Dohoda EÚ s USA: Filmári sú v strehu

The Artist, poster

Od začiatku je jasné, že citlivými témami pri rokovaniach o dohode o voľnom obchode (Free Trade Agreement) budú environmentálne štandardy, ochrana osobných údajov, verejné zdravie ale tiež otázka kultúrnej rozmanitosti.

Hnev filmárov 

Oskaroví a ďalší renomovaní režiséri ako sú Rakúšan Michael Haneke (Láska), Francúz Michel Hazanavicus (The Artist), Španiel Pedro Almódovar alebo Brit Ken Loach spísali výzvu Európskej komisii. Pripojil sa aj Američan David Lynch.

Európsku komisiu pod vedením komisára pre zahraničný obchod Karla De Guchta obvinili, že návrhom rokovacieho mandátu „škandalózne“ rezignuje na tzv. „kultúrnu výnimku“. Koncept, ktorý sa na medzinárodnej obchodnej scéne uplatňuje už 20 rokov, uznáva, že kultúrna produkcia nie je tovarom ako iné a to najmä preto, že konštituuje kultúrnu diverzitu ako základné civilizačné bohatstvo ľudstva. 

„Európu, ktorú milujeme, vo svete obdivujú, pretože iniciovala a podporovala túto skvelú iniciatívu“, píše sa vo výzve európskych filmárov.

Obavy sa týkajú predovšetkým filmovej tvorby a to v prípade, že by bol sektor podrobený liberalizácii v transatlantických obchodných vzťahoch.  Veľká časť európskej filmovej produkcie, vrátane tej najkvalitnejšej, vzniká s masívnou podporou verejných inštitúcií, ministerstiev kultúry alebo špecializovaných audiovizuálnych a iných fondov. 

„Zoči-voči USA, kde je zábavný priemysel druhým najväčším zdrojom exportu, by liberalizácia audiovizuálneho a filmového sektoru viedla k deštrukcii všetkého, čo bolo doteraz ochraňované, podporované a čo pomáhalo rozvíjať európsku kultúru“, pokračuje výzva.

„Táto politika spolu s masívnymi fiškálnymi výhodami pre amerických digitálnych gigantov vyzerá zarážajúco čoraz viac ako vedomá snaha dostať európsku kultúru na kolená.“ 

Francúzska agenda, slovenský súhlas

Najhlasnejšími odporcami akýchkoľvek diskusií o audiovízii v kontexte voľného obchodu sú Francúzi. 

Spolu s rezortným kolegom z Nemecka zaslala francúzska ministerka kultúry Aurélie Filippetti koncom marca Európskej komisii, írskemu predsedníctvu a všetkým ministrom kultúry v EÚ list, v ktorom vysvetľuje, prečo je takáto výnimka nevyhnutná. Slovensko na tento apel zareagovalo pozitívne.

„Slovenská republika sa rozhodnutím ministerstva kultúry pripája k iniciatíve Francúzskej republiky zachovať princíp vyňatia oblasti audiovizuálnych služieb z rokovaní o liberalizácii“, uviedol pre EurActiv.sk hovorca Ministerstva kultúry Jozef Bednár.

Jasno v tom majú aj Taliani, či Poliaci, na rozdiel od Francúzska však nehrozia vetom. Technicky sa na schválenie rokovacieho mandátu nevyžaduje jednohlasnosť, v praxi sa však bez neho nikdy pri dohodách o voľnom obchode nepostupovalo. 

EK: O kultúrnej výnimke nerokujeme

V reakcii na prvú vlnu odporu Európska komisia koncom apríla vyhlásila, že „kultúrna výnimka“ nie v žiadnom prípade predmetom rokovaní. Odvoláva sa pri tom aj na európske zmluvy, ktoré kultúrnu diverzitu poznajú ako základný princíp hodný ochrany. Argumentuje aj smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorá rozširuje ochranu tomuto sektoru. 

„Tie členské štáty, ktoré chcú naďalej pomáhať tomuto priemyslu, v tom nič nebráni. Najmä Francúzsko má naďalej všetky možnosti pokračovať v svojich schémach podpory a kvótach“, reaguje eurokomisár Karel De Gucht.  

Zároveň však nejasne konštatuje, že „to čo urobíme je, že otvoríme nové príležitosti pre európsky kreatívny priemysel do budúcnosti (…)“ 

Francúzom takáto odpoveď neuspokojila a nazvali ju nejednoznačnou. Rokovací mandát chcú mať čierny na bielom bez toho, aby spomínal audiovizuálne diela. To však Európska komisia nateraz nevylúčila.

Spravodajca EP nechce vylučovať nič 

Spravodajca Európskeho parlamentu a predseda výboru EP pre medzinárodný obchod Vital Moreira hovorí, že v pôvodnom znení jeho správy, ktorá je prvým príspevkom EP do diskusie žiadne výnimky z rokovaní neboli, teda ani audiovízia. Výbor však prijal pozmeňovací návrh, ktorý vylúčenie audiovizuálnych služieb požaduje. Rozhodnutie však ostáva na hlasovaní pléna europarlamentu.

„Osobne si myslím, že tieto výnimky nie sú nápomocné (…)“, hovorí Moreira. „Potrebujeme pri ochrane kultúrnej rozmanitosti absolútne vylúčiť audiovizuálne služby? Môj osobný názor je, že nie. Po prvé, myslím si, že kultúrna rozmanitosť nepotrebuje nedotknuteľnosť audiovizuálnych služieb, pretože vylúčenie zabráni nášmu audiovizuálnemu priemyslu profitovať z otvoreného trhu bez ohrozenie kultúrnej rozmanitosti. No a po druhé, ak začneme vylučovať celé oblasti z vyjednávaní, tak druhá strana urobí to isté.“ 

Slovenská europoslankyňa a členka výboru pre kultúru a vzdelávanie Katarína Neveďalová (Smer-SD, S&D) zastáva názor, že audiovizuálny sektor by mal mať výnimku z dohody o voľnom obchode s USA.

„Výnimka je jedným z riešení, ako uchrániť európsku kultúrnu tvorbu pred nadmerným prílevom práve americkej produkcie. V prípade, že  tento segment nebude z dohody vylúčený a nebude existovať ani výnimka, štátna podpora by v tom prípade bola ohrozená.“  Vo svete európskeho filmu podľa Neveďalovej neplatí, že by kvalita bola postavená na jednom či dvoch výnimočných filmoch. „Jej sila je v rozmanitosti, ktorá má stále čo ponúknuť.“