Budú zelené inovácie na čele čínsko-európskych vzťahov?

Li Kche-čchiang a Jean-Claude Juncker, (zdroj: Európska komisia)

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelená ekonomika

„Silný a dlhodobý vzťah dobre slúži obom stranám. Neexistujú medzi nami žiadne geopolitické konflikty ani strety základných záujmov,“ povedal minulý týždeň na 17. summite EÚ-Čína premiér Li Kche-čchiang.

Bruselské stretnutie po druhý krát v histórii dopĺňal dialóg o kooperácii v oblasti inovácií. Jeho výsledkom je program, ktorý prepojí financovanie vedeckých projektov. Základ pre neho môže vzísť z 280 tisíc čínskych študentov, ktorí už dnes pôsobia v EÚ, či z 45 tisíc európskych odborníkov a študentov v Číne.

Nevyužitý potenciál

Experti však zároveň upozorňujú na viacero nevyužitých príležitostí. Konzultantská spoločnosť E3G a britský think-tank Chatham House vidia potenciál v spolupráci v oblasti energetiky. To je obzvlášť dôležité v súvislosti s blížiacim sa klimatickým summitom v Paríži, ktorého výsledkom má byť nástupca Kjótskeho protokolu.

Reforma v energetike a čínske plány na znižovanie uhlíkovej stopy akoby všetkých prekvapili a EÚ tak naďalej klesá v rebríčku top strategických partnerov Pekingu.

„Čína a EÚ majú toľko oblastí spoločných záujmov, napriek tomu spolu veľmi málo hovoria,“ tvrdí Nick Mabey z E3G. Spoločne by mali potenciál viesť celosvetovú zmenu v oblasti čistej energie, myslí si britský expert.

Čína prejavila záujem o 315-miliardový investičný plán Komisie. Dve najväčšie ekonomiky svete majú podľa premiéra Li Kche-čchianga „zodpovednosť a povinnosť“ zabezpečiť stabilný a udržateľný hospodársky rast. Pozornosť východnej veľmoci má ďalej posilniť plánovaná septembrová cesta podpredsedu Komisie Jyrkiho Katainena do Pekingu.

Zlepšenie obchodnej výmeny sľubuje aj nová colná dohoda, ktorá v novembri vstúpi do platnosti. Pre obchodníkov má znamenať šetrenie nákladov aj jednoduchšie dovozné procedúry. Už dnes si obe strany každodenne vymieňajú tovar za jednu miliardu eur.

Inováciami k ľudským právam

Záujem o spoluprácu s Čínou bude kľúčový pre osud slobody vo svete. Tvrdia to americkí odborníci na čele s ekonómom Milesom Kimballom. Inovácie v nedemokratických režimoch zväčša ohrozujú ich vedenie. Existuje teda predpoklad, že rast životnej úrovne aj tu podnieti zmenu.

Napriek tomu, že počas ďalších dvoch dekád je vývoj Číny „nebezpečne nepredvídateľný“ a jej HDP na obyvateľa sa môže zastaviť na úrovni 30-40 % americkej hodnoty, celková veľkosť ekonomiky bude omnoho vyššia. „Imperatív zvyšovania šance na úplnú slobodu v Číne znamená, že stáť v ceste čínskemu ekonomickému rastu nie je odpoveďou,“ vysvetľujú Američania.