Cyprus blokuje európske sankcie voči Bielorusku

Cyperský prezident Nicos Anastasiades a francúzsky prezident Emmanuel Macron na júlovom summite. [EPA-EFE/Francois Lenoir/Pool]

Európsky plán zakročiť voči bieloruskému režimu sa stáva obeťou politického vyjednávania. Nikózia sankcie nechce podporiť dovtedy, kým sa členské štáty nepostavia za jej návrh sankcií voči Turecku.

Európska únie ešte pred tromi týždňami ohlásila, že voči bieloruskému režimu pre volebné nezrovnalosti a porušovanie práv demonštrantov uvalí sankcie. Keďže rozhodovanie v otázkach sankcií prebieha v Únii stále na princípe konsenzu, teda jednohlasnosti, plán dokáže zabrzdiť každá z členských krajín. Tentokrát využíva politickú hru Cyprus, ktorý odmieta odobriť sankčný režim dovtedy, kým sa členské krajiny EÚ nedohodnú aj na sankciách voči Turecku. Od Bruselu a dvadsať sedmičky žiada rovnako tvrdý postoj kvôli napätej situácii vo východnom Stredomorí.

Šéf Európskej rady Charles Michel navštívil Cyprus v stredu (16. septembra), avšak ani jeho snaha v nájdení kompromisu nepomohla. Podľa informovaných zdrojov trvá Nikózia na svojej požiadavke.

Napätie vo východnom Stredomorí: Chystá sa Ankara na vojnu?

Námorné hranice medzi Tureckom a Gréckom sú dôvodom vyhroteného konfliktu ostatných dní. Únia čoraz intenzívnejšie zvažuje sankcie a turecké médiá už otvorene skloňujú možnosti vojenského konfliktu.

O tom, ako dokážu jednotlivé krajiny paralyzovať jasné európske stanovisko, hovorila vo svojom prejave o stave EÚ aj predsedníčka eurokomisie, Ursula von der Leyen.

„Keď členské štáty tvrdia, že Európa je príliš pomalá, hovorím im, aby boli odvážne a konečne prešli (v zahraničnopolitických otázkach, pozn. red.) k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou, a to aspoň v otázkach ľudských práv a sankcií,“ uviedla.

Patová situácia v súvislosti s bieloruskými sankciami, ktoré majú demonštrovať záväzok Európy voči demokracii a ľudským právam, nastáva týždeň pred summitom lídrov EÚ.

Sankčný proces mal byť paralelný

Cyprus tvrdí, že nemôže podporiť sankcie proti bieloruským predstaviteľom na zozname, ktorý bol zostavený po sporných voľbách 9. augusta, a to dovtedy, kým Únia súčasne nepodnikne aj kroky proti Turecku.

„Nemáme inú alternatívu, ako konať tak, ako konáme,“ uviedol cyperský diplomat. „Nemáme žiadny problém s uvalením sankcií na Bielorusko, ale domnievame sa, že sme sa predtým dohodli na tom, že by oba procesy mali napredovať paralelne.“

Cyprus chce, aby EÚ kvôli sporu o energetické zdroje vo východnom Stredozemnom mori uvalila ďalšie sankcie na spoločnosti a jednotlivcov v Turecku.

Moskva varuje Brusel a Washington pred uvalením sankcií na Bielorusko

Rusko odmieta pokusy o nátlak voči Minsku. Únia však prízvukuje, že podporuje bieloruský ľud a sankcie by mali smerovať na konkrétne osoby, zodpovedné za tvrdé zásahy voči demonštrantom.

Turecko začalo s prieskumom ložísk ropy a zemného plynu v blízkosti Cypru minulý rok napriek varovaniu Bruselu. Obavy z vojenskej eskalácie vo východnom Stredomorí vzrástli po tom, čo v oblasti odštartovali svoje vlastné vojenské cvičenia Gréci, ale aj Turci. Obe krajiny sú členmi Severoatlantickej aliancie.

Cyprus bol frustrovaný z toho, že niektoré krajiny EÚ, vrátane Nemecka, sa zdráhajú Turecko antagonizovať a namiesto toho navrhujú pokračovanie v dialógu. Ankara navyše začiatkom týždňa stiahla z oblasti svoju prieskumnú loď, čo viacerí európski lídri, vrátane šéfky eurokomisie, ocenili.

Ministri zahraničných vecí EÚ, ktorí sa stretnú v pondelok (21. septembra), sa pokúsia nájsť v komplikovanej situácii riešenie. Podľa diplomatických zdrojov sa však otázka bieloruských a tureckých sankcií dorieši až na summite lídrov, ktorý začína vo štvrtok, 24. septembra.