Čaká nás chladná zima? Dodávky ruského plynu ohrozuje geopolitika

Ruský prezident Vladimír Putin na kontrole výstavby plynovodu Nord Stream. [EPA-EFE/Dmitry Lovetsky/Pool]

Nízke dodávky ruského plynu prispievajú k prudkému rastu cien energií. Najnovší vývoj vzťahov Únie s Ruskom a Bieloruskom naviac vyvoláva obavy, že v zime zasiahne Európu energetická kríza.

V krajinách, ktoré sú závislé od dodávok ruského plynu, by sa mohla zopakovať situácia z roku 2006 či 2009: na zabezpečenie dodávok plynu pre domácnosti museli v zimných mesiacoch zastaviť priemyselnú výrobu.

Pre európsku ekonomiku, ktorá sa len zotavuje z dôsledkov koronakrízy, by to bola ďalšia rana. Naviac, konflikt opäť ukazuje na politicky a ekonomicky nebezpečnú závislosť časti Európy od energetických dodávok z Ruska.

Vývoj ceny zemného plynu v roku 2021. Zdroj: Trading Economics

Vývoj ceny zemného plynu v roku 2021. Zdroj: Trading Economics

 

Súčasný spor podrobne opísal iný článok na Denníku E. Na tomto mieste zhrnieme hlavné body.

Pozastavená certifikácia Nord Stream 2

Plynovod Nord Stream 2 hrá v kríze dôležitú úlohu. Je postavený, plyn však stále neprepravuje. Na spustenie je potrebné dokončiť certifikačný proces v Nemecku a na európskej úrovni. Moskva tlačí na čo najrýchlejšie spustenie prevádzky, aj preto si neobjednáva dodatočnú prepravnú kapacitu v existujúcich plynovodoch. Nedostatok plynu mal Berlín a Brusel popohnať k rýchlejšiemu rozhodnutiu, v ktorom nebudú príliš dohliadať na existujúce pravidlá.

Zatiaľ to však nevychádza. Nemecký energetický regulátor tento týždeň proces certifikácie pozastavil. Neobnoví ho dovtedy, pokiaľ švajčiarske konzorcium Nord Stream 2, kontrolované ruským Gazpromom, nevytvorí dcérsku spoločnosť v Nemecku, na ktorú prevedie aktíva a dostatočný rozpočet pre potrebné vybavenie a ľudské zdroje. Podľa nemeckých zákonov môže licenciu na operáciu plynovodu na nemeckom území získať len takáto firma.

Putin sľúbil dodať Európe viac plynu, dodávky namiesto toho klesli

Po víkendovom prerušení prepravy ruského plynu do Európy cez severný plynovod Jamal sa objemy plynu vrátili do októbrového normálu. Jeho cena však v reakcii na prerušenie dodávok stúpla o 11 percent.

Moskvu tiež určite nepotešilo, že regulátor pribral do certifikačného procesu ako dotknutú stranu Ukrajinu.

Štvormesačná lehota na certifikáciu v Nemecku mala uplynúť na konci januára. Nateraz je jej plynutie pozastavené. Okrem toho, proces schvaľovania plynovodu tým nekončí. Po vyjadrení nemeckého úradu ho bude posudzovať Európska komisia, tá má na rozhodnutie dva mesiace.

Črtá sa tu ďalší problém: európske pravidlá unbundlingu vyžadujú nie len vlastnícke oddelenie majiteľa plynu od majiteľa prepravnej infraštruktúry, ale aj to, aby mohli kapacitu plynovodu reálne využívať aj iné firmy. Gazprom s tým má problém, nemecký súd však nedávno rozhodol, že európske pravidlá musia platiť aj pre celú časť plynovodu nachádzajúcu sa na európskom území.

Moskva pôvodne plánovala spustenie plynovodu do konca tohto roka. V tejto situácii je otázne, či sa to stihne aspoň v prvom polroku budúceho roka. Ak bude Rusko naďalej odmietať prepravovať viac plynu existujúcimi potrubiami, čelíme dileme „chicken game“: kto uhne skôr?

Napäté rusko-európske vzťahy

Spor o plynovod Nord Stream 2 treba vnímať v širšom kontexte napätých rusko-európskych vzťahov a snáh Ruska o rozširovanie vplyvu.

Únia kritizuje Putinov režim za obmedzovanie občianskych práv a slobôd, manipulovanie volieb, útoky na opozíciu, nezávislú tlač a občiansku spoločnosť, no predovšetkým nelegálnu okupáciu ukrajinského Krymu a zasahovanie do občianskej vojny na východe Ukrajiny. Kvôli Krymu uvalila na Rusko aj sankcie.

Európa má pred zimou prázdne zásobníky plynu, pomôcť jej chce Nórsko

Nórsko dovolí štátnemu koncernu Equinor zvýšiť vývoz z dvoch pobrežných polí počas nasledujúcich 12 mesiacov. Dôvodom je nedostatok plynu v Európe, ktorého cena pred  zimou dosahuje nové maximá. 

Putinov režim kritiku odmieta a snaží sa o posilnenie vplyvu smerom na západ – využíva pri tom aj závislosť krajín od svojho zemného plynu. Obavy naviac vyvoláva zhromažďovanie ruských vojsk na hraniciach s Bieloruskom a Ukrajinou.

Otvorená vojna s Kyjevom či anektovanie Bieloruska (či už so súhlasom Lukašenka, alebo bez neho) by európsko-ruské vzťahy ešte viac zhoršili. A Putin môže ešte viac pritiahnuť kohútiky.

Bieloruský „tlak“

Lukašenkov režim sa pokúša tlačiť na EÚ najmä vyvolávaním migračnej krízy na hranici s Poľskom, pokúšal sa však hrať aj energetickou kartou. Prezident Lukašenko varoval, že by mohol zastaviť transport ruského plynu do Únie.

Únia má dohodu o piatom balíku sankcií voči Minsku

Šéfovia diplomacií krajín EÚ sa na stretnutí v Bruseli dohodli na rozšírení sankcií voči Bielorusku. Dôvodom sú silnejúce tlaky na európske hranice, kam má Lukašenkov režim posielať migrantov. Tých letecky prepravuje z Blízkeho východu.

Riziko sa zatiaľ nejaví ako vysoké, Moskva Lukašenka pred takýmto krokom de facto varovala. Situácia sa však môže zmeniť. Ak by chcel prezident Putin pritlačiť na európske krajiny, môže to urobiť aj prostredníctvom svojho spojenca v Minsku.

Nemožno tiež vylúčiť náhle, nepredvídateľné zvraty. V týchto dňoch prestala do Poľska tiecť ruská ropa. Bielorusko ohlásilo neplánovanú no nevyhnutnú údržbu potrubia. Ak by šlo o plyn, aj keby bol výpadok len krátkodobý, môže mať vážne hospodárske následky.

 

Text, ktorý vyšiel aj ako súčasť Ekonomického newslettra Denníka N, vznikol v spolupráci s