Dilema európskych spoločností v Iráne: Americké sankcie alebo európsky zákaz ich dodržiavania?

Iránski fanušikovia počas majstrovstiev sveta vo futbale. [EPA-EFE/STR]

Do platnosti sa dostáva prvý balík obnovených amerických sankcií voči Iránu. Európske spoločnosti, ktoré s Teheránom neprestanú obchodovať, môžu zabudnúť na americký trh či investorov. Európska únia na druhej strane spúšťa štatút zablokovania, ktorým zakazuje európskym spoločnostiam sankcie dodržiavať.

Európski, ruskí ani čínski predstavitelia Spojené štáty nepresvedčili. Od dnes (6. augusta) začínajú opäť platiť americké sankcie voči Iránu. Washington sa k tejto možnosti vrátil po tom, ako prezident Trump po viacerých varovaniach nakoniec odstúpil od nukleárnej dohody šiestich krajín (Rusko, Čína, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Spojené štáty plus Nemecko, takzvané P5+1), EÚ a Teheránu, známej aj pod skratkou (JCPOA).

„Každý národ, ktorý podporí Irán v jeho snahe nadobudnúť nukleárne zbrane, bude rovnako rázne sankcionovaný Spojenými štátmi,“ pohrozil prezident Trump.8. mája, kedy odstúpenie oznamoval.

Európska únia, ktorá trvá na výhodách Dohody o jadrovom programe, sa snažila zmluvu v Teheránom udržať pri živote. Bruselskou odpoveďou je takzvaný štatút zablokovania, ktorý rovnako nadobúda účinnosť dnešným dňom. Vďaka nemu budú európske spoločnosti voči americkým sankciám, miereným na Teherán, aspoň čiastočne chránené.

„Váha americkej ekonomiky na svetové hospodárstvo a finančný systém je samozrejme jasný, a preto je (udržanie nukleárnej dohody pri živote) ťažké,“ uviedla šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, ktorá sa už niekoľko týždňov aktívne angažuje pri hľadaní riešenia.

Ani štatút zablokovania európske firmy nepresvedčil, aby sa Washingtonu postavili a mnohé z Iránu odchádzajú. Doma preto čelia bruselskej legislatíve, ktoré im sankcie zakazuje dodržiavať.

Únia sa Trumpovi odmieta podvoliť, ide chrániť európske firmy v Iráne

Európska únia znovu aktivuje takzvané blokujúce nariadenie, ktorým chce európske firmy, ktoré podnikajú v Iráne, ochrániť pred dôsledkami amerických sankcií, oznámil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker na neformálnom summite EÚ a západného Balkánu v Sofii.

Nestabilný Irán

Prvá fáza amerických sankcií sa zameriava na obchod so zlatom a ďalšími kovmi, vrátane automobilového priemyslu, či bankovníctva. Súčasťou obnovených sankcií Washingtonu bude v druhej fáze aj zákaz dovozu iránskej ropy, či obchodovanie s Iránskou centrálnou bankou, a to s platnosťou od 4. novembra.

Hoci Spojené štáty deklarovali, že ekonomické sankcie nezasiahnu dodávky potravín, či liekov, kvôli odstrihnutiu od finančných trhov krajina už teraz bojuje s ich nedostatkom.

Ceny tovarov a služieb v Iráne rastú a miestna mena voči americkému doláru zaznamenala najnižší kurz v histórií. Oproti hodnotám v apríli je iránsky rial na úrovni 80 percent. Ide však nielen o reakcie na sankcie, ale aj o následky vysokej inflácie, či čiastočne umelo udržiavaného kurz rialu.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

V krajine už vypuklo niekoľko protestov a čoraz nestabilnejšia je aj politická situácia. Prezident Rúhai, ktorý dopomohol k uzavretiu nukleárnej dohody, je centrom kritiky konzervatívnej opozície, či silnej Revolučnej gardy, ktoré dohodu s Američanmi od začiatku odmietali.

Iránskou odpoveďou boli zatiaľ len hrozby uzavretia Hormuzského prielivu, strategického prechodu do Perzského zálivu. Americké jednotky v oblasti už svoje veliteľstvá informovali, že v regióne od začiatku mesiaca zaznamenali zvýšený pohyb iránskych námorných síl.

V Iráne vypukli protivládne protesty, Únia vyzýva k ich pokojnému priebehu

Protesty proti súčasnému režimu vypukli ešte vo štvrtok, 28. decembra. O život už prišlo viac ako 20 osôb.

Európsky zákaz dodržiavania sankcií

Takzvaný štatút zablokovania schválila Komisia ešte v máji po odsúhlasení členskými krajinami na summite v Sofii. Americké sankcie voči Iránu mali vďaka nemu umožniť európskym firmám zbaviť sa amerického tlaku. V praxi to znamená, že Brusel na list proti-európskych opatrení pridal aj americké sankcie. Inými slovami tak európskym spoločnostiam Komisia zakazuje americké sankcie voči Iránu dodržiavať.

