Ambiciózne, no realistické: Slovenské predsedníctvo v OBSE chce byť aktívne najmä na Ukrajine

Slovensko prebralo predsednícku stoličku v OBSE od Talianska. [TASR/AP Photo/Luca Bruno]

Od 1. januára vedie Slovensko najväčšiu regionálnu bezpečnostnú organizáciu na svete. No hoci sa organizácia stará o stabilitu, mier a demokraciu na území, kde žije vyše miliarda obyvateľov, jej mechanizmy a efektívnosť je často pod paľbou kritiky.

Slovensko vedie od 1. januára 2019 najväčšiu regionálnu bezpečnostnú organizáciu na svete. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE),  ktorá zahŕňa 57 účastníckych a 11 partnerských štátov na troch kontinentoch, bude pod slovenskou taktovkou pracovať celý rok.

Slovensko ako predsednícka krajina bude počas nadchádzajúceho obdobia reprezentovať OBSE navonok. Funkcie úradujúceho predsedu OBSE sa ujal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák.

„Predsedníctvo Slovenskej republiky v roku 2019 chce byť ambiciózne pri podpore dialógu, dôvery a stability v oblasti OBSE, ako aj podpore dobrého fungovania organizácie. No musíme byť tiež realistickí: výziev a komplexností je mnoho. Akékoľvek ďalšie zhoršenie bezpečnosti a života ľudí v našich spoločnostiach je však neospravedlniteľné,“ uviedol Lajčák.

Slovenské predsedníctvo sa chce v roku 2019 zamerať na tri oblasti aktivít: prevenciu, sprostredkovanie a zmierňovanie konfliktov s dôrazom na ľudí, ktorých sa to týka; zabezpečenie bezpečnejšej budúcnosti; a podporou účinného multilateralizmu. Podľa slovenského ministra zahraničných vecí bude pre Slovensko prioritou aj riešenie krízy na Ukrajine.

„Slovensko sa bude aktívne zapájať do všetkých úsilí, ktoré znížia napätia, budú budovať dôveru a uľahčia dialóg,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. Dodal, že zabezpečenie bezpečného a nerušeného prístupu pre osobitnú pozorovateľskú misiu OBSE na Ukrajine bude v tejto oblasti „nevyhnutné“.

Predsednícke podujatia

Počas predsedníckeho obdobia bude Slovensko organizátorom a spoluorganizátorom približne 50 podujatí na rozličnej úrovni a takmer polovica z nich sa bude konať v Bratislave a okolí.

Vrcholným a rozsahom najväčším predsedníckym podujatím v moderných dejinách Slovenska bude Ministerská rada OBSE v decembri 2019 s očakávanou účasťou asi 70 národných delegácií, píše v tlačovej správe slovenský rezort diplomacie.

V lete 2019 sa uskutoční neformálne stretnutie ministrov zahraničných vecí OBSE. Na Slovensku sa zároveň pripravuje ďalších 12 profilových medzinárodných konferencií na najvyššej úrovni. Ich témami majú byť okrem iného antisemitizmus, násilný extrémizmus a radikalizácia, ekonomicko-environmentálne aspekty, kybernetická bezpečnosť alebo správa a reforma bezpečnostného sektora.

Na Donbase začne platiť nové prímerie. Bude sa tentokrát dodržiavať?

Zainteresované strany v konflikte na Donbase zatiaľ nikdy nedokázali udržať žiadnu z dohodnutých dohôd o prímerí, hoci vojna už trvá takmer päť rokov.

OBSE s 57 účastníckymi a 11 partnerskými krajinami je najväčšou bezpečnostnou organizáciou na svete, ktorá navyše za jeden stôl pozýva k dialógu také štáty ako Rusko, Spojené štáty americké, Turecko, Mongolsko, Kazachstan, Bielorusko, či dokonca Svätú stolicu. No hoci sa organizácia stará o stabilitu, mier a demokraciu na území, kde žije vyše miliarda obyvateľov, jej mechanizmy a efektívnosť je často pod paľbou kritiky.

Aj keď štáty s rozdielnymi názormi sedia za jedným stolom, rozhodnutia môžu byť prijímané len na základe konsenzu. Navyše, ak aj krajiny k spoločnému uzneseniu dospejú, v OBSE neexistuje mechanizmus, ktorý by nedodržiavanie záväzkov krajín sankcionoval, či inak vymáhal. Bezpečnosť ako priorita organizácie je preto vnímaná skôr komplexne.

Organizácia s približne 3 500 zamestnancami a rozpočtom necelých 139 miliónov eur bojuje najmä s udržateľnosťou svojich činností. Počas slovenského predsedníctva sa bude diskutovať aj o finančnom zabezpečení chodu OBSE, čo sa považuje za pomerne kontroverznú tému, nakoľko rozpočet organizácie z roka na rok klesá.

Je však faktom, že množstvo informácií a skúseností z konfliktných zón v objeme, ako ho za vyše 25 rokov existencie (pretransformovanej z Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) nadobudlo OBSE nemá žiadna iná Štruktúra na svete. V 16 terénnych operáciách, do ktorých je dnes OBSE zapojená pôsobí takmer 2 900 pracovníkov.

Podobne, máloktoré volebné pozorovateľské misie dosahujú takú kvalitu a uznanie ako je to v prípade misií 57-člennej organizácie.

Nekonfliktná činnosť

O fungovaní OBSE rozhodujú rozhodovacie orgány. Stála rada a Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu sú orgány, ktoré prijímajú rozhodnutia o vojenských aspektoch bezpečnosti a tvoria ju veľvyslanci členských krajín. Tí sa stretávajú každý týždeň. Ministerská rada, teda šéfovia diplomacií 57 krajín sa stretávajú raz ročne.

Sekretariát OBSE sídli vo Viedni. Na jeho čele je generálny tajomník, v súčasnosti Švajčiar Thomas Greminger. Centrum pre prevenciu konfliktov, ktoré spadá pod sekretariát, vedie od roku 2015 slovenský diplomat Marcel Peško.

Medzi inštitúcie, ktoré OBSE zahŕňa, patrí aj Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktorý sídli vo Varšave a sústreďuje sa najmä na pozorovanie volieb; predstaviteľ pre slobodu médií, ktorí v súčasnosti monitoruje vyše 300 prípadov slobody médií; vysoký predstaviteľ pre otázky národnostných menšín, ktorý sídli v Hágu a v neposlednom rade aj Parlamentné zhromaždenie. To združuje viac ako 300 členov národných parlamentov účastníckych krajín.

Delegácia Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení OBSE je zložená zo štyroch členov a štyroch náhradníkov. Jej vedúcim je poslanec Peter Osuský (SaS).

V OBSE každoročne predsedá iný členský štát, pričom trojica krajín predošlého, súčasného aj budúceho predsedníctva spolupracuje v takzvanej Trojke.

Slovensko prebralo predsednícku stoličku od Talianska. Kto ho však v januári 2020 vystrieda zatiaľ nie je jasné.

Kyberanalytik OBSE: Najmenej pripravené štáty môžu bez zlých úmyslov napáchať najväčšie škody

BEN HILLER radí Slovensku sa počas predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zamerať na zavedenie mechanizmov, ktoré medzi krajinami vybudujú v kybernetickej bezpečnosti dôveru.

Slovenská republika k predchodcovi OBSE (KBSE) pristúpila v deň svojho vzniku, 1. januára 1993, pričom nadviazala na aktívne členstvo Československa. Česko-Slovensko v roku 1975 patrilo k zakladajúcim členom, ktorí v Helsinkách podpísali záverečný akt konferencie.

Najvyššiu funkciu v hierarchii organizácie, teda post generálneho tajomníka, zastával od roku 1999 do roku 2005 slovenský diplomat Ján Kubiš. Slovensko už v OBSE predsedalo v aj Výboru pre nevojenské aspekty bezpečnosti (2005 – 2006) a Ekonomickému a environmentálnemu výboru (2013 – 2014).

Detailné priority ročného predsedníctva Slovenska má úradujúci predseda OBSE Miroslav Lajčák predstaviť vo Viedni 10. januára.