Turecká vláda má v strednej Európe najbližších spojencov v Budapešti

Recep Tayyip Erdogan a Viktor Orbán. [TASR/AP/Presidential Press Service/Pool]

Krajiny Vyšehradu nie sú pre Turecko významným zdrojom investícii, no Ankara v nich vidí alternatívu k západným európskym krajinám. Nielenže Turecko podporujú v NATO aj v EÚ, ale voči režimu nie sú tak ostré. Verejná mienka vo Vyšehrade však ostáva problematická.

Snaží sa Turecko a jeho čoraz autoritárskejší režim budovať v strednej Európe podpornú základňu? Podľa analytikov určite nie v takom rozsahu, ako v iných krajinách. Dôvodom sú nielen drobné turecké diaspóry, ktoré majú v iných európskych krajinách omnoho väčší potenciál ovplyvňovať miestne dianie, ale aj pomerne negatívne vnímanie Turecka stredoeurópskou populáciou.

Najbližšie vzťahy má Turecko už niekoľko rokov s Maďarskom a spolupráca bude medzi touto dvojicou narastať pravdepodobne aj v budúcnosti. No ani jedna z ďalších troch krajín nie je výrazná pri obmedzovaní podpory Turecka v snahách o vstup do EÚ, či aktívnejšej spolupráce v rámci NATO, a to ani v čase rapídneho znižovania demokratických štandardov v Turecku.

Dve úrovne maďarsko-tureckých vzťahov

Podľa Mátého Szalaia, analytika Inštitútu pre zahraničné veci a obchod a odborného asistenta na Korvinovej Univerzite v Budapešti, by mali byť turecko-maďarské vzťahy interpretované na dvoch úrovniach. „V prvom rade na štátnej úrovni, teda vláda a vláda. A na druhej strane na úrovní elít, teda elity a elity,“ vysvetľuje.

Na štátnej úrovni je pozitívne vnímanie Turecka z jeho pohľadu podmienené niekoľkými faktormi. Prvým je geopolitická dôležitosť Turecka, ktorú Budapešť a vláda Viktora Orbána považujú za kľúčovú. Práve maďarský prezident sa v minulosti nechal počuť, že v strednej Európe sa do stretu historicky vždy dostávali najmä nemecké, ruské a turecké sily, čo považuje za nemenný historický fakt. Politika Budapešti, známa ako „globálne otváranie sa“, považuje Turecko za dôležitý nástroj pri budovaní obchodných vzťahov ďaleko za hranicami Európy, pripomína Szalai. Ankara je pre Budapešť navyše v tomto kontexte dôležitým partnerom pri riešení migračnej otázky.

Druhou oblasťou vládnej spolupráce sú ekonomické otázky. Turecko patrí do prvej dvadsiatky najdôležitejších maďarských partnerov, no potenciál je omnoho väčší. „Napriek tomu, že je vôľa o hlbšiu obchodnú spoluprácu veľká, keď sa jedná o praktickú implementáciu, vždy sa objavujú otázniky,“ vysvetľuje Szalai.

Turecko nebojuje len s vírusom, ale aj s dezinformáciami

Prepustenie tretiny väzňov, či vyhlásenie úplného zákazu vychádzania dve hodiny pred jeho začiatkom boli doteraz najkontroverznejšími opatreniami Ankary. Turci, ktorí si dnes za vzor berú najmä európsky spôsob boja s vírusom, ale intenzívne pomáhajú v zahraničí.

Do tretice považuje maďarská vláda za výrazne dôležitý budúci potenciál Turecka v oblasti obchodu, ktorý by mal narásť po prekonaní dlhej finančnej krízy, ktorá krajinu trápila ešte pred koronakrízou, a to od leta 2018. „Dnešné dobré vzťahy s Tureckom sú pre Budapešť investíciou do budúcnosti,“ tvrdí analytik.

Podobné politické boje, ktoré na domácej scéne prežíva Turecko, sa v ostatnom období objavujú aj v Maďarsku, čo je podľa Szalaia ďalší z elementov, ktoré obe vlády spája. V neposlednom rade je v kontexte medzištátnych vzťahov významná kultúrna blízkosť. Szalai však pripomína, že ide najmä o naratív, ktorý obe strany rady podnecujú, hoci základy sú komplexnejšie a nie tak jednoznačné.

Dôležitými prepojeniami tureckého režimu na Maďarsko sú však aj výrazné elity, ktoré majú dôležité postavenie nielen v podnikateľských kruhoch, ale aj so správou štátu na najvyšších úrovniach. Podľa Szalaia tento potenciál značne využívajú.

