Diplomacia malých štátov: Hrať sa na obeť nepomáha

Panelová diskusia Malé krajiny a ich diplomatická sila. [EURACTIV/Michal Roďom]

Fínsko je v počte obyvateľov porovnateľné so Slovenskom, no jeho vláda sa rozhodla hrať na medzinárodnej scéne väčšiu úlohu, než ju na to predurčuje veľkosť krajiny. Malý národ musí podľa nich robiť všetko pre to, aby prispel k udržaniu svetového poriadku. V opačnom prípade neprežije.

V medzinárodných vzťahoch na veľkosti záleží, a to výrazne. Hoci sa malé krajiny usilujú o dosiahnutie rovnakých mét ako tie väčšie štáty, vrátane prosperity, bezpečnosti a blaha svojich občanov, limituje ich najmä množstvo ľudských, ale aj materiálnych zdrojov.

Malé štáty sú ako súčasť medzinárodných spoločenstiev značne silnejšie

Pri presadzovaní svojej zahraničnej politiky musia byť menšie krajiny vynaliezavejšie, no v partnerstve s inými majú k dispozícii viac nástrojov. Slovensko sa môže učiť od porovnateľne veľkého Fínska, ktorého medzinárodná relevancia rastie s jeho špecializáciou. 

Nástroje, ktoré môže ich diplomacia využívať, sú tiež totožné s tými, aké majú k dispozícii veľké krajiny. No rozsah problémov, ktorým čelia, je ohraničenejší, hoci nie o nič menej naliehavý, či silný, tvrdia experti.

Podľa politológov dnes tvoria takzvané malé krajiny až dve tretiny všetkých participujúcich štátov Organizácie spojených národov. Terminológia je však odlišná naprieč organizáciami, či samotnými výskumníkmi. Kvantitatívne definície hovoria, že veľkosť krajiny závisí napríklad od počtu obyvateľov, jej rozlohy, či ekonomickej sily. Svetová banka napríklad hovorí o krajinách s maximálne jeden a pol miliónom obyvateľov, OSN o krajinách pod desať miliónov obyvateľov.

Kvalitatívne definície sa zasa sústreďujú na vnímanie výsledkov nerovných partnerstiev na medzinárodnej sfére. Koncept „malosti“ tak charakterizuje v podstate subjektívne.

Viac nástrojov v medzinárodných partnerstvách

Vzhľadom na veľkosť a limitované finančné, ale najmä ľudské zdroje, musia hľadať malé štáty podporu najmä pri výzvach, ktoré sú spoločné pre ďalšie krajiny. Príkladom je životné prostredie, obchod a investovanie, či bezpečnosť.

Diplomati neodhaľujú falošné správy, štruktúry proti dezinformáciám stále chýbajú

Hoci od diplomatov očakávame, že budú aktívne participovať na odhaľovaní falošných správ o zahraničnopolitických témach, nastavené štruktúry od zamestnancov nevyžadujú plnenie takýchto cieľov.

Malé štáty majú vďaka participácii v medzinárodných spoločenstvách a inštitúciách k dispozícii viac nástrojov na presadzovanie vlastnej zahraničnej politiky, hovorí bývalá veľvyslankyňa a štátna tajomníčka rezortu diplomacie, Magdaléna Vášáryová.

Podľa nej je „malosť štátov v Európe v podstate novým fenoménom, ktorý vznikol až po rozpade veľkých ríši iba sto rokov dozadu“. „Z civilizačného hľadiska sme stále nemali dostatok času uvedomiť si, či a ako veľmi sme malí, pretože len pred sto rokmi, sme boli súčasťou obrovského impéria,“ vysvetľuje.

„Hoci nie sme pripravení politicky, ako spoločnosť sme prichystaní byť novým motorom v Európe,“ hovorí bývalá veľvyslankyňa. Kritizuje však častý defenzívny postoj Slovenska na medzinárodnej scéne: „Myslíme si, že sme biele holuby, že sme obete. A byť obeťou je dobrá stratégia – nikto od vás nič nechce a neočakáva. Táto viktimizácia je dáždnikom nad našimi hlavami a vďaka nej sa môžeme ukryť a plakať nad tým, akí sme malí a neschopní niesť zodpovednosť,“ pranieruje Vášáryová nedostatky.

Podľa nej „ešte istý čas potrvá, kým si Slovensko uvedomí, že v Európe stále nenašlo svoje vlastné miesto“. Potenciál ale podľa nej jednoznačne existuje.