Európske spoločnosti, ktoré americké sankcie priamo, či nepriamo zasiahnu, budú mať teraz 30 dní na to, aby o dôsledkoch Komisiu oficiálne informovali. Štatút zablokovania im potom umožní vymáhať na európskych súdoch náhradu ušlých ziskov od osôb, spôsobujúcich škody v dôsledku sankcií. Stanovy rovnako rušia účinok rozsudkov alebo rozhodnutí zahraničných súdov v Európskej únii, ktoré sa zakladajú na obnovených sankciách Spojených štátov.

Súčasťou európskych opatrení ostatných týždňov bolo aj odštartovanie formálneho procesu, ktorý má odstrániť prekážky pre Európsku investičnú banku na financovanie aktivít v Iráne. Zárukou jej bude rozpočet Európskej únie.

Spoločnosti teraz čelia dileme: buď sa vzpierať americkým sankciám v prípade, ak v obchode s Teheránom budú pokračovať, alebo vzdorovať európskemu zákazu tieto sankcie dodržiavať. Analytici tvrdia, že mnohé firmy budú preto v praxi hľadať iné dôvody, ako z Iránu odísť.

Štatút zablokovania ako legislatívna možnosť obrany proti zahraničným sankciám a obchodným vojnám mimo Európskej únie vznikol ešte v roku 1996. Únia tak chcela reagovať na sankcie, ktoré Američania uvalili na Kubu a neskôr aj na Irán a Líbyu. K jeho spusteniu však nedošlo, nakoľko sa európska a americká diplomacia dohodla. Potenciál tejto aktivity je preto zatiaľ nepreskúmaný a podľa všetkého je skôr politickým ako ekonomickým prejavom.

https://twitter.com/EU_Commission/status/1026406255559098369

Spoločnosti sťahujú plachty

Francúzsko-taliansky výrobca lietadiel ATR stihol počas víkendu dodať pre spoločnosť IranAir päť lietadiel. Aj ATR sa pri výrobe spolieha na americké komponenty, ktoré po začiatku uplatňovania sankcií nebude môcť pri dodávkach Teheránu využiť, píše Euronews. Výrobca už ďalšie dodávky nestihne a podobne ako ďalšie spoločnosti začína ustupovať.

Mnoho európskych firiem, ktoré sa po roku 2015 ponáhľali etablovať na iránskom trhu, sa teraz  pre sankcie rozhodlo z Iránu odísť. Výrobu a služby už výrazne obmedzili alebo úplne zastavili aj nemecké spoločnosti Siemens, poisťovňa Allianz, firmy Wintershall a Adidas, dánska prepravná spoločnosť Maersk, či francúzske automobilky PSA a Renault a prepravca CMA CGM Group.

Strata financovania americkými bankami v dolároch, strata počtu amerických akcionárov a najmä strata prístupu na americký trh boli dôvody, pre ktoré za z blízkovýchodnej krajiny sťahuje aj francúzsky energetický gigant Total.

Plachty sťahujú aj ďalšie svetové spoločnosti ako Boeing, Airbus, indický konglomerát Relianci, či najväčšia africká telekomunikačná spoločnosť MTN Group. Diplomatické sľuby, ani európske kroky zatiaľ nezabrali.

Irán: Ak budú Spojené štáty pokračovať v sankciách, odpovieme v priebehu hodín

Podľa Washingtonu Irán plní záväzky v jadrovej dohode, napriek tomu ho ale sankcionuje. Rúhání teraz Trumpa označuje za nespoľahlivého partnera.

Tradičná Trumpovská politika?

To, že Irán spĺňa všetky podmienky dohody o obmedzení jeho jadrového programu, potvrdzovali pravidelne inšpektori, vrátane expertov Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu, ktorí priamo v krajine pôsobili. Májové vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa preto spustilo sériu stretnutí európskych predstaviteľov, ktorí sa snažili nájsť cestu, ktorá by nukleárnu dohodu s Iránom nepriviedla ku krachu, no zároveň nepodporila americké rozhodnutie.

Prednedávnom dokonca v jednom zo svojich tweetov šéf Bieleho domu navrhol prezidentovi Rúhánímu stretnutie a hlbšiu debatu. Ak by sa dialóg uskutočnil, nasledovalo by to vzor doterajších Trumpových medzinárodných postupov: vyhrážky a očierňovanie – vydieranie – významný (často nečakaný) krok – upokojovanie situácie. Príkladom je napríklad Severná Kórea, či Parížska klimatická dohoda.

USA odstupujú od dohody s Iránom, Európa je z rozhodnutia rozčarovaná

Americký prezident Donald Trump podľa očakávaní včera (8. mája) oznámil, že Spojené štáty odstúpia od dohody o iránskom jadrovom programe. Európska únia ostala z nediplomatického kroku rozčarovaná.

Zrušenie dohody a súčasná napätá situácia môže podľa kritikov nahrávať do karát najmä Rusku a Číne. Hoci boli obidve veľmoci súčasťou Dohody a za jej udržanie stále na diplomatickom a obchodnom fronte bojujú, ich zintenzívňujúca sa politická spolupráca s Teheránom môže krajinu privábiť ich smermi.

Výhody získava aj Izrael, ktorý na Washington a odstúpenie od spolupráce s Iránom tlačil celé mesiace. Ochromený Teherán by bol okrem iného totiž aj ľahkým terčom ďalších operácií Tel Avivu v Sýrii, pripomenul aj The Guardian.