o prevrat v júli 2016, vrátane hnutia Gülenovcov. V Poľsku sa v tejto súvislosti spomína najmä Vistulova akadémia a Dunajská nadácia. Tureckým požiadavkam na zatvorenie týchto zariadení a vydanie niektorých ich zamestnancov tureckým zložkám spravodlivosti Varšava nevyhovela. Neakceptuje totiž tureckú argumentáciu a tvrdí, že nie je dostatočná na to, aby ich konkrétne osoby z krajiny vyhostila. Okrem toho vznikajú pochybnosti o tom, či by tieto osoby mohli následne počítať so spravodlivými súdnymi procesmi.

Turecku chýbajú odborníci, zatýkanie akademikov a aktivistov ale neprestáva

Odliv mozgov riešia Turci rozličnými opatreniami. Lákadlami pre návrat domov sú aj nemalé vedecké granty. No čistky medzi odborníkmi neutíchajú a tých, ktorí boli prepustení na základe podozrení z protivládnej činnosti, nie je možné opäť zamestnať.

Slovenská republika

Slovenská republika od začiatku prístupových rokovaní podporovala plné členstvo Turecka v bloku a odmietala „oklieštené členstvo“, prípadne inú formu partnerstva.

Vzájomné vzťahy Slovenska a Turecka sú dnes výborné a nemáme medzi sebou žiadne otvorené otázky, tvrdil po návšteve Ankary slovenský minister zahraničných vecí v roku 2017. Podobne optimistické bolo aj Lajčákovo tohoročné stretnutie (novembra 2018) s tureckým prezidentom, ministrom zahraničných vecí a následne aj predsedom Zahraničného výboru tureckého parlamentu.

„Miroslav Lajčák potvrdil podporu Slovenska prístupovému procesu Turecka do EÚ pri splnení všetkých podmienok členstva, pričom vysoko ocenil úsilie Turecka v tomto smere, ako aj materiálne zdroje, ktoré krajina vynakladá pri zvládaní utečeneckej vlny,“ uvádza sa v tlačovej správe slovenského rezortu diplomacie, ktoré stručne charakterizoval aj súčasné nastavenie Bratislavy voči Turecku.

Priamočiare vytýkanie spôsobu riešenia konkrétnych prípadov, s ktorými by mohla mať v oblasti ochrany ľudských práv Slovenská republika v Turecku problém, však podľa všetkého slovenská diplomacia do Ankary neniesla. Slovensko ostáva v tejto otázke v úzadí a spolieha sa na aktivity Európskej komisie, či europarlamentu.

Najhlasnejšími odporcami vstupu Turecka do Únie sú v slovenskej vlády národniari (SNS). „Turecko ani historicky, ani kultúrne, ani geograficky nepatrí do Európy,“ hovoril predseda strany a dnes predseda Národnej rady, Andrej Danko v roku 2013 a svoj názor nezmenil.

„Európska únia sľubuje Turecku integračnú budúcnosť a miliardy eur, ak na jej územie nepustí 2,8 milióna migrantov zo Sýrie. V skutočnosti väčšou hrozbou ako necelé tri milióny Sýrčanov je pre Európu 75 miliónov Turkov, povedal v roku 2016.

Eurokomisia verí v nový začiatok vo vzťahoch s Ankarou

Turecko plánuje splniť chýbajúce kritériá pre liberalizáciu víz do Európskej únie, no Brusel chce na slobode vidieť prominentných aktivistov a akademikov.

Spojitosti: Obchod, vzdelávanie a kultúrna spolupráca

Spoločným motívom pozitívnych nálad pri stretnutiach najvyšších predstaviteľov jednotlivých krajín Vyšehradu s tureckými predstaviteľmi je v prvom rade obchod. Dôraz sa však kladie aj na ďalšie druhy spolupráce, či už v kultúrnej alebo vzdelávacej oblasti. Táto vzájomná spolupráca sa potom výrazne reflektuje aj v nastavení jednotlivých krajín pri podpore členstva Turecka v Únii.

Česká republika

Turecký trh s vyše 80 miliónmi spotrebiteľmi patrí k významným obchodným partnerom Českej republiky, o čom svedčí aj objem vzájomnej obchodnej výmeny. Minulý rok dosiahol jeho objem takmer 34,5 miliárd eur, pričom export českého trhu z neho predstavoval až 20,5 miliardy eur. Česká republika teda predstavuje najvýznamnejšieho partnera z krajín V4 pre Turecko.

