Eskalácia medzi Izraelom a Hizballáhom? Skôr už ide o vojnu, hovorí Borrell

Na snímke príslušníci izraelských bezpečnostných zložiek hasia požiar po raketovom útoku z Libanonu v meste Kirjat Bialik na severe Izraela v nedeľu 22. septembra 2024. [TASR/AP]

Hizballáh a Izrael vedú cezhraničnú vojnu prakticky od začiatku vojny v Pásme Gazy. Podľa zdrojov z Tel Avivu nateraz zostáva nejasné, či po spustení veľkej leteckej ofenzívy proti Hizballáhu Izrael smeruje k totálnej vojne.

Eskalácia konfliktu medzi Izraelom a libanonským hnutím Hizballáh je takmer plnohodnotnou vojnou, vyhlásil Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell.

Situáciu označil za mimoriadne nebezpečnú a znepokojujúcu. „Ak toto nie je vojnová situácia, tak neviem, ako by ste to nazvali,“ povedal pred novinármi a poukázal na rastúci počet civilných obetí a intenzitu vojenských úderov.

Borrell dodal, že úsilie o zníženie napätia pokračuje, ale najhoršie obavy Európy z rozšírenia konfliktu sa stávajú skutočnosťou. Civilisti podľa neho platia vysokú cenu a je potrebné vynaložiť všetko diplomatické úsilie, aby sa zabránilo úplnej vojne.

„Tu v New Yorku je na to vhodná príležitosť. Každý musí vynaložiť všetky svoje sily, aby zastavil túto cestu k vojne,“ povedal v americkej metropole, kde sa koná 79. zasadnutie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

Za bezpodmienečné prímerie v Gaze nie je žiadna slovenská strana, pri uznaní Palestíny majú rozkol

Portál EURACTIV Slovensko sa opýtal desiatich politických strán, či by podporili uznesenia volajúce po existencii dvoch štátov, ako aj okamžité a bezpodmienečné prímerie v palestínsko-izraelskom konflikte.

Izrael necháva dvere otvorené

Izraelský bezpečnostný kabinet v noci na utorok neprijal žiadne nové rozhodnutia o ofenzíve izraelskej armády v Libanone a naďalej zostáva otvorený zmierneniu napätia, ak bude hnutie Hizballáh ochotné dosiahnuť dohodu. S odvolaním sa na informované vládne zdroje to uviedol nemenovaný zdroj denníka The Times of Israel.

Zdroje oboznámené s rokovaniami izraelského bezpečnostného kabinetu podľa TOI konštatovali, že nateraz zostáva nejasné, či po spustení veľkej leteckej ofenzívy proti Hizballáhu – operácie nazvanej Severné šípy (Northern arrows) – Izrael smeruje k totálnej vojne.

Izraelskí ministri počas tohto stretnutia konštatovali, že je dôležité, aby premiér Benjamin Netanjahu tento týždeň napriek bojom odcestoval do New Yorku a vystúpil tam na Valnom zhromaždení OSN, pretože je „to dôležitá PR príležitosť“.

Netanjahuova kancelária v noci na utorok potvrdila premiérovu cestu do Spojených štátov, ale dodala, že odlet sa odkladá na stredu večer.

Protestujú a blokujú cesty: Izraelčania tlačia na vládu, aby sa dohodla na prepustení rukojemníkov

Protivládne protesty sa v Izraeli konajú už niekoľko mesiacov a lákajú stále viac účastníkov. Premiérovi Netanjahuovi kritici vyčítajú, že sa usiluje vyhovieť svojim radikálnejším koaličným partnerom, a preto marí dohodu s Hamasom.

Stovky mŕtvych

Hizballáh a Izrael vedú cezhraničnú vojnu prakticky od začiatku vojny v palestínskom Pásme Gazy, ktorú vyvolal vpád palestínskych teroristických kománd na juh Izraela zo 7. októbra 2023.

Obe strany v poslednom čase svoje útoky zintenzívnili, a to aj napriek varovaniam medzinárodného spoločenstva, ktoré má obavy z rozšírenia konfliktu do iných regiónov.

Izrael v pondelok ráno spustil sériu leteckých útokov na ciele Hizballáhu v Libanone. Medzi cieľmi boli podľa armády budovy, kde Hizballáh ukrýval rakety, odpaľovacie zariadenia, drony a ďalšiu techniku.

Podľa posledných informácií tamojšieho ministerstva zdravotníctva prišlo o život najmenej 492 ľudí vrátane 35 detí a 1 645 osôb utrpelo zranenia. Prestrelky a nálety sa na oboch stranách sa uskutočňovali aj počas predošlého týždňa.

Libanonské proiránske hnutie Hizballáh v utorok ráno pri svojom útoku na sever Izraela vypálilo viac ako 65 rakiet. Väčšina z nich bola zneškodnená.