Cyprus a medzinárodná komunita vs. Turecko: Zásoby zemného plynu sú atraktívnejšie ako mier

Prieskumné turecké plavidlo Yavuz mieri k Cypru. [EPA-EFE/Erdem Sahin]

Turci majú o námorných hraniciach okolo ostrovného Cypru inú predstavu, nakoľko len oni uznávajú suverenitu severnej časti ostrova. Vyslanie druhého prieskumného plavidla Ankary, do oblasti ale treba sledovať v kontexte komplikácií na domácej politickej a ekonomickej scéne.

Provokácie zo strany Turecka na severe Cypru, ale aj vo výlučnej ekonomickej zóne tohto člena Európskej únie, neustávajú, tvrdí Únia. Po prvom prieskumnom vrte v mori nariadila Ankara aj druhý. Okrem toho pokračujú v oblasti aj vojenské cvičenia tureckej armády.

Turci včera (20. júna) poslali do oblasti, ktoré Cyprus, ale aj medzinárodná komunita vrátane EÚ, považuje za výhradnú ekonomickú zónu Cypru, už druhé prieskumné plavidlo. Vrtná loď Yavuz by mala na severnom pobreží ostrovného Cypru tri mesiace skúmať objem a možnosti ťažby zemného plynu.

Nakoľko Turecko neuznáva Cyprus, odmieta aj jeho výhradné právo na využívanie prírodných zdrojov v línii 370 km od pobrežia, ako to stanovujú medzinárodné námorné pravidlá OSN. Ani tie Ankara neratifikovala.

Cyprus, jeho blízky spojenec a člen NATO Grécko, ale aj Európska únia sú pobúrení. Lídri EÚ, ktorí sa včera (20. júna) stretli na summite v Bruseli, „dôrazne odsúdili pokračujúce nezákonné aktivity Turecka vo východnom Stredozemí a v Egejskom mori“. Rada sa obáva „protiprávnych vrtných prác (…) a odsudzuje, že Turecko doteraz nereagovalo na opakované výzvy EÚ na zastavenie tejto činnosti“.

Únia žiada Ankaru, aby prejavila zdržanlivosť a rešpektovala cyperské práva. Európska služba pre vonkajšiu činnosť a eurokomisia majú teraz predložili možnosti reakcie, „vrátane cielených opatrení“, píše sa v spoločnom vyhlásení po summite.

Politický vývoj v Turecku a jeho dôsledky na vstup do Európskej únie

ŠPECIÁL / V posledných rokoch Turecko prechádza obdobím nepretržitej spoločenskej krízy. Odvtedy, čo v roku 2013 vypukli celoštátne protesty Gezi sa rozdiel medzi tureckou vládou a európskymi metropolami stali čoraz výraznejší.

„Tieto závery poukazujú na to, ako ďaleko je EÚ od pochopenia krokov, ktoré Turecko prijalo napriek podmienkam a výzvam, ktorým čelí. EÚ urobila v roku 2004 vážnu chybu, keď za svojho člena prijala grécko-cyperskú administratívu,“ reaguje ministerstvo zahraničných vecí  Turecka na výzvy Únie. Ankara tvrdí, že v prípade Cypru sa Únia stavia na stranu záujmových skupín a rovnako aj „do pozície sudcu, ktorý vydáva rozsudky nad bilaterálnymi nezhodami suverénnych štátov“.

Cyprus má vo vodách už iné plány

Turecko je proti tomu, aby Cyprus vo vodách, ktoré „unilaterálne“ považuje za svoju výhradnú ekonomickú zónu, predával energetickým gigantom bloky na mori.

Prepojené pobrežné vody Cypru a Turecka. (Cyprus Mall)

Ako jediný člen OSN neuznáva Cyprus ako samostatnú republiku. Navyše Turecko nepodpísalo ani Konvenciu o námornej doprave OSN, ktorá okrem iného špecifikuje oblasti teritoriálnych vôd, či výlučných ekonomických zón (t.j. v  oblasti má 370 km od pobrežia pobrežný štát výhradné práva na využívanie všetkých prírodných zdrojov).

Od roku 1974 považuje Turecko ako jediná krajina na svete Severný Cyprus za samostatnú republiku a podľa toho určuje aj výhradné ekonomické zóny vo vodách pri pobreží.

Cyprus a Grécko teraz pokročili a s ďalšími krajinami, vrátane Talianska, Francúzska a Izraela čoraz intenzívnejšie rokujú o spoločných vrtoch a možnostiach prepravy plynu a ropy z regiónu. Americký energetický gigant Exxon Mobile ešte vo februári potvrdil, že ich prieskumné vrty na juhu od ostrova potvrdili obrovské zásoby zemného plynu. Európska únia sa rovnako teší, nakoľko by aj touto formou mohla diverzifikovať svoje energetické zdroje

Ankara považuje tieto dohody za provokatívne. Začiatkom mája preto do oblasti severného pobrežia ostrova poslala prvú prieskumnú loď Fatih. Aj v prípade druhej lode, Yavuz, ktorá vyplávala z prístavu v Izmite včera, bude plavidlo sprevádzať turecké vojenské námorníctvo.

