echo "";

Erdoğan otvoril hranice, Únia sa pri ich strážení zatiaľ spolieha na Grékov

Uzatvorená hranica Kastanies pri rieke Evros. [EFE-EPA/Dimitris Tosidis]

Hoci sa do Európy sa dostalo zatiaľ len niekoľko desiatok migrantov, v pohraničí čakajú tisíce. Tureckému prezidentovi musia odpovedať členské štáty EÚ spoločne, no reakcia je opäť pomalá. Atény upozorňujú, že zvyšujúci sa nápor nemusia zvládnuť.

Napätá situácia na grécko-tureckých hraniciach má už prvú obeť. Od dnešného rána (2. marca) turecké médiá informujú, že pri pokuse prekročiť hranice bol smrteľne zranený sýrsky migrant. Gumený projektil zo zbrane gréckeho policajta mal zasiahnuť 22-ročného muža.

Od piatka (28. februára), kedy turecké úrady prikázali svojim policajtom nebrániť pri odchode z krajiny smerom na západ, sa v pohraničí sústredilo podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) viac ako 13 tisíc migrantov. Nejde však o ľudí, ktorých k úteku prinútili posledné boje v Idlibe, nakoľko hranice medzi Tureckom a Sýriou totiž ostávajú uzatvorené.

Erdoğan pokračuje v tlaku na Úniu. Žiada podporu pre turecké jednotky v Sýrii a cez víkend odštartoval aj novú, v poradí štvrtú operáciu na severe krajiny, pod názvom Jarný štít.

Tureckí pohraničiari dostali rozkaz nebrániť Sýrčanom pri prechode hranicami

Po intenzívnych bojoch v Idlibe sa Ankara nevedela dovolať podpory Západu. Ten však Turkov varoval, že ich aktivity v Sýrii sa nezaobídu bez následkov. Po správach o rozkaze pre pohraničnú stráž však razom počúva Únia aj NATO.

Celková situácia na hraniciach je napätá. Správy očitých svedkov a médii, ktoré do oblasti poslali štáby uvádzajú, že kým niektorí migranti hádzali do gréckej polície kamene, pohraničiari odpovedali slzným plynom. Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) už v oblasti vyhlásila stav vysokej pohotovosti.

Na grécko-turecké hranice sa už zajtra (3. marca) chystá prísť pozrieť aj predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen, predseda europarlamentu David Sassoli a šéf Európskej rady Charles Michel.

Gréci a Bulhari zatiaľ nápor zvládajú

To, že turecký prezident Erdoğan skôr či neskôr využije migrantov na dosiahnutie vlastných politických cieľov bolo len otázkou času. Sám v dnešnom príhovore na sneme svojej strany pripomenul, že Európu mnohokrát pred týmto krokom varoval. Rovnako tvrdil, že počet migrantov, ktorí sa pokúsia prekročiť hranice s Úniou, ešte narastie.

Hoci prezident hovorí o stovkách tisícoch a minister vnútra Süleyman Soylu konkrétne o 76 tisícoch osôb, ktoré sa k hraniciam vybrali, správy monitorovacích skupín a organizácii ich slová nepotvrdzujú.

Kríza v sýrskom Idlibe postavila proti sebe Ankaru a Moskvu

Rusko aj Turecko tlačia pre krízu v Idlibe, ktoré od decembra opustilo takmer milión obyvateľov, na európske mocnosti. Kým Putin by preferoval podporu pre Assadov režim, a tým si zaistil hegemóniu v regióne, Erdoğan zvoláva summit s Francúzskom a Nemeckom.

Hranice sú monitorované a po celej dĺžke zabezpečené plotmi a ostnatými drôtmi. Grécka aj bulharská strana posilnila svoje pohraničné zložky a približne 500 príslušníkov má v oblasti nasadená aj agentúra Frontex. Nebezpečenstvo vypuknutia chaosu a nepokojov však môže stáť životy ďalších, ktorí sa v snahe o zabezpečenie dôstojného života vydali k hraniciam.

Grécke úrady cez víkend zadržali 136 migrantov, ktorí prekročili pozemnú hranicu. Medzi zadržanými bolo aj 17 Afgáncov, ktorých už odsúdili na tri a pol roka väzenia za nelegálny vstup do krajiny. Ide o prvé takéto rozsudky v Grécku od roku 2014.