Inšpirácia z Fínska

Vo fínskom vládnom programe z minulého roka sa implicitne ocitol aj odkaz na veľkosť krajiny: „Fínsko sa snaží hrať na medzinárodnej scéne väčšiu úlohu, než ho na to predurčuje jeho veľkosť.“

Vzhľadom na fínsku históriu sa mohla krajina rovnako postaviť do pozície obete, „no my sme sa touto cestou nikdy nevybrali,“ hovorí Johanna Salovaara Dean z fínskej ambasády v Prahe. „Ak by sme sa tak rozhodli, ako malý štát by nás iní jednoducho pohltili,“ vysvetľuje.

Podľa Johanny Salovaara Dean musia krajiny ako Fínsko či Slovensko hrať kartami svojich schopností, ale zamerať sa aj na to, čo vlastne od medzinárodného spoločenstva potrebujú. Príkladom z Fínska sú hybridné hrozby, o ktorých z pochopiteľných dôvodov získala krajina rokmi silné vedomosti a skúsenosti. Počas svojho predsedníctva v Rade EÚ navyše prináša túto tému do všetkých politických a inštitucionálnych diskusií.

EURACTIV Podcast | Moderná diplomacia a Slovensko

Diplomacia bola v minulosti považovaná za dôstojné umenie vyvolených. Zahraničná politika sa však rovnako, ako iné formy diskurzu, musela prispôsobiť rýchlej a digitálnej dobe, kde môže ktokoľvek a kedykoľvek odvysielať absolútne čokoľvek.

Fínska diplomatka tiež hovorí o prioritizácii, pretože krajina si „nemôže dovoliť nerobiť si poradie dôležitosti“, ako aj o spolupráci, „pretože nemôžeme diktovať“.

„Môžeme byť užitoční, napríklad ako mediátor, nakoľko nie sme považovaní za hrozbu alebo za niekoho, kto má skrytú agendu, či imperialistickú minulosť. A zároveň užitoční musíme byť, pretože nie sme dostatočne zaujímaví, aby sme sa ukazovali bez prinášania agendy s pridanou hodnotou. Inak by sme boli irelevantní,“ dodáva Salovaara Dean.

Dôležitosť poznania vlastného príbehu a komunikácia tohto naratívu aj smerom k vonkajšiemu svetu je podľa nej rovnako dôležitá. Kľúčový je však príspevok k medzinárodnému poriadku: „Ako malý národ musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ho udržali. V opačnom prípade neprežijeme.“

Možnosti diplomacie malých štátov

Faktory, ktoré ovplyvňujú schopnosť menších štátov presadiť sa na medzinárodnej scéne sú podľa politológov z Commonwealth Advisory Group najmä ich otvorenosť, respektíve obmedzenia, flexibilita a odolnosť, nerozhodnosť a závislosť.

„Twiplomacia“: Moderná diplomacia si už bez sociálnych sietí neporadí

Len šesť krajín na svete nie je na Twitteri, iba jedenásť ani na Facebooku. Sociálne siete sa stali primárnym kanálom aj pre diplomaciu. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vedie jeden z najúspešnejších účtov na svete, čo do prepojenosti so svetovými lídrami.

Podľa profesora Alana K. Henriksona existuje šesť charakteristických čŕt diplomacie malých štátov, pričom sa tieto koncepty môžu prepájať a miešať. Americký profesor hovorí o (1) odpojení, kedy štáty minimalizujú alebo úmyselne obmedzia svoje vonkajšie kontakty, napríklad ako Bután alebo v minulosti Mjanmarsko. Krajiny tiež môžu postupovať (2) rezervovanie, udržiavať si nenápadný profil a držať sa väčšinových názorov. (3) Regionalizmus je ďalšou možnosťou pre malé štáty, pričom spočíva v upínaní sa na regionálne skupiny a rovnako je takáto stratégia spojená len s malými rizikami.

Štvrtou možnosťou pre malé štáty je (4) vyťahovať sa na svetové scénu tak, že sa krajina sústredí na rozširovanie vlastnej atraktívnosti a relevancie. Príkladom je možnosť využívať bankové služby v krajine pre majetných zo zahraničia, alebo ako dovolenková destinácia, ako to urobili Maldivy.

Malá krajina sa môže tiež rozhodnúť (5) špecializovať sa na akési „medzery na trhu“, vybrať si istú expertízu, ktorou zároveň naplní skutočné potreby v medzinárodných otázkach. Napríklad Malta svoju špecifickú geografickú polohu využila na špecializáciu v medzinárodnom námornom práve, ktoré dnes zásadne formuje. Poslednou možnosťou pre malé krajiny je (6) vzdor. Krajiny ako Kuba, Zimbabwe, či Severná Kórea v mnohých politických oblastiach stoja dnes na opačných brehoch ako veľkí hráči a štáty.