Hlavným vývozným artiklom Prahy ostávajú automobily spoločnosti Škoda Auto a príslušenstvo a diely do motorových vozidiel. Aj Turci do Čiech v najväčšom objeme vyvážajú najmä motorové vozidlá, no významné sú aj výrobky textilného priemyslu. Obľúbené je aj takzvané kufríkové podnikanie, kedy malí podnikatelia nakupujú v Turecku najmä textil a galantériu a tú následne predávajú v Čechách.

Okrem turizmu sa začína v odvetví služieb rozvíjať aj oblasť stavebného sektora, kde sa projektových tendrov v druhej krajine zúčastňujú firmy Metrostav-Ankara Inšaat resp. BRC International.

Maďarsko

Po roku 2010, od kedy sa Budapešť snaží o vytvorenie užších hospodárskych vzťahov s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ (takzvané Východné otvorenie), zohrávalo dôležitú úlohu aj Turecko. V roku 2012 vznikol Maďarsko-turecký výbor Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory. Budapešť otvorila v Turecku obchodné zastupiteľstvo, turecké a maďarské obchodné fóra sa stali pravidelnými udalosťami a aj politické vzťahy sa po roku 2013 zintenzívnili.

Hoci lídri oboch krajín plánovali objem obchodovania navýšiť až na 4,4 miliardy eur, v roku 2017 sa jeho veľkosť pohybovala na úrovni okolo 2,29 miliardy eur. Asi 1,9 percenta vývozu Maďarska smeruje do Turecka, zatiaľ čo dovoz je iba 0,9 percenta. Turecký podiel na obchode s Maďarskom je relatívne nízky, no v niektorých sektoroch hrá dôležitú úlohu.

V Turecku pôsobí približne 70 až 80 menších maďarských spoločností, ktoré ale nie sú vplyvnými aktérmi a ich aktivity sa sústreďujú na oblasti cestovného ruchu a obchodu. Turecké firmy sú v Maďarsku aktívne v oblasti logistiky a dopravy, stavebníctva a cestovného ruchu.

Takmer polovica vývozu hovädzieho dobytka z Maďarska smeruje do Turecka. Maďarsko dováža najmä bavlnu, textilné a poľnohospodárske výrobky a dôležitosť vidí krajina aj v energetickej oblasti. Nakoľko Budapešť plánuje diverzifikovať svoje dodávky energie a hľadá nové cesty, ktoré sa vyhýbajú Ukrajine, maďarská vláda intenzívne sleduje a podporuje projekt Turkish Stream, čím je v opozícii napríklad k pozícii Varšavy.

Únia posilní hranice s Tureckom, Orbán je pripravený brániť Schengen na sto percent

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) pomôže Bulharsku na jeho žiadosť s ochranou štátnych hraníc vrátane tureckej.

V kultúrnej oblasti oceňuje spoluprácu najmä Ankara. Spoločne s maďarskými orgánmi sa Turecko usiluje zachrániť osmanské dedičstvo v Maďarsku a posilniť jeho kultúrnu prítomnosť v niekoľkých inštitúciách, napríklad prostredníctvom Tureckej agentúry pre rozvoj (TIKA) alebo Kultúrneho centra Yunus Emre. Maďarsko recipročne otvorilo svoje kultúrne centrum v Istanbule v roku 2013.

Napriek tomu, že Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko v Turecku organizujú viaceré spoločné podujatia, reprezentujúce V4, najaktívnejšími ostávajú maďarské štátne a kultúre inštitúcie. Tie dokonca vyvíjajú najväčšie úsilie v propagovaní koncepcie V4 (v turečtine Visegrad dörtlüsü) v krajine.

Poľsko

Priame kontakty v oblastiach ako hospodárska a kultúrna spolupráca, cestovný ruch alebo výmena študentov sú medzi Tureckom a Poľskom už roky uspokojivé a dôsledne sa rozvíjajú. Objem obchodu v roku 2017 dosiahol 5,73 miliárd eur. Hodnota dovozu z Turecka do Poľska dosiahla 2,7 miliardy eur, zatiaľ čo poľský vývoz do Turecka presiahol 3 miliardy eur.

