Dezignovaný šéf európskej diplomacie: Na prvú cestu pôjdem do Prištiny

Josep Borrell na híringu pred europoslancami vo výbore AFET. [EPA/Oliver Hoslet]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: „Geopolitickej“ Komisii ukázal svaly Parlament

Napriek tomu, že domovská krajina španielskeho nominanta – podobne ako Slovensko – Kosovo zatiaľ neuznala, priority európskej zahraničnej politiky vidí Josep Borrell na Balkáne. Chce, aby okolo Únie vznikol „prstenec demokratických štátov“.

Nestáva sa často, aby počas vypočúvania nastávajúceho komisára, europoslanci grilovali bývalého predsedu Európskeho parlamentu. Pri pondelkovom (7. októbra) híringu španielskeho kandidáta ale poslanci Výboru pre zahraničné veci (AFET) Josepa Borrella napriek tomu nešetrili. Pýtali sa najmä na politické pozície, omnoho menej na bývalé funkcie a skúsenosti.

Ako podpredseda Európskej komisie a Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku by mal Borrell podľa budúcej šéfky eurokomisie na stretnutí kolégia komisárov každý týždeň  predstavovať najaktuálnejšie témy zahraničnej politiky. Von der Leyen tak chce zaručiť prepojenie vnútorných a vonkajších aspektov európskych politík a „systematickosť v rozhodovacom procese“.

Podľa slovenských europoslancov z Výboru bol Borrell presvedčivý. Pozitívne hodnotili jeho priority na Balkáne, ktoré majú podľa nich zásadný význam aj v kontexte slovenskej zahraničnej politiky.

„Ak chcete, podiel v elektrárňach predám zajtra“

Zatiaľ čo iných dezignovaných komisárov a komisárky europoslanci vypočúvali najmä v súvislosti s ich bývalými pôsobiskami, či skúsenosťami a prešľapmi, španielsky kandidát čelil otázkam podobného charakteru len minimálne. Na jeho podiely v medzinárodnej elektrárenskej spoločnosti Iberdrola sa pýtala iba česká poslankyňa Markéta Gregorová (Zelení/Piráti). „Ak vás tak strašne zaujímajú, zajtra ich predám,“ sebavedomo odpovedal Španiel.

Gro europoslaneckých otázok jednoznačne cielilo na preverenie jeho názorov v zahraničnopolitických témach.

„Európska únia sa musí naučiť používať jazyk sily,“ povedal Borrell vo svojej úvodnej reči, v ktorej sa dotkol aj vlastnej ambície postúpiť v integračných procesoch na západnom Balkáne, doriešeniu ukrajinskej krízy, potrebe zlepšovania vzťahov s krajinami Afriky, Ázie a Južnej Ameriky, ale aj zlepšovania transatlantických vzťahov.

Podľa neho sa politické, obchodné a finančné nástroje, ktoré má Únia k dispozícii, musia prepojiť a zefektívniť. Len tak bude EÚ na globálnej úrovni úspešná. Aby sa zrýchlili procesy a dosiahla ucelenosť, členské štáty sa budú musieť vzdať časti svojich rozhodovacích práv v zahraničnopolitických otázkach, tvrdí.

Téma využívania hlasovania kvalifikovanou väčšinou (QMV) pri tomto druhu otázok sa v európskych inštitúciách skloňuje čoraz častejšie. Poslanci z výboru AFET sa preto Borrella pýtali, v akých oblastiach by si tento spôsob, ktorý podľa niektorých uberá štátom na suverenite, dokázal predstaviť. Dezignovaný podpredseda eurokomisie jednoznačne odporúča začať v oblasti ľudských práv a sankcií.

Vonkajšie vzťahy a obrana v novej eurokomisii: Tri rozsiahle portfóliá dostali kontroverzní nominanti

Šéf diplomacie príde o oblasť sankcií a komisárka pre vnútorný trh má viesť aj stomiliardový európsky obranný priemysel. Najkontroverznejším kandidátom na jeden z troch postov v oblasti zahraničia a obrany je ale Orbánov minister spravodlivosti.