Podľa polície, ktorú citovala agentúra Reuters, sa na ostrovy Lesbos, Samos a Chios dostalo po mori približne 500 osôb. Hoci sa očakávalo, že sa o presun loďami pokúsi omnoho viac osôb, zlé počasie pravdepodobne mnohých odradilo.

Podľa gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa je grécke zapojenie na pozemných, ale aj námorných hraniciach maximálne. Vo večerných hodinách v nedeľu oznámil, že Atény pozastavili aj prijímanie žiadostí o azyl.

Grécka strana odsudzuje najmä kroky Ankary, ktorá podľa nich povzbudzuje jednotlivcov, aby sa do pohraničia presunuli. Mitsotakis zároveň potvrdil, že jeho krajina sa už obrátila na Európsku úniu s odvolaním sa na núdzovú doložku zmluvy o EÚ „pre zabezpečenie úplnej európskej podpory“.

Grécke záchytné tábory na ďalších migrantov totiž nemajú kapacitu. V známom utečeneckom tábore Moria na ostrove Lesbos sa už dnes nachádza vyše 20 tisíc utečencov. Tábor je preplnený a životné podmienky označujú médiá za „peklo na zemi“.

Hranica s Bulharskom je pokojnejšia, nakoľko podľa sociálnych sietí turecké úrady neodporúčajú Sýrčanom prechod touto cestou. Bulharská vláda informovala, že hranicu neprekročil jediný ilegálny migrant a situácia je podľa ministra obrany pokojná. Premiér Bojko Borisov by sa s Recepom Tayyipom Erdoğanom mal stretnúť dnes (2. marca).

Dôvody na rýchly odchod

Podľa IOM, väčšina migrantov cestuje k hraniciam z Istanbulu taxíkmi, či mikrobusmi na vlastné náklady. Ankara však zradila aj niekoľko štátnych liniek, ktoré sú záujemcom k dispozícii. Domáce, najmä pro-vládne médiá vysielajú zábery z hraníc a podnecujú sýrskych občanov minimálne tým, že upozorňujú na možnosti, ako sa k hraniciam dostať. Navyše rozširujú aj dezinformácie o tom, že sú prechody otvorené.

Turecká televízna stanica, vysielajúca v Arabčine, TRT Arabi napríklad ponúkala opisy a mapy ciest, ako sa dostať k hraničným prechodom z rôznych častí krajín a ako pokračovť až do Nemecka či Francúzska.

Ľudia, ktorí sa narýchlo rozhodli zbaliť a skúsiť, či im prípadný chaos neumožní hranice predsa len prekročiť, sa teraz zdržujú v pohraničí, prespávajú v stanoch a pri ohniskách.

Zlá životná situácia, ktorej sýrski utečenci čelia v Turecku, podporila rýchle rozhodnutie presunúť sa na hranice. V krajine žije takmer štyri milióny sýrskych utečencov, no väčšine sa do bežného života nepodarilo začleniť. Turci navyše pripisujú zlú finančnú situáciu v krajine, ktorá sa stále nespamätala z finančnej krízy, práve migrantom. Tieto naratívy potom podnecujú nacionalizmus a nevraživosť.

Mnohé ľudskoprávne organizácie už celé mesiace poukazujú na nehumánne podmienky, v ktorých sýrski utečenci žijú mimo táborov, na nelegálne zamestnávanie v otrasných pracovných podmienkach, či dokonca na prácu detí a zneužívanie žien.

Vy nás nepodporíte v Sýrii, my vás v Pobaltí: Turecko pokračuje v blokáde plánov Aliancie

Ani po stretnutí lídrov na londýnskom summite Ankara neustúpila zo svojej požiadavky. Turecko bude blokovať zámer Aliancie posilniť obranu vo Východnom krídle dovtedy, kým nedostane taký návrh, ktorý by bol  v súlade s ich pohľadom na kurdské milície v Sýrii.

Erdoğanove požiadavky

Turecký prezident žiada od európskych a severoatlantických kolegov podporu pre operáciu, ktorú vedie v Sýrii proti vojskám prezidenta Assada, podporovaného Moskvou.