Na tureckom trhu pôsobilo 136 poľských spoločností, zatiaľ čo v Poľsku je približne 150 tureckých firiem. Medzi najväčších poľských investorov, pôsobiacich v Turecku, patria spoločnosti ako Asseco alebo MCI Management, obe v oblasti IT.

Aj v prípade Poľska platí, že najvyvážanejšími produktami, dovážanými z Turecka, patria automobily, výrobky textilného a čiastočne aj potravinárskeho priemyslu. Na druhej strane Poľsko vyváža elektronické zariadenia, produkty na výrobu elektrickej energie, či telefonické zariadenia.

V dôsledku menovej krízy a poklesu hodnoty líry v ostatných mesiacoch narástla atraktívnosť tureckého tovaru pre poľských obchodníkov, no znížila sa aj schopnosť tureckého trhu absorbovať tovar z Poľska.

Dôležitým faktorom, ktorý pozitívne ovplyvňuje vnímanie Turecka v Poľsku a naopak je výmena študentov. V rokoch 2004 – 2014 bolo Turecko druhou najobľúbenejšou cieľovou krajinou pre poľských študentov zapojených do programu Erasmus (takmer 4000 ľudí). Tureckí študenti predstavovali druhú najväčšiu skupinu študentov v Poľsku v rovnakom programe (takmer 13 000 v období rokov 1998 – 2014).

Podobne ako v Maďarsku, aj v Poľsku je najaktívnejšou organizáciou v oblasti podpory tureckej kultúry inštitút Yunus Emre. TIKA je v Poľsku tiež prítomná a pomerne aktívna. Medzi jej úlohy patrí najmä udržiavanie vzťahov s komunitami, ktoré sú jazykovo a etnicky prepojené s tureckými a žijú mimo Turecka. Takéto spoločenstvo predstavuje v Poľsku najmä komunitu Tatarov (približne štyri až päťtisíc osôb).

Slovenská republika

Slovensko-turecké vzťahy nadviazali na úspešný začiatok Československo-tureckej spolupráce. Od svojej samostatnosti podpísala Slovenská republika s Ankarou už 17 rozličných bilaterálnych vládnych dohôd a zmlúv, a to v oblasti hospodárskej, kultúrnej, či dokonca vojenskej spolupráce. Posledné dve dohody na vládnej úrovni mali zjednodušiť medzinárodnú cestnú osobnú a nákladnú dopravu (2014) a rozšíriť hospodársku spoluprácu (2007).

V Turecku pôsobí takmer 40 spoločností so slovenským kapitálom. Ide najmä o oblasti automobilového priemyslu, cestovného ruchu, veľkoobchodu, realít, strojárstva a energetiky. Slovenská republika registruje 36 tureckých firiem, ktoré podnikajú najmä v oblasti textilného priemyslu, služieb, automobilového priemyslu, gastronómie a spracovateľského priemyslu. Celkový objem tureckých investícii v dosiahol v roku 2017 na Slovensku 3,28 milióna eur.

Export Slovenskej republiky do Turecka v roku 2017 dosiahol 734 miliónov eur, pričom najviac exportované tovary boli výrobky v triede jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a mechanické zariadenia ich časti a súčasti. Najviac importované tovary na Slovensko boli vozidlá a ich časti a príslušenstvo, ako aj odevy a odevné doplnky.

Obe krajiny by privítali užšiu spoluprácu v oblasti energetiky a na základe schváleného memoranda majú obe krajiny spolupracovať napríklad v oblasti obnoviteľných zdrojov či v jadrovej energetike.

Maďari trhajú V4. Spolupracujú na ruskom plynovode

Budapešť podporuje Turkish Stream, ktorý konkuruje aj slovenskému projektu Eastring.

Spolupráca Slovenskej akadémia vied a tureckého TUBITAK-u v ostatnom období priniesla pomerne výraznú a úspešnú sériu 7 slovensko-tureckých vedeckých fór, pri ktorých vedecké tímy spolupracovali na projektoch v oblasti biochémie, neurobiológie, farmakológie, fyziky, seizmológie, elektrotechniky, chémie, molekulárnej biológie, parazitológie, biodiverzity a informatiky.