Kľúčový poľský partner v NATO

Poľsko-turecké vzťahy nie sú natoľko rozvinuté ako v prípade Turecka a Maďarska. Začiatkom 21. storočia považovala vtedajšia poľská vláda Turecko za významného kandidáta na vstup do Európskej únie a podľa Mateusza Chudziaka, výskumníka varšavského Centre pre východné štúdie, sa táto politika od vtedy zásadne nezmenila. Hoci je bilaterálny obchod na úrovni približne šesť miliárd dolárov, čo je najviac vo Vyšehrade, podľa analytika je to pre samotné Turecko aj Poľsko stále skôr „marginálna suma“.

Turecko odstupuje od migračnej dohody s Úniou

Turecko sa rozhodlo využiť kontrolu migrácie ako nástroj, prostredníctvom ktorého vyvýjalo tlak na Brusel. Dohoda o výmene utečencov medzi Tureckom a EÚ sa však za tri roky svojej existencie priamo dotkla menej ako 14 tisíc migrantov.

Z pohľadu Varšavy je kľúčové najmä turecké členstvo v NATO. „Aj pre tento fakt boli jednotlivé poľské vlády pomerne zdráhavé v kritizovaní Turecka, či tlačení na demokratizáciu štátnej a verejnej správy,“ hovorí Chudziak. Podľa neho je v poľskom záujme presviedčať Ankaru najmä o tom, že jej spolupráca s Moskvou nebude z dlhodobého hľadiska dostatočne prospešná pre Turecko. Prízvukuje „protichodné záujmy“ Turecka a Ruska napríklad v Čiernom mori, na Blízkom východe, severnej Afrike, či vo východnej časti Stredozemného mora. „Najdôležitejšie z pohľadu Varšavy je presvedčiť Turecko, aby sa vrátilo k NATO s tým, že sa na Alianciu môže spoliehať v hlavných bezpečnostných otázkach,“ vysvetľuje Chudziak.

Ďalšou konkrétnou oblasťou prepájania Ankary a Varšavy je aj tu otázka migrácie. Chudziak pripomína podobný postoj, ako má Maďarsko: „Najdôležitejšie je udržanie súčasnej spolupráce a snaha byť citlivý v prípade akýchkoľvek vnútorných aj vonkajších nepokojov,“ dodáva.

Negatívna verejná mienka v Čechách

Podľa Lucie Tungul, odbornej asistentky Katedry politológie a spoločenských vied Palackého univerzity v Olomouci a šéfky výskumu think tanku TOPAZ, vzťahy Turecka a Českej republiky formujú dva faktory. Prvým je rozdielny záujem vládnych, verejných, ale aj podnikateľských kruhov. „Verejnosť vníma tureckú politiku vo veľmi negatívnom svetle a len málokto by súhlasil s praktikami, ktoré používa turecká administratíva v domácej alebo zahraničnej politike, a to najmä v súvislosti so spôsobom, ako ich prezentujú miestne médiá,“ hovorí analytička. Aj preto je pre politikov alebo podnikateľské kruhy „ťažké propagovať česko-tureckú spoluprácu“, vysvetľuje.

Tungul hovorí, že obyvateľstvo v oboch krajinách vie len málo o tom, aké výborné vzťahy mala a stále má Ankara s Prahou, a to v podstate od vzniku oboch krajín. Československo podpísalo s Tureckou republikou prvé dohody už v 20-tych rokoch minulého storočia a od vtedy v trende pokračovali. Aj po vzniku samostatnej Českej republiky udržali diplomati dôležité kontakty, ktoré zaručili napríklad sociálne zabezpečenie, zrušenie dvojitého zdaňovania, či poplatku za turecké víza, ktorý bol v prípade Slovenska uplatňovaný až do roku 2013.

EURACTIV Podcast | Odborníčka na Turecko: Ankara pracuje na zlepšení svojej medzinárodnej povesti

Turecko vidí v strednej Európe potenciál na obchodnú spoluprácu, ale aj podporu v NATO, či rokovaniach o vstupe do EÚ. Keďže sa samotní Turci vyhraňujú voči arabskej identite, negatívne naratívy vyšehradských lídrov o „neprispôsobivých“ moslimoch neberú osobne, hovorí LUCIE TUNGUL.

O množstve dohôd mali podľa Lucie Tungul málo vedomostí aj Turci, žijúci v Česku, čo zistila na základe vlastného minuloročného výskumu. Z jej pohľadu turecká ambasáda v Prahe nebola dostatočne aktívna pri informovaní svojich občanov, čo sa však mení najmä s prítomnosťou nového veľvyslanca, Egemena Bağışa. Bývalý vrcholový politik a blízky spolupracovník Recepa Tayyipa Erdoğana bol vyjednávačom Turecka v rozhovoroch s Bruselom, aj ministrom pre európske záležitosti. Po korupčnom škandále v roku 2013 sa však z vrcholovej politiky stiahol. Ako veľvyslanec pôsobí v Prahe od novembra 2019. Aktivity veľvyslanectva sa s jeho príchodom podľa Lucie Tungul znásobili a plány pozitívne prezentovať Turecko v Čechách mala ambasáda pripravené aj na obdobie jari a leta.