Proti Assadovmu režimu krajina spustila cez víkend aj novú operáciu pod názvom Jarný štít. Ankara cieli hlavne na zastavenie paľby v Idlibe.

Turecký minister obrany Hulusi Akar informoval, že od začiatku operácie v sobotu (28. februára) zasiahli turecké jednotky takmer 200 cieľov, medzi nim aj tri systémy protivzdušnej obrany a vyše dve tisíc vojakov na sýrskej strane prišlo o život. „Nemáme v úmysle konfrontovať Rusko, ale chceme zastaviť Assadov režim a jeho masaker civilistov,“ citovala ministra televízna stanica TRT.

Kvôli konfliktu sa má už vo štvrtok (5. marca) Recep Tayyip Erdoğan stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, píše TRT. Stretnutia by sa mali zúčastniť aj Angela Merkel a Emmanuel Macron.

Konkrétne európske riešenia

Turecké médiá informujú, že počas telefonického rozhovoru, ktorý mal turecký prezident s francúzskym náprotivkom Erdoğan žiadal od Európy „konkrétne riešenia (v Idlibe) a podporu pre vysídlené osoby“.

Európska komisia už avizovala mimoriadne zasadnutie európskych ministrov, zodpovedných za migráciu. Ministri zahraničných vecí by sa na krízovom zasadnutí mali rovnako stretnúť tento týždeň. Podľa hovorkyne diplomatickej služby EÚ Virginie Battu by sa o situácii malo rokovať na neformálnom stretnutí v Záhrebe, plánovanom na štvrtok a piatok.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell rovnako oznámil, že sa chce s ministrami stretnúť čo najskôr. Za hlavný bod rokovania však označil pretrvávajúce nepokoje v sýrskom Idlibe.

„Pokračujúce boje v Idlibe a jeho okolí predstavujú vážnu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť,“ uviedol s tým, že konflikt spôsobuje „nevýslovné ľudské utrpenie medzi tamojšími obyvateľmi“. Podľa Borrella musí teraz Únia zdvojnásobiť svoje úsilie.

Borrellov hovorca Peter Stano potvrdil, že EÚ nemá informácie o tom, že by Turci prestali uplatňovať dohodu s EÚ z roku 2016, podľa ktorej by Turci mali prijať späť utečencov, ktorí sa z krajiny dostanú do Grécka. Stráženie hraníc však bolo jednou z jej podmienok.

Európska únia Turecku od roku 2016 prispela na riešenie migračnej krízy v krajine vyše šiestimi miliardami eur. Turecká strana však tvrdí, že peniaze ani zďaleka nestačili a že zväčša končili v neziskovkách, napojených na západ.

Turci už do partnerských krajín Aliancie vrátili 20 teroristov

Po tom, ako Ankara získala kontrolu nad oblasťami v Sýrii a s nimi aj nad množstvom teroristov, začali Turci s ich repatriáciou. Na summite v Londýne chce Erdoğan svojim náprotivkom pripomínať, že v tureckej väzbe sú stále stovky ich krajanov.

Čo bude teda Erdoğan od Európy požadovať? V hre je podľa analytikov niekoľko scenárov. V prvom rade pôjde minimálne o diplomatickú podporu, ktorú by turecký prezident chcel zaručiť pre svoje výpravy v Sýrii. Turecký prezident žiada zintenzívniť „prejavy solidarity“.

Špekuluje sa aj o otázke peňazí a ďalšieho európskeho finančného príspevku. Požiadavky na ne však zatiaľ oficiálne z Ankary neprišli.

Otázna je aj humanitárna pomoc. Podľa šéfa Európskej rady Charlesa Michela je Únia pripravená poslať pomoc do severnej Sýrie a do oblasti Idlibu.

Očakáva sa, že Európska komisia rozhodne aj o posilnení jednotiek Frontex-u. Hoci ich v oblasti pôsobí približne 500, od zhoršenia situácie zatiaľ agentúra počty policajtov nenavýšila.

Konkrétne kroky by mali predstavitelia EÚ predstaviť pravdepodobne ešte tento týždeň. Kľúčová by mala byť zajtrajšia návšteva trojice jej hlavných zástupcov v Grécku.