Čína v Pobaltí nenašla blízkych spojencov. Ako sa trojici krajín darí odolávať Pekingu?

Estónska prezidentka Kersti Kaljulaid a čínsky prezident Xi Jinping. [EFE-EPA/Lintao Zhang/Pool]

Silná podpora EÚ a NATO, odpor voči autoritárstvu a najmä absolútna závislosť na transatlantickej ochrane – to sú dôvody, prečo trojica pobaltských krajín odoláva čínskym vplyvom lepšie, ako ostatní mladí členova Únie.

Čínsky vplyv v Pobaltí nie je taký značný, ako v iných mladších členských štátoch Európskej únie, najmä v strednej Európe. Ako sa to trojici krajín podarilo, čím je špecifická ich politika voči Pekingu a ako dokáže Pobaltie inšpirovať krajiny Vyšehradu?

Na podujatí, ktoré organizovali EURACTIV Slovensko v spolupráci s EuroPolicy a pražskou kanceláriou Heinrich-Boll-Stiftung, hovorila o vplyve Číny na Estónsko, Lotyšsko a Litvu riaditeľka Riga Stradins University a výskumníčka Centra čínskych štúdií a vedúca programu Nová hodvábna cesta na Lotyšskom inštitúte medzinárodných vzťahov v Rige, Una Bērziņa-Čerenkova.

Čína zastavila šírenie koronavírusu aj vďaka zberu osobných dát. Môže ísť Únia touto cestou?

Technológia na spracovanie obrovských dát pomocou kamier, sledovaním platieb, či lokalizáciu telefónov prešla v Číne od experimenov k plnému využitiu. Podľa niektorých si to EÚ pre GDPR nemôže dovoliť. Európska legislatíva ale pozná výnimky práve v časoch ohrozenia zdravia.

Pobaltské krajiny odolávajú systémovo, diskurzívne aj finančne

Podľa lotyšskej výskumníčky sa bruselská kritika voči mladším členským krajinám v prípade interakcie s Čínou opiera o tri základné argumenty. V prvom rade ide o systémové obavy, teda faktor, podľa ktorého by práve Peking mohol prispieť k odklonu tej-ktorej krajiny od demokracie. Po druhé je to diskurzívna obava, ktorá súvisí s možnosťou využitia nových platforiem a kanálov pri propagácii čínskych naratívov. Do tretice ide o finančné obavy, ktoré pramenia z rozširovania dostupnosti čínskych pôžičiek, či prílišnej závislosti na čínskom vývoze.

Una Bērziņa-Čerenkova prízvukuje, že práve pobaltské krajiny boli schopné odolávať Pekingu vo všetkých troch oblastiach, teda systémovo, diskurzívne aj finančne, a to aj napriek tomu, že s Čínou naďalej budujú konštruktívne vzťahy.

Dôvody podľa nej treba hľadať v domácej politike každej z trojice krajín. „Štáty si svoj prístup voči Číne vyberajú na základe politických reálií doma,“ hovorí Una Bērziņa-Čerenkova.

Výrazné a špecifické vlastnosti pobaltských krajín súvisia v tomto kontexte najmä so silným pro-európskym a pro-transatlantickým presvedčením, výrazným odporom voči autoritárskym formám vlády – reflektujúce najmä na históriu Pobaltia, vrátane obdobia pred 2. svetovou vojnou – a v neposlednom rade s absolútnou bezpečnostnou závislosťou na Severoatlantickej aliancii a Spojených štátoch.

Únia odmieta, že by na ňu pri správe o dezinformáciách o koronavíruse tlačil Peking

Podľa zdrojov The New York Times sa úradníci a diplomati sťažovali, že po tlaku Číny Brusel zjemnil kritiku komunistického režimu v súvislosti s pandémiou.

Aj v Pobaltí platí, že strany a politici, ktorí sa všemožnými spôsobmi zastávajú Kremľa, majú blízko aj k politike Pekingu a podporujú rozširovanie rozličných pro-čínskych naratívov, podobne, ako sa to deje v krajinách V4. „Aj napriek tomu, že pro-ruské strany odmietajú niektoré politiky napríklad voči ruskej minorite v Lotyšsku, ich aktivity sa sústreďujú na Európsky parlament, nie na rozširovanie naratívu Kremľa doma,“ dodáva.

V prípade Číny sú tieto politické aktivity obdobné. „Žiadna z dôležitých parlamentných strán v krajinách sa nikdy nezohrávala s alternatívnymi rozvojovými stratégiami, či ponukami (zo strany Číny),“ vysvetľuje výskumníčka. Hoci niektoré politické strany hovoria o diverzifikácii a pragmatizme, podľa Bērziņa-Čerenkovej nejde v extrémnych prípadoch o „mainstreamových politikov“.

Tri štáty, tri obdobné prístupy

Una Bērziņa-Čerenkova ďalej na trojici krajín vysvetľuje aj to, ako sa jednotlivé štáty Pobaltia dokážu brániť lákadlám ako podpora výstavby infraštruktúry, ale aj aktivitám v oblasti verejnej diplomacie, či  prílišného pragmatizmu.

V regióne momentálne neexistuje projekt výstavby, ktorý by čiastočne alebo plnohodnotne financovala Čína. Výnimkou, pri ktorej sa čínski investori spomínajú stále častejšie, je plán výstavby podmorského tunela medzi Tallinom a Helsinkami. Súkromná iniciatíva fínskeho podnikateľa zapája do projektu Čínu, no vo všeobecnosti je najmä v Estónsku považovaná za nereálnu. „Estónski politici sú pri tomto projekte veľmi opatrní,“ zdôrazňuje Bērziņa-Čerenkova.

Najkritickejšou je voči čínskemu ekonomickému a politickému vplyvu Litva. „Kým Estónsko aj Lotyšsko omnoho častejšie využívajú pragmatickú formu postoja, Litva už pri viacerých prípadoch demonštrovala veľmi silnú anti-čínsku pozíciu,“ hovorí výskumníčka.

Na príklade čínskej snahy financovať rozšírenie prístavu Kleipada, ktorý využíva okrem komerčných liniek aj NATO, Bērziņa-Čerenkova vysvetľuje silu litovskej verejnej diplomacie. Po varovaní aliančných partnerov o tom, že v prístave, ktorý využívajú aj jednotky NATO, nemôže získať vplyv iná veľmoc, prezident, ale aj minister obrany jednohlasne podporili spojencov. Obyvateľstvu navyše vyslali jasný signál o tom, ktoré partnerstvo je podľa nich pre Litvu dôležitejšie.

Litva bola rovnako prvou z trojice krajín, ktorá aktivity Číny zaradila medzi bezpečnostné riziká.

Estónsko začína na pracoviskách testovať digitálny imunitný pas

Estónsko začalo testovať jeden z prvých digitálnych imunitných pasov na svete. Jeho jasným cieľom je zabezpečiť bezpečný návrat zamestnancov do práce po zjemnení opatrení, súvisiacich s prebiehajúcou pandémiou.

Lotyšsko sa ocitlo uprostred: na jednej strane prízvukuje dôležitosť obchodu a investície, na strane druhej nedáva Pekingu výrazný priestor.

„Transatlantizmus, ktorý je v Pobaltí viditeľný v kontexte toho, že k nemu neexistuje alternatíva, sa zdá byť pre Čínu zlomovým faktorom,“ dodáva výskumníčka Lotyšského inštitúteu medzinárodných vzťahov.