Mapa vrtných blokov zahraničných firiem vo výhradnej ekonomickej zóne Cypru (Vox Europe)

Tureckí vojaci dokonca medzičasom podnikli cvičenie so severocyperskými kolegami v hranicami rozdelenom meste Girne (Kyrenia), čo rovnako spustilo vlnu nevôle zo strany Cypru.

Turecký vnútropolitický kontext

Aktivity tureckej vlády je vždy potrebné vnímať v kontexte domácej politickej scény, nakoľko tá je najdôležitejším meradlom úspechu aj podľa prezidenta Erdoğana. Tie najhorúcejšie dôvody narastajúceho napätia sú tri.

V Istanbule sa cez víkend (23. júna) opakujú voľby starostu mesta a hoci nejde o celoštátny plebiscit, priemyselné, kultúrne a spoločenské centrum krajiny s 16 miliónmi voličov je „diamantom na kráľovskej korune“ každého lídra v Turecku, tak, ako to bolo aj v časoch Osmanskej ríše.

Napriek tomu, že opozičný politik Ekrem İmamoğlu prebral po sérii prepočítavaní hlasov v polovici apríla úrad starostu Istanbulu, vládna strana napadla rozhodnutie Ústrednej volebnej komisie a tá napokon potvrdila, že voľby sa v júni zopakujú. Komunálne voľby sa v Turecku konali v posledný marcový deň a hoci zabezpečili celkové víťazstvo vládnej strane AKP a jej koaličnému partnerovi, nacionalistom zo strany MHP, porážku utrpeli najmä vo veľkých mestách. Opozícia si kreslá starostov zabezpečila v hlavnom meste Ankara, tradične v Izmire, ale aj v Antalyi, Adane, Mardine, či Eskişehire.

Po výhre opozície sa v Istanbule uskutočnia voľby ešte raz

Turecká volebná komisia vyhovela pripomienkam vládnej strany prezidenta Erdoğana a 16 miliónov Istanbulčanov si v júni voľby zopakuje. EÚ považuje rozhodnutie za spolitizované a očakáva, že Turci pri opakovaných voľbách zabezpečia prístup medzinárodných pozorovateľov.

Predvolebná kampaň v Istanbule vrcholí a každý krok vládnej strany a prezidenta sú považované za vopred premyslený kalkul. Preukazovanie vlastnej moci je jedným zo štandardných krokov, ktoré práve na voličov vládnej AKP v minulosti vždy zabral.

Druhým dôvodom narastajúceho napätia je vzťah s Washingtonom, najmä v súvislosti s nákupom ruských protiraketových systémov S-400. Za turecký nákup systému od Moskvy dal Washington stopku nákupu v Spojených štátoch. Turci mali zálusk na americké stíhačky F-35, na ktoré teraz musia čakať.

Pentagon dal Turkom lehotu do konca júla: buď sa z 2,5 miliardového obchodu s Rusmi stiahnu, alebo bude ich možnosť nákupu stíhačiek vo Washingtone zmietnutá zo stola. Podľa Erdoğana by mali prvé systémy S-400 dodať do krajiny už v polovici júla a tlak z americkej strany to podľa neho neobmedzí. Čím viac kritiky venuje turecký prezident Spojeným štátom, tým viac pochopenia má aj u vlastných voličov.

Prehlbovanie rusko-tureckej spolupráce sa zrkadlí v jadrovej elektrárni aj raketových systémoch

Vzťahy medzi prezidentským Bielym palácom v Ankare a Kremľom napredujú v oblasti bezpečnosti, obrany, medzinárodnej politiky, energetiky, či obchodu. Strategickú orientáciu Turecka tak rieši Únia, ale aj NATO.

Do tretice netreba zabúdať ani na pokračujúcu finančnú a menovú krízu, v ktorej sa Turecko zmieta. Turecká centrálna banka navýšila svoje rezervy v zahraničných menách na 90 miliárd dolárov, oznámil prezident Erdoğan v príhovore začiatkom týždňa. Podľa neho ale Medzinárodný menový fond tlačí na to, aby si Turecko vzalo novú pôžičku (poslednú, vo výške 23,5 miliardy dolárov splatila pred šiestimi rokmi).

Agentúra Moody’s znížila rating tureckého štátneho dlhu na „nevyhovujúce územie“ s negatívnym výhľadom, čo turecká vláda ostro kritizovala. Experti odhadujú, že Turecku už dnes v rozpočte chýba 50 miliárd dolárov a reformy stále nie sú dostatočné na to, aby sa situácia upokojovala.

Tlaky na domácu menu zasa spätne spôsobujú aj krajiny ako Francúzsko (kvôli vrtom v Stredozemnom mori), či Spojené štáty americké (kvôli nákupu S-400), tvrdí šéf tureckého Bieleho domu (palác Ak Saray), čo Turecko opäť vrhá do začarovaného kruhu problémov na najrozličnejších poliach.