Čína odmieta dotované ceny ocele, z krízy viní terorizmus

Zhang Ji (vľavo) a Cecilia Malströmová (vpravo) v Bruseli. Zdroj: EurActiv.com

Európski oceliari vinia za krízu v sektore lacný čínsky export. Európska únia naň reagovala uvalením vyšších dovozných ciel na niektoré čínske oceliarske výrobky.

Peking to vidí inak.

Za problémami oceliarskeho priemyslu vidí nízky dopyt po oceli. Toto je hlavný dôvod, povedal zástupca čínskeho ministra obchodu Zhang Ji na rokovaní s členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a s Európskou komisiou. „Vyostrenie geopolitických konfliktov a rozširovanie extrémizmu a terorizmus ďalej zhoršuje situáciu,“ dodal na stretnutí v Bruseli Zhang Ji.

Komisia chce férovú súťaž

Európska komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová nesúhlasí. „Máme tu nadbytočné kapacity pre oceľové plechy. Priame spojenie s terorizmom nevidím, ak mám byť úprimná,“ povedala Malmströmová novinárom po rokovaní.

Európska oceliarska asociácia Eurofer tvrdí, že Čína má nadbytočné kapacity v objeme asi 400 miliónov ton. To je takmer trojnásobok celkového ročného dopytu Európskej únie (155 miliónov ton).

Bruselské stretnutie malo viesť k dohode, ako von z oceliarskej krízy. Peking prisľúbil znížiť kapacity pre výrobu surovej ocele. S OECD sa však nedohodol.

Neprekáža nám súťaž, ale musí byť férová.

Európska komisárka pre obchod Cecilia Malmströmová

„Neprekáža nám súťaž, ale musí byť férová,“ varovala Čínu Malmströmová. „EÚ má veľmi prísne pravidlá pre štátnu pomoc a pre nás je veľmi dôležité, aby štáty neudeľovali dotácie.“

Slovenský priemysel je ohrozený

V EÚ vytvára oceliarsky priemysel 3 percentá HDP a zamestnáva 330-tisíc kvalifikovaných pracovníkov. Komisárka dodala, že mnohí o prácu prišli.

Slovenské ministerstvo hospodárstva na stretnutí zdôraznilo, že oceliarsky priemysel je dôležitý pre automobilový, stavebný a strojársky priemysel, ale tiež pre zamestnanosť a celkovú výkonnosť slovenskej ekonomiky. Pre EurActiv.sk to uviedol hovorca Maroš Stano.

Lacné (dumpované) dovozy tlačia ceny pod ekonomicky udržateľnú úroveň a ohrozujú náš domáci priemysel.

Pozícia slovenského ministerstva hospodárstva na rokovaní v Bruseli

Generálny riaditeľ Ivan Lančarič, ktorý ministerstvo hospodárstva zastupoval, sa priklonil k pozícii európskej exekutívy. „Lacné (dumpované) dovozy tlačia ceny pod ekonomicky udržateľnú úroveň a ohrozujú náš domáci priemysel,“ odkázal  v Bruseli.

Zástupca Číny však výčitky Európanov odmietol. „Nikdy sme nedali jedinú dotáciu na vývoz ocele. Pre rozumných ľudí v biznise nemá zmysel nechať sa vtiahnuť do stratového obchodu,“ vysvetľoval Zhang Ji. „Čínska vláda nemá zdroje, aby si dovolila také veľké dotácie. Aj keby mala, ľudia by to neprijali.“

Európske politiky potrebujú zmenu

Robert Holleyman, ktorý zastupoval Spojené štáty, však nechcel diskusiu obmedziť len na dotácie. Spojené štáty aj Európska únia podľa neho trpia nadbytočnými kapacitami. Amerika využíva 70 percent svojho potenciálu, Európa len 68 percent.

Zhang Ji avizoval, že čínske kapacity sa v najbližších piatich rokoch znížia o 100 až 150 miliónov ton aj za cenu prepúšťania. Ostatných výrobcov vyzval na rovnaký prístup. Malmströmová aj Holleyman však reagovali, že ich oceliarske sektory už bolestivými reformami prešli.

Čítajte aj: Britským referendom hýbe aj oceliarska kríza

Slovensko, ktoré bude od júla 2016 polroka predsedať Rade EÚ, však uviedlo, že aj EÚ potrebuje zmenu.

Lančarič „podporil väčšie vyváženie interných politík EÚ (obchodnej, energetickej, priemyselnej a klimatickej politiky) s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a zachovanie regulačnej stability, konzistentnosti a predvídateľnosti pre ďalší rozvoj investícií a inovácií.“

Na stretnutí v Bruseli sa tak krajiny OECD a Čína zhodli len na tom, že nadbytočnú kapacitu treba riešiť.