Bruselský diplomat: Nové sankcie proti Rusku „nebudú možné“

Ruský prezident Vladimír Putin a rakúsky kancelár Sebastian Kurz [Kremlin pool/EPA/EFE]

Európska únia pravdepodobne nezareaguje na výzvu Londýna, aby sa pridala k Spojeným štátom a uvalila na Rusko sankcie kvôli útoku na bývalého ruského špióna začiatkom tohto roka, uviedli bruselskí diplomati.

Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt vo Washingtone povedal, že Únia by mala zvýšiť tlak na Rusko po tom, ako bol Sergej Skripaľ napadnutý nervovým jednom v anglickom meste Salisbury. Západ obviňuje z útoku Moskvu. Kremeľ popiera akúkoľvek spojitosť.

Európski diplomati však spochybnili možnosť, že by Brusel uvalil na Rusko ďalšie sankcie. Spomenuli už tradičné rozdiely medzi členskými štátmi a ich postoji k Moskve. Jedni obhajujú tvrdú a nekompromisnú politiku voči Kremľu. Iní tvrdia, že by chceli s Ruskom spolupracovať.

„Je to nemožné. Taliansko a Rakúsko, dokonca aj Francúzsko, by chceli s Ruskom obchodovať viac,“ uviedol diplomat EÚ.

Akékoľvek nové sankcie by si vyžadovali súhlas všetkých 28 členských štátov.

Washington uložil sankcie voči Moskve, ktoré sa týkajú tovaru súvisiaceho s národnou bezpečnosťou a prisľúbil tvrdšie opatrenia, pokiaľ Rusko neposkytne „spoľahlivé záruky“, že už nepoužije chemické zbrane.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu (22. augusta) odsúdil najnovšie sankcie Spojených štátov, ktoré zasiahli rubeľ, čo donútilo ruského ministra hospodárstva predpokladať nižší ekonomický rast.

Čierny zoznam

Únia už na Rusko uvalila hospodárske sankcie, ktoré platia do konca januára. Dôvodom bolo zapojenie Moskvy do konfliktu na Ukrajine, v ktorom zahynulo približne 10 tisíc ľudí a stále prebieha. Brusel rovnako obmedzil obchodovanie s Krymom, ktorý Moskva anektovala v roku 2014.

Koncom júla Únia pridala šesť nových mien na svoj čierny zoznam subjektov, ktorým sa zmrazili aktíva v EÚ počas konfliktu na Ukrajine. Diplomati uviedli, že navrhnutých bolo osem subjektov, dva boli zamietnuté kvôli námietke Nemecka a Talianska, ktoré sa obávali poškodenia svojich obchodných jednaní s Ruskom.

Únia uvalila sankcie na šesť firiem, ktoré sa podieľali na Putinovej "stavbe storočia"

Tri z firiem, ktoré prispeli k stavbe mosta spájajúceho Rusko s anektovaným Krymom, patria ruskému veľkopodnikateľovi Arkadijovi Rotenbergovi, zaradenému na sankčný zoznam EÚ od júla roku 2014.

„Táto diskusia ukázala, že existujú jasné limity, do akej miery môžeme v sankciách pokračovať,“ povedal ďalší diplomat EÚ. „Nevylučuje to pridanie nových mien na čierne zoznamy. Neexistuje však priestor pre širšie sektorové opatrenia.“

Okrem Salisbury a Ukrajiny boli vzťahy medzi Ruskom a Západom naštrbené aj kvôli vojne v Sýrii, kde podporovali znepriatelené strany. Úloha NATO, bezpečnostné otázky a stav ľudských práv v Rusku len priliali olej do ohňa.

Po incidente v Salisbury vyhostili mnohé európske štáty ruských diplomatov. Ďalšie opatrenia však zablokovali krajiny ako Grécko a Maďarsko.

Neutrálna Viedeň?

Po Huntovom vystúpení vo Washingtone uviedli oficiálni predstavitelia Únie, že Veľká Británia ešte nepredložila bloku formálny návrh. Myslia si, že Hunt by mohol túto tému otvoriť, keď sa na konci mesiaca stretne všetkých 28 ministrov zahraničných vecí na rokovaniach v Rakúsku.

Začalo sa rakúske predsedníctvo, prioritou majú byť aspekty európskej bezpečnosti

Viedeň prebrala od Sofie symbolické žezlo predsedajúcej krajiny 1. júla. Rakúsko bude Radu Európskej únie viesť už po tretí krát.

Rakúsko, ktoré sa považuje za neutrálne a na rozdiel od väčšiny štátov Únie nie je členom NATO, je momentálne v chúlostivej situácii.

Je predsedníckou krajinou Rady EÚ, a preto by malo byť nezaujaté. Mnohí sa však pýtajú, či sa Viedeň náhodou nesnaží zlepšiť vzťahy s Moskvou, keďže Putin sa zúčastnil svadby rakúskej ministerky zahraničných vecí Karin Kneisslovej.