V oblasti obchodu sa ambasáda snaží rovnako aktivizovať, no opäť naráža na verejnú mienku, a to podobne, ako miestna vláda. Tá má ambíciu pomôcť, no rovnako ako v podpore členstva v EÚ, či prehlbovania spolupráce v NATO, bojuje s pohľadom verejnosti. „Preto si vláda často vyberá možnosť radšej sa k Turecku nevyjadrovať,“ dodáva Tungul.

Problematický mediálny obraz na Slovensku

Aj v prípade Slovenska sú vzťahy za oponou diplomacie veľmi pozitívne, no podobne, ako v prípade Česka, narážajú na verejnú mienku slovenského obyvateľstva. Obraz o Turecku sa tu tvorí pomerne povrchne, celonárodné médiá dostávajú priestor krajine len v súvislosti s problematickými oblasťami, či nepokojmi, v najlepšom prípade ako propagovaná turistická destinácia, ktorú v minulom roku navštívilo takmer 200 tisíc Slovákov.

V tomto kontexte stojí za zmienku aj limitovaný prístup novinárov, a to nielen na Slovensku, ale v celom vyšehradskom regióne, k jazykovo prístupným informáciám o Turecku. V angličtine sú totiž najprístupnejšie buď provládne médiá, ktoré majú dostatočné zdroje na publikovanie v inom, ako tureckom jazyku, respektíve tvrdé opozičné médiá a organizácie, ktoré majú v mnohých prípadoch nejasné pozadie a mnohé sú prepojené s prívržencami Gülenovho hnutia. Vzhľadom na neznalosť mnohých tureckých reálií a nedostupnosť vyvážených zdrojov v jazyku, ktorému slovenskí novinári rozumejú, sa obraz Turecka ešte výraznejšie zahmlieva.

Slovensko a Turecko: Vzájomný obchod nerastie, hoci záujem majú obe strany (INFOGRAFIKA)

Nová slovenská vláda zatiaľ nedeklarovala, že by chcela meniť politiku voči Turecku, ktorého integračné snahy do EÚ stále podporuje. Obe krajiny prízvukujú najmä bilaterálny investičný potenciál a obchod. 

Snaha o ovplyvňovanie slovenskej domácej politickej scény sa doteraz neobjavila. Turci mali záujem udržiavať blízke vzťahy najmä počas ročného predsedníctva Slovenska v OBSE, pričom obaja šéfovia diplomacie – Mevlüt Çavuşoğlu a do februára Miroslav Lajčák – udržiavali mimoriadne dobré a časté kontakty. S nástupom novej slovenskej vlády zatiaľ nie je úplne jasné, či sa politika Bratislavy voči Ankare zásadne zmení, no predpoklady na to nie sú.

Potvrdili to aj prvé oficiálne stretnutia predstaviteľov oboch krajín. Turecká veľvyslankyňa Asligül Ügdül sa počas koronakrízy mohla stretnúť zatiaľ len s dvomi predstaviteľmi novej vlády, a to štátnym tajomník ministerstva zahraničných vecí Martinom Klusom a so šéfom parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomášom Valáškom. Obaja však naznačili, že slovenská diplomatická a politická línia voči Turecku neprejde výrazným prerodom.

Menší záujem o Slovensko zo strany Turecka je nielen v obchodnej oblasti, vzhľadom na veľkosť trhu, ale aj pre pôsobenie malej komunity Turkov na Slovensku. Pre Ankaru preto nie je prioritou udržiavať s niekoľko sto člennou diaspórou významné kontakty aj vzhľadom na to, že tu nežije silná voličská základňa žiadnej v tureckých parlamentných strán, na rozdiel od iných európskych krajín.

Turci vnímajú V4 najmä pre migračnú krízu

Existencia Vyšehradu a väčšie povedomie o štvorici krajín v Turecku narástlo najmä v čase migračnej krízy a výraznej opozície štátov proti ostatným členom EÚ, hovorí Pelin Ayan Musil. Výskumníčka Inštitútu medzinárodných vzťahov v Prahe tvrdí,  že zlepšovanie vzťahov a rozširovanie spolupráce prebieha najmä v podnikateľskom prostredí.

Krajiny sú medzi obyvateľmi rovnako známe pre svoje striktné pravidlá vízovej regulácie, čo je podľa Musil v protiklade s ambíciami vlád aj podnikateľského sektora. „Najmä v čase brexitu a stagnácie v Európe, tureckí predstavitelia propagujú práve tieto krajiny ako alternatívu k západným európskym krajinám, najmä v oblasti obchodu,“ dodáva turecká analytička.