Únia musí hrať dôležitú geopolitickú úlohu

Poslanci vo výbore sa pýtali nielen na koncepčné témy vo vonkajších vzťahoch, ale zaujímali ich aj konkrétne riešenia a názory Josepa Borrella na najvypuklejšie svetové problémy.

Pri otázke o tom, ako chce presvedčiť štáty, aby postupovali spoločne pri témach, ako Rusko alebo spoločná obrana, hovoril o „téme kozmického významu“. Riešenie vidí španielsky nominant najmä v „spoločnej strategickej kultúre“ a jej rozvoji. „pokiaľ nedôjde k zmene postoja, musíme sankcie voči Rusku zachovať,“ vysvetlil neskôr.

Reakciou na ruskú expanziu na Ukrajine musí byť, ako tvrdí, „pomoc a podpora jej odolnosti a schopnosti reforiem tak, aby sa stala prosperujúcou krajinou“.

Borrell vysvetlil, že Únia musí zabezpečiť, aby ju obkolesoval „prstenec demokratických krajín“.

Niekoľkí europoslanci sa dotkli aj témy budovania spoločnej európskej obrany, ktorá bude pre nového šéfa európskej diplomacie dôležitou novinkou. Európska obrana podľa Borrella posilní aj samotné NATO. Severoatlantické štruktúry ale podľa jeho slov ostávajú „základným kameňom kolektívnej bezpečnosti“.

Ako informoval portál EURACTIV, rozkol medzi Francúzskom a Nemeckom v oblasti predaja a kontroly zbraní má stále ďaleko k vyriešeniu. Josep Borrell pri jednej z odpovedí naznačil, že bude presadzovať revíziu kontroly vývozu zbraní z EÚ.

Únia bude podľa Borrella hrať kľúčovú úlohu aj pri negociáciách s Iránom a najmä pri riešení napätia v Hormuzskom prielive. Dohoda o nukleárnych zbraniach s Teheránom musí „zostať nažive“: „Nesmieme si nechať ujsť možnosť hrať dôležitú geopolitickú úlohu,“ prízvukoval.

V regióne Blízkeho východu je podľa neho dôležité pokračovať v doterajšej európskej politike aj pri izraelsko-palestínskom konflikte, a teda riešenie s dvomi samostatnými štátmi.

Dezignovaný šéf európskej diplomacie na poslaneckú otázku o Venezuele odpovedal, že Únia pod jeho vedením bude pokračovať vo vytváraní tlaku na vládu, vrátane možnosti zorganizovania nových prezidentských volieb. Sankcie, ako tvrdí, môžu negatívne ovplyvniť aj obyvateľov krajiny, a preto odmieta také opatrenia, ktoré by Venezuelčanov tlačili do väčšej chudoby.

Priorita na Balkáne

Pozornosť europoslancov sa sústredila aj na západný Balkán. Madrid, ktorý podobne ako Bratislava, Atény, Nikózia, či Bukurešť, neuznáva Kosovo, ale bude musieť dať „svojmu“ komisárovi priestor na aktívnejšie zapojenie.

Borrell priznal, že „z pochopiteľných dôvodov“ doteraz nikdy nenavštívil Kosovo a jeho prvá cesta vo funkcii šéfa európskej diplomacie bude namierená práve do Prištiny.

„Súčasný stav je neudržateľný. Mojou prioritou bude dohoda medzi Srbskom a Kosovom,“ vyhlásil. Balkán a východná hranica Únie musia byť pre celú EÚ v zahraničnopolitickej oblasti privilegované postavenie, uviedol.

V Bosne sa po desiatich mesiacoch dohodli na zostavení vlády

Politickí rivali zo srbského, chorvátskeho a bosnianskeho tábora v Bosne a Hercegovine sa dohodli na vytvorení ústrednej vlády, pričom sa našiel kompromis v najpálčivejšej téme – integrácie do NATO. Pomôcť mala EÚ.

