Líbya: Arabský vietor silnie

Barroso sa zišiel s novinármi a následne so všetkými komisármi. Téma ich stretnutia sa zameriavala na nedávne udalosti v Líbyí a na „jasmínové revolúcie“, ktoré v týchto dňoch prebiehajú v arabskom svete.

Ako sa stupňuje boj medzi prívržencami Muammara Kadáfiho a rebelmi, ktorý zachvátil Líbyu, Barroso opísal činy umierajúceho líbyjskeho režimu ako „absolútne neakceptovateľné“.

Dodal, že Kaddáfi je nateraz „problémom, nie riešením“.

Potom čo vymenoval rozličné opatrenia, ktoré prijali jednotliví komisári, aby uľahčili humanitárnu situáciu a zabránili migračnej vlne, Barroso určil vyššie strategické ciele.

„Je už jasné, že sa nemôžeme venovať len dôsledkom tejto krízy, ale musíme pomenovať aj príčiny tohto procesu. Potrebujeme novú politickú paradigmu vo vzťahu k našim južným susedom. Potrebujeme ‘pakt pre demokraciu a zdieľanú prosperitu’“, povedal Barroso.

Zdalo sa, akoby predseda Európskej komisie chcel zamaskovať oneskorenú reakciu EÚ na krízu v Líbyi. EÚ a jej členovia boli zaskočení snahou Arabov o demokratizáciu. Na rozdiel od roku 1989, kedy vo východnej Európe prebehla séria revolúcií, je západný svet tentoraz iba divákom silnejúceho vetra zmien v arabskom svete.

„Verím, že sa pustili po odvážnej transformačnej ceste smerom k slobode, demokracii a lepšiemu životu. Myslím si, že je našou povinnosťou povedať ľuďom žijúcim v arabskom svete, že stojíme na ich strane! Chcem z Bruselu odkázať hlavne tým mladým Arabom, ktorí teraz bojujú za slobodu a demokraciu: ‚Sme na vašej strane’“, dôrazne zopakoval Barroso.

Okrem Barrosa sa o súčasnej situácii vyjadril aj zástupca britského premiéra Nick Clegg, ktorý sa neskôr stretol aj s vysokou predstaviteľkou EÚ Catherine Ashtonovou. Vo svojom prejave tiež zdôraznil geopolitický aspekt udalostí. Opierajúc sa o podporu vlastnej krajiny v integračných snahách Turecka, zašiel oveľa ďalej ako Barroso. Turecko môže byť podľa neho ukážkovou krajinou a živým dôkazom pre ostatné arabské štáty, že demokracia a Islám nie sú nezlúčitelné.

„Ako krajina s moslimskou majoritou, člen NATO, uchádzač o vstup do EÚ, s pluralitnou demokraciou, [Turecko] poskytuje cenný príklad pre ostatné spoločnosti. Dobré vzťahy Turecka s daným regiónom ponúkajú výhodu pri dosiahnutí otvorenosti a rešpektu k ľudským právam, ktoré všetci podporujeme,“ povedal Clegg.

Limitované páky Západu

Tieto vyjadrenia však môžu byť pokusom zakryť limitovanú ochotu k vojenskému zásahu v Líbyí, ak by si situácia takýto krok vyžiadala.

Počas rokovaní NATO, USA a Veľká Británia navrhli možnosť vytvoriť nad Líbyou bezletovú zónu, ktorá by zabránila Kadáfimu zaútočiť na protestujúcich ľudí letecky alebo priviesť žoldnierov zo zahraničia.

Nový francúzsky minister zahraničných vecí Alain Juppé namietol, že akákoľvek vojenská operácia, vrátene bezletovej zóny, by si vyžadovala súhlas Bezpečnostnej rady OSN.

Je vysoko nepravdepodobné, že by Bezpečnostná rada prijala takéto rozhodnutie, keďže jej stáli členovia Rusko a Čína už túto možnosť vylúčili.

Liga Arabských štátov sa vyjadrila, že by zvážila podporu bezletovej zóny, ale určite by odmietla priamu vojenskú intervenciu do krajiny.

Turecko, ktoré má v rámci NATO druhú najväčšiu armádu, rázne odmietlo akúkoľvek myšlienku na vojenský zásah.

Ďalšie kroky

11. marec: summit eurozóny spojený s mimoriadnym summitom o Líbyi