Blairov hovorca vypovedal pred vyšetrovacou komisiou kvôli vojne v Iraku

Pozadie

Vyšetrovanie zapojenia sa Veľkej Británie do vojny v Iraku začalo v roku 2003 po tom, čo došlo k zverejneniu niektorých tajných správ o tom, že nie je isté či sa v Iraku skutočne nachádzajú zbrane hromadného ničenia. 

V súčasnosti vedie vyšetrovanie 5- členná komisia. Jej cieľom je preskúmať priebeh vojny a to, akými informáciami vláda konkrétne disponovala.

Vtedajší britský premiér Tony Blair do Iraku v roku 2003 poslal približne 45 tisíc vojakov, aby pod vedením Spojených štátov pomohli zvrhnúť režim Saddáma Husajna.

Podľa odporcov vojny v Iraku išlo o porušenie medzinárodných zákonov. Tony Blair zároveň čelí obvineniam, že tvrdeniami o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku zavádzal verejnosť.

Postoje

Campbell, ktorý zohrával kľúčovú rolu pri prezentovaní stratégie vlády ohľadne Iraku verejnosti, je zatiaľ najprominentnejšou postavou, ktorá pred vyšetrovacou komisiou vypovedala. Počas vyšetrovania svoju vinu zo zavádzania verejnosti poprel a zároveň sa vyjadril, že stojí za každým vyhlásením, ktoré správa tvrdí. 

Podľa niektorých obvinení zohral práve on dôležitú úlohu pri vytvorení predslovu k dokumentu vlády z roku 2002. V ňom sa píše, že Irak údajne vlastní zbrane hromadného ničenia. Správa zároveň hovorí, že Irak by tieto zbrane mohol do 45 minút použiť na úder kdekoľvek na svete.

Vtedajší zamestnanec britského ministerstva obrany David Kelly pre reportéra BBC v roku 2003 potvrdil, že výroky o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku bolo nanajvýš sporné a do dokumentu vypracovanom ministerstvom ich pridali až následne. Neskôr novinári z tohto kroku obviňovali práve vtedajšieho šéfa pre odbor komunikácie premiéra Alastaira Campbella.

Sir John Scarlett, vtedajší šéf Joint Intelligence Committee (JIC), ktorá je súčasťou britského vládneho kabinetu a vláde radí v oblasti obrany, bezpečnosti a zahraničných záležitostí, minulý mesiac pred komisiou túto verziu potvrdil keď povedal, že predslov, ktorý napísal premiér bol „nanajvýš politický“ a „úplne osobitný“ od správy, ktorú JIC poskytli.

Premiér Tony Blair by mal pred vyšetrovaciu komisiu predstúpiť v priebehu dvoch mesiacov. Bývalý minister obrany Geoff Hoon a bývalý minister zahraničných vecí Jack Straw budú vypovedať už budúci týždeň. Gordon Brown, súčasný britský premiér, sa pred komisiu dostaví až po parlamentných voľbách. Tie sa pravdepodobne uskutočnia tento rok v máji.

Závery vyšetrovacej komisie by mali byť známe začiatkom budúceho roka.

Vyšetrovanie si získava veľkú pozornosť verejnosti a médií. Vypovedanie Tonyho Blaira bude preto verejné a bude trvať celý deň. Takmer tretina zo šesťdesiat dostupných miest v miestnosti je rezervovaná pre rodiny vojakov, ktorí zahynuli vo vojne.

Predseda vyšetrovacej komisie John Chilcot potvrdil, že „medzi verejnosťou je značný záujem ako dostať miesto na toto verejné vypočúvanie,“ cituje agentúra Reuters.

Chilcot zároveň čelil kritike za to, že sú na svedkov príliš „mäkkí.“

Británia už viedla ohľadne vojny v Iraku štyri rôzne vypočutia, píše CNN. Z dôvodu, že sa tak stalo v roku 2004, teda krátko po začatí vojny v Iraku však vyšetrovatelia narážali na nedostatok dôkazov a na limitované informácie s odôvodnením, že ich zverejnenie by mohlo uškodiť.

Niektorí aktivisti žiadajú, aby sa vypočutia zúčastnil aj samotný princ Charles. Na verejnosť sa totiž dostali správy, že princ v roku 2003 tajne loboval proti vojne v Iraku a podľa nemenovaného zdroja sa „domnieval, že Blair robí veľkú chybu a chcel, aby o tom vplyvní ľudia a politici vedeli,“ tvrdí britská Press Association. Princ Charles mal podľa nich prístup k rovnakým dokumentom ako Blair, no došiel k odlišným záverom, dodáva agentúra.

Jeho vypovedanie pred komisiou je však nanajvýš nepravdepodobné.

V rovnakom čase zverejnila holandská vyšetrovacia komisia ohľadne vojny v Iraku závery, že vojenskú akciu neschválila rezolúcia OSN a Bezpečnostná rada preto nemala mandát, aby v tejto záležitosti konala.

Vyšetrovanie sa začalo v Holandsku rovnako ako v Británii po tom, čo vznikli pochybnosti o oprávnení zásahu. Stalo sa tak po tom, čo sa na verejnosť dostal dokument, v ktorom právnici holandského ministerstva zahraničných vecí vyjadrujú pochybnosti nad legálnosťou vojny v Iraku, tvrdí BBC.