Zelená europoslankyňa Salima Yenbou z Francúzska pripomenula Borrellovi, že úrad, ktorému bude šéfovať (Európska služba pre vonkajšiu činnosť), zamestnáva dnes až 75 percent mužov. Španielsky nominant potvrdil, že udržanie rodovej rovnosti je v centre pozornosti všetkých európskych politík, „úprimne“ si ale myslí, že „dosiahnuť 50 percentné zapojenie (žien) bude nemožné“.

Vo svojej záverečnej reči, ktorú predniesol v taliančine, Josep Borrell uviedol, že z jeho pohľadu dnes Únia čelí v zahraničnej politike trom najzásadnejším nezrovnalostiam: v identite (či je Únia globálnym hráčom a má tak využívať nielen mäkkú, ale aj hrubú silu), v nastavení (EÚ sa dokáže zjednotiť pri otázkach menších krajín a hráčov no stále má problém reagovať na svetové mocnosti ako Spojené štáty, Rusko aj Čína), a v metódach („Inštitucionálny systém ESVČ je podľa môjho názoru – a neberte to ako kritiku nikoho konkrétneho – v ľahkej politike, ale ťažkými procesmi,“ povedal).

Slovenskí europoslanci: Zameranie na Balkán je pozitívnou správou aj pre Slovensko

„Európa sa potrebuje geopoliticky postaviť na vlastné nohy. Potrebujeme skutočne jednotnú zahraničnú politiku, aby sme zvládali krízové situácie a dokázali hrať rovnocennú partiu s veľmocami ako Rusko, Čína či USA. To je aj najlepší spôsob, ako presadiť slovenské strategické záujmy vo svete,” povedal europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka (RE) po včerajšom vypočúvaní kandidáta na post šéfa európskej diplomacie.

„Verím, že Borrell bude silný šéf diplomacie a nielen bábkou v rukách národných vlád,“ uviedol Šimečka, náhradník vo výbore AFET. Borrell podľa neho nastupuje do úradu v situácií, keď Európa geopoliticky zaostáva a čelí bezpečnostným krízam na svojich hraniciach a okrem toho je aj nejednotná.

Španielsky nominant počas vypočúvania ukázal, že týmto výzvam rozumie a chce posilniť postavenie Európy vo svete, tvrdí progresívny europoslanec. „Pre Slovensko je zásadné, že Borrell ako najvyššiu prioritu EÚ vníma západný Balkán a východnú Európu, čo je plne v súlade so slovenským videním,“ dodáva Šimečka.

Ukrajina ako člen NATO? Naplnenie strategického cieľa krajiny je v nedohľadne

Ukrajinskí predstavitelia verili, že zásadné reformy v štáte napomôžu k členstvu v NATO a ďalších západných štruktúrach. Napriek úsiliu je ale perspektíva členstva v Aliancii stále vzdialená. Dôvodom nie je iba konflikt s Ruskom, ale aj napätie s Maďarskom.

Aj podľa Roberta Hajšela (S&D, nezávislý, zvolený na kandidátke Smer-SD) prešiel vzhľadom na svoje bohaté skúsenosti Josep Borrell vypočúvaním hladko.

„Musím sa priznať, že ma pozitívne prekvapil svojim realistickým a racionálnym pohľadom na to, ako má EÚ postupovať k štátom ako Venezuela, Kuba a Nikaragua a najmä Rusko,“ uviedol Hajšel.

Rovnako ako Šimečka oceňuje Borrellov prístup k Balkánu a východnému susedstvu. Pozitívne hodnotil aj názory nominanta na „posilnenie medzinárodnej úlohy EÚ, silnejší a jednotnejší hlas EÚ smerom von a silnejšie vojenské kapacity“.

„Cením si, že je za to, aby sme budovali Európu, ktorá sa vie brániť sama a pritom pracovať na budovaní multilaterálneho mierového svetového poriadku,“ dodal Hajšel.