Vzhľadom na to, že na Slovensku žije z celej V4 najmenej Turkov (necelých 500), kultúrne aktivity Turecka sú na Slovensku zatiaľ koncentrované najmä okolo Tureckej ambasády v Bratislave. Podobne je to aj v prípade slovenskej ambasády v Ankare, konzulátu v Istanbule a honorárnych konzulátov v Izmire, Burse, Mersine, Kuşadasi, Kayseri, Trabzone, Edirne, Izmite Manavgate a v provincii Tekirdağ, ktoré však majú za úlohu generovať najmä hospodársku spoluprácu.

Turecko dlhodobo patrí medzi najnavštevovanejšie destinácie pre slovenských turistov. Každoročne ich vycestuje najmä do rezortov až stotisíc.

Možnosti spolupráce V4 + Turecko sú väčšie

Vzhľadom na obrovský trh a už existujúce rôzne druhy ekonomickej a kultúrnej spolupráce krajín V4 a Turecka by mohlo užšie partnerstvo pätice priniesť radu výhod. Malá znalosť domácej politickej situácie, historického kontextu a ekonomických reálií ale výrazne znižujú schopnosť krajín Vyšehradu sa v Turecku angažovať viac, hoci ekonomická situácia k tomu v tejto chvíli dokonca nabáda.

Krajinám V4 v súčasnosti predsedá Slovensko a vo svojom programe od júla 2018 do júna 2019 sa okrem iného zaviazalo pokračovať vo formáte tradičných rokovaní V4+. Spolupracovať na rozličných úrovniach chce Slovensko a trojica krajín najmä so štátmi Západného Balkánu, Východného partnerstva, ale aj so Spojenými štátmi, Kanadou, Izraelom, Južnou Kóreou a v neposlednom rade aj s Tureckom. Ide zároveň o jediný plán, v ktorom sa explicitne Ankara spomína.

Čo sa týka programov predsedníckych krajín V4, Slovensko sa javí ako najsilnejší podporovateľ spolupráce medzi „Štvorkou“ a Tureckom. Za ostatných 18 rokov sa totiž práve Bratislava chcela počas svojho mandátu Turecku venovať rozširovaním spolupráce, alebo podporou členstva krajiny v EÚ najviac. Turecko spomína v rozličných kontextoch Bratislava až v troch z piatich programov predsedníctva od roku 2000.

Po prvý krát sa v plánoch štvorice štátov objavuje Turecko až v programe z júna 2009, ktoré predstavila Budapešť. Práve Maďarsko možno označiť za najhlasnejšieho podporovateľa Ankary v súvislosti s Vyšehradom: „Maďarské predsedníctvo vo V4 podporuje zachovanie spoľahlivého chodu v prístupových rokovaní s Tureckom,“ písala Budapešť ako prvá takmer pred dekádou.

Vo všeobecnosti bola spolupráca V4 a Ankary „na stole“ vo ôsmich z 19 programov predsedníctiev od roku 2000, no štvorica krajín ho nikdy nepovažovala za svoju prioritu.

EÚ je pripravená obmedziť predvstupovú pomoc pre Turecko

Hoci Komisia vyplatila len 258 miliónov zo sľúbených 4,45 miliardy eur, vyčlenených v predvstupovej pomoci krajine do roku 2020, teraz zvažuje celkovú výšku krátiť.

Vo všetkých štyroch stredoeurópskych krajinách naviac všeobecné povedomie ovláda nepresná a mnohokrát zavádzajúca výučba historických reálií na školách, kde Turecko či Osmanská ríša nie sú spomínané v inom kontexte, než takom, ktoré sa ich priamo (a zväčša negatívne) týkajú. Podľa analytikov chýbajú informácie o pozitívnom prepojení tejto krajiny s stredoeurópskym regiónom a Európou všeobecne.

Zo širšej perspektívy je ťažké hľadať priestor na politickú spoluprácu V4 + Turecko v izolácii od Európskej únie. Ankara považuje Brusel a najväčšie členské štáty EÚ za svojich najdôležitejších partnerov, zatiaľ čo s krajinami V4 preferuje spoluprácu na individuálnom základe. V tomto prípade má predovšetkým záujem rozvíjať bilaterálne vzťahy, v ktorých hrá stále najdôležitejšiu úlohu hospodárska spolupráca.