Erdogan je jasný víťaz tureckých volieb

foto: turecký premiér Recep Tayyip Erdogan, zdroj: TASR

Erdoganova strana AKP sa stala jednoznačným víťazom nedeľných volieb. Získala takmer 50 % hlasov, čo je v 550 člennom tureckom parlamente prinesie 325 kresiel. AKP na čele s Recepom Tayyipom Erdoganom vyhrala voľby prvý krát v roku 2002. Ďalšie víťazstvo znamená, že Erdogan bude premiérsku stoličku zastávať už tretie volebné obdobie. „Budeme pokorní“, povedal Erdogan pred davom svojich priaznivcov. „Budeme sa snažiť nájsť zhodu s hlavnou opozičnou stranou, s opozíciou, stranami mimo parlamentu, médiami, neziskovými organizáciami, akademikmi a s hocikým, kto chce niečo povedať.“

Do parlamentu sa okrem AKP dostala ešte Republikánska ľudová strana (CHP), ktorá získala 26 % hlasov a Strana národného hnutia (MHP) so ziskom 13 % hlasov. Iba tieto tri strany prekonali 10 percentnú hranicu, ktorá má zabrániť vstupu malých strán do parlamentu. Napriek tomu 36 kresiel získala ešte kurdská Strana mieru a demokracie (BDP). Tá dlhodobo nedosahuje stanovenú 10 percentnú hranicu. Spolieha sa však na individuálnych kandidátov, na ktorých sa hranica nevzťahuje.

Dlhodobým plánom AKP je zmena ústavy. V súčasnosti platný základný zákon prijali armádni predstavitelia v roku 1982. Erdoganovou ambíciou je zaviesť v Turecku prezidentský systém, podobný tomu v USA alebo vo Francúzsku, kde prezidenta volia priamo občania. Zároveň sľúbil, že nová ústava bude demokratickejšia ako terajšia. Na jej prijatie, o ktorom budú potom voliči hlasovať v referende, je v parlamente potrebná dvojtretinová väčšina. AKP sa preto na zmenách bude musieť dohodnúť s opozíciou.

Opozičné strany tvrdia, že opätovné víťazstvo AKP môže viesť k oslabeniu demokracie v krajine. „Nová ústava si bude vyžadovať konsenzus a dialóg s ostatnými stranami a so širšou spoločnosťou,“ tvrdí profesor Cengis Aktar z univerzity Bahcesehir v Istanbule. „Uvidíme, či bude Erdogan ochotný takto konať napriek svojej väčšine v parlamente alebo či pôjde svojou vlastnou cestou presadzovania vlastných predstáv o Turecku. V druhom prípade nás čakajú ťažkosti.“

„Erdogan bol v niektorých politických otázkach zdržanlivý, pretože sa obával straty hlasov. Teraz sa však môže v tomto smere cítiť úplne slobodne,“ tvrdí Turan pre AP, profesor politológie na univerzite Bilgi v Istanbule. Obáva sa, že posun k prezidentskému systému povedie k upevneniu Erdoganovej pozície. „Vyzerá to tak, že sa snaží o prezidentský úrad. Prezidentský systém však dozaista vyvolá v krajine mnohé kontroverzie,“ dodáva Turan.

Ekonomika a imigrácia

Turecko vyšlo z krízy v dobrej ekonomickej kondícii. Len minulý rok zaznamenala jeho ekonomika 9 percentný rast. Kredit za tieto výsledky si pripisuje AKP, ktorá po svojich prvých víťazných voľbách v roku 2002 zaviedla mnohé ekonomické reformy.

Tempo reforiem sa však počas druhého volebného obdobia spomalilo. Analytici teraz varujú, že ak nedôjde k ďalším reformám, tureckej ekonomike hrozí prehriatie.Turecko sa taktiež bude musieť vysporiadať s tisíckami imigrantov, ktorí teraz utekajú z nepokojnej Sýrie.

EurActiv/Reuters