Americké sankcie na spojenca v NATO: Turci musia pastora prepustiť

Prezidenti na summite G20 v Hamburgu. [EPA/FELIPE TRUEBA]

Spojené štáty pre väzneného evanjelického pastora uvalili sankcie na dvoch tureckých ministrov. Turci zatiaľ na sankcie neodpovedali, miestni politici sú však rozčarovaní a čakajú na odpoveď. Ankara a Washington chcú ďalej diskutovať.

Vzťahy Spojených štátov a Turecka sú opäť na bode mrazu. Hoci sa po poslednom summite NATO, kde prezident Trump označil prezidenta Erdoğana za priateľa, zdalo, že situácia sa môže uvoľniť, americký prezident opäť tweetoval.

Donald Trump 26. júla pohrozil, že kvôli zadržiavanému pastorovi začnú Spojené štáty voči Ankare konať. Američania na Turkov 1. augusta uvalili sankcie. Namierené sú zatiaľ na dvoch predstaviteľov vlády, ministra spravodlivosti Abdulhamita Güla a ministra vnútra Süleyman Soylu.

Obe krajiny však pokračujú v rokovaniach. Agentúra Reuters dnes (3. augusta) informovala, že šéfovia oboch rezortov diplomacie, Mike Pompeo a Mevlüt Çavuşoğlu sa na okraji schôdzky regionálnych ministrov stretli v Singapure.

„Súhlasili sme s tým, že budeme úzko spolupracovať a pokračovať v dialógu v nasledujúcom období,“ potvrdil Pompeo.

Dve najsilnejšie krajiny NATO si navzájom pozastavujú udeľovanie víz

Spojené štáty americké a Turecko majú na to „bezpečnostné dôvody“.

Pastorovi hrozí 35 rokov za mrežami

Evanjelický pastor Andrew Brunson zo Severnej Karolíny, ktorý v Turecku pôsobí už vyše 20 rokov, je zadržiavaný od októbra 2016. Úrady ho obviňujú z členstva v Gülenovom hnutí, ale aj zo špionáže a snahy o zvrhnutie vlády v spolupráci s kurdskými separatistami. Pomerne silné obvinenia, za ktoré mu hrozí až 35 rokov za mrežami, sa zakladajú na výpovedi verejnosti neznámeho svedka.

Mnohí komentátori považujú pastorovo zadržiavanie za akúsi vydieračskú metódu Ankary voči Spojeným štátom. V kuloároch sa údajne hovorilo o tom, že turecké úrady chceli vymeniť Brunsona za moslimského klerika Fetulaha Gülena. Toho Ankara považuje za strojcu pokusu o prevrat spred dvoch rokov a o jeho vydanie z Pensylvánie, kde žije, žiadajú Washington už celé mesiace.

Američania očakávali, že minulý týždeň, kedy prebehlo pastorovo tretie vypočúvanie, povedie k jeho prepusteniu. Administratíva navyše požiadala Izrael, aby do Turecka vydal zadržiavanú tureckú občianku. Tel Aviv 15. júla Ebru Ozkanovú prepustil, no Ankaru ani tento krok neobmäkčil. Brunson sa minulý týždeň dostal z väzenia, ostáva však pod dohľadom v domácej väzbe.

Minimálny dopad, no menový prepad

Americké sankcie majú podľa ministra financií a zaťa prezidenta Erdoğana Berata Albayraka na tureckú ekonomiku len minimálny dopad. Napriek tomu ostali tureckí politici rozhorčení a niektorí ako odpoveď navrhovali zhabanie prezidentových Trump Towers v Istanbule.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Turecká mena prekročila po zverejnení informácií o sankciách magickú hranicu päť lír za dolár a stále klesá. Voči euru líra oslabila rovnako a blíži sa k úrovni šiestich lír za euro.

Kvôli hyperinflácii, obrovskému zahraničnému dlhu, nedôvere investorov v politické riadenie, a teraz aj pre sankcie a zlé vzťahy so Spojenými štátmi sa v krajine čoraz častejšie spomína finančná kríza. Tá by v plnej sile mohla ovplyvniť aj Európsku úniu a jej ekonomiku.