Berlín nebude žiadať sankcie pre Turecko

Nemecko, Berlín

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, (zdroj: TASR/AP Photo/Cliff Owen)

Nemecká vláda tvrdí, že je voči zatýkaniu opozície potrebné zaujať spoločný európsky postoj. Jej hovorca Steffen Seibert dnes oznámil, že odpoveď Európskej únie musí byť jasná a jednotná, pričom ale komunikačné kanály musia zostať otvorené.

Nateraz tak vylúčil, že Nemecko so svojou poldruha miliónovou tureckou menšinou žiada konkrétne postihy.

Čítajte viac: Turecko: súdy s pučistami sa začnú v roku 2017

Kvôli júlovému pokusu o vojenský prevrat už v Turecku zadržali vyše 30 tisíc ľudí. Ak k nim prirátame tých, ktorých pre podozrenia zbavili úradu, dostaneme sa na číslo 110 tisíc.

Zatiaľ poslednou epizódou v údajnom boji s terorizmom bolo piatkové zatknutie predsedníčky opozičnej Ľudovej demokratickej strany (HDP) Figen Yüksekdağovej a jej spolupredsedu Selahattina Demirtaşa. Umiernených Kurdov podozrievajú zo spolupráce so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier kritizoval tureckú vládu, že boj s terorizmom zneužila na umlčanie opozície. Z druhej strany zaznieva obvinenie, že Nemecko poskytuje útočisko kurdským militantom, aktérom nedávneho pokusu o prevrat a ďalším radikálom.

Berlín aj Viedeň si v súvislosti so zatýkaním opozičných politikov predvolali tureckých veľvyslancov. Steinmeier uviedol, že naďalej podporuje členstvo Turecka v Európskej únii, krajina si však musí ujasniť, čo jej kroky znamenajú vo vzťahu k únii.

Erdoğan: Pokojne ma nazvite diktátorom

Zatýkanie politikov bolo definitívnym vyhlásením vojny Kurdom, povedal pre Deutsche Welle jeden z lídrov kurdskej menšiny v Nemecku Ali Ertan Toprak. V Nemecku žije 1,5 milióna Turkov a Kurdov, ktorí sú verným odrazom zložitého politického spektra v krajine polmesiaca. Niekoľko stoviek z nich vyrazilo v piatok protestovať do ulíc.

Toprak sa obáva, že zatýkanie dá za pravdu radikálom z PPK: „Uväznením demokraticky zvolených kurdských politikov, ktorí boli oddaní mierovému riešeniu, nás vláda okradla o demokratické prostriedky.“

Ľudovo demokratická strana medzitým oznámila, že sa v tureckom parlamente vzdáva svojich legislatívnych snáh.

Na kritiku zo Západu stihol už reagovať aj prezident Recep Tayyip Erdoğan. Počas preberania čestného doktorátu na istanbulskej univerzite uviedol: „Je mi jedno, či ma nazvú diktátorom alebo čímsi iným. Ide to jedným uchom dnu a druhým von. Mne záleží iba na tom, ako ma volajú moji